"Binnie? Vedel by si mi vysvetliť, čo sa deje?" spýtal sa Felix trpezlivo, zatiaľ čo sme sa všetci skupinovo hnali úzkym vychodeným chodníčkom skrz džungľu v čele s mladíkom, ktorý priniesol síce nejasnú, ale očividne dosť negatívnu správu. Felix s Jisungom si vymenili znepokojené pohľady.

"Čo je s Jeonginom?" spýtal sa teda i druhý z nich.

"To musíte vidieť. Neviem, čo s tým a ani ako to opísať tak, aby ste sa nezdesili už dopredu."

"Tak to veľmi nepomáha," neodpustil si ten s laními očami, ktorý sa akosi zdržiaval skôr vzadu. Tým pár, ktorí sme sa za ním automaticky obzreli, venoval trochu rozpačitý úškrn.

Keď sa pred nami spomedzi kríkov zjavila väčšia čistinka, na moment som sa zastavil. Zatiaľ čo ma všetci stihli obísť, ja som očami prebehol niekoľko od pohľadu jednoizbových jednoduchých domov, ktoré stáli v korunách stromov okolo vychodenej plochy, založenej rôznymi vecami. Na jej konci sa rozprestierala úzka kamenná dolina, v ktorej bol postavený priestranný stan s viditeľnými známkami mnohých opráv. 

Kým som sa znovu rozišiel, ostatní už postupne vchádzali dovnútra.

"No dočerta." 

"Našiel som ho na pol ceste od pláže, takmer sa plazil, sotva by sem sám trafil." 

To bolo všetko, čo som počul, kým som odhrnul plachtu a vošiel za ostatnými do stanu. Na moje prekvapenie neodzneli žiadne panické prejavy, no výrazy tvárí prezrádzali viac či menej všetky odtiene pocitov neistoty i obáv. Ich pozornosť patrila kŕčovito roztrasenému telu na lôžku, ku ktorému sa skláňali plavé vlasy. Felix si chlapca, drkotajúceho a následne škrípajúceho zubami, ustarostene premeriaval. Nakoniec prešiel kĺbmi prstov po jeho tvári a zakrvavenom kuse látky, ktorý mal previazaný cez oči.

"Innie," šepol, na čo ostali jeho pery na moment nemo pootvorené. "Nevie niekto, kde je Hyunjin?"

Ticho.

Fixie si opatrne priklonil chlapcovu hlavu k svojej hrudi. Keď sa jeho dych ešte viac roztriasol, pokúsil sa ho uchlácholiť šepotom, len aby mohol pokračovať v rozväzovaní látky.

Nemohol som robiť nič, iba si všímať. Nemal som potuchy o tom, čo sa deje, no obdivoval som to, s akým pokojom sa Felix chlapca dotýkal.

"Myslím, že nikomu nič nepovedal. Určite preto, že sa vydal za tebou, keď sa dozvedel, že si šiel po Druhej sám bez neho," ozval sa nakoniec Jisung.

Vtom odňatá látka odhalila pár desom naširoko otvorených očí, čiernych ako zamat, bez akejkoľvek iskry. Jeongin, ako ho nazývali, zalapal po dychu a ja som si všetkých rozpačito premeral.

Až vtedy sa vo Felixovych očiach zračili skutočné obavy, ktoré sa postupne preliali do žiarivo modrej farby.

"Čo je to?" spýtal sa doteraz takmer nevýrazný mladík zo stromu, Felix ho tuším oslovil menom Seungmin, a pristúpil o malý neistý krok bližšie.

"Tma," mihli sa pery kúzelnej bytosti. Drobné iskričky sa zoskupili okolo brušiek jeho prstov, prechádzajúcich po lícach umazaných od krvi. "Môj tieň... Ak šiel Hyun za mnou, musel byť i s Jeonginom na Druhej, keď som tadiaľ prechádzal s Chrisom."

"Prečo by bol Hyun taký hlupák, aby bral Jeongina na Druhú?"

"Možno skôr - prečo by ním bol Jeongin? Asi preto, prečo ma Felix nepočúvol?" odpovedal Jisung Binovi podobnou otázkou.

"Myslel som si, že je ten rozumnejší."

"V inom prípade asi hej. Ale láska je ako choroba, čo otupuje mozgové bunky, Bin." Ji k nemu pretočil svoj smutný kukuč, podobný tomu, čo už hádzal po Felixovi. Na to sa Bin odmlčal, zatiaľ čo sa Jisungovi díval zrejme hlboko do duše. 

 "A koľko ich už máš asi otupených ty, huh? Presne preto sa zatúlaní chlapci nemali nikdy romanticky zamilovať. S každou minútou, čo po Felixovej návšteve starneme, sme ďalej od dieťaťa." 

"To majú za ten nadmerný pobyt tam dole. Hyunjin a jeho drámy..." Lanie oči sa pretočili ku stropu. "Tak schválne - koľkí z vás už sú ovplyvnení skoro ako on," dodal vlečúcim sa otráveným hlasom, potom s odsudzujúcim polomŕtvym výrazom na jeho peknej tvári postupne ukázal prstom z Felixa, ktorý stále starostlivo skúmal roztrasené telo, na Jisunga. Keď sa zastavil pri mne, iba mávol rukou. 

"Tak ale toto bolo maximálne rude, zlato," obrnil sa hneď Jisung v pohoršenom postoji, ale to už som im viac nemohol nechať voľný priebeh. Nasledujúca replika musí byť konečne moja.

"Oukej tak počkajte, počkajte... ako že tam dole?"

Napriamil som sa a seriózne sa na všetkých skákavo pozrel, aby sa aspoň pokúsili popri tom probléme počítať s mojou prítomnosťou. Už som začínal potrebovať, aby niečo dávalo zmysel. 

"Na Zemi." 

"Toto nie je tak úplne sen, Chan..." 

"Minho!" ohriakol Ji občas až opovážlivo úprimného chalana, ktorého meno som zastihol po prvý krát. "Myslel som si, že si rozumieme a že si na mojej strane." 

Chvíľku, v ktorej podivne zhustla atmosféra, sa zdalo, že by tam ten rozhovor mohol skončiť. Ale to nebolo to posledné slovo. 

"Zvykol som si o tebe myslieť niečo podobné. No... každý máme svoje predsudky." 

"Môžete už byť láskavo ticho? Ako to pomáha Inovi?" ozval sa blízko od lôžka Seungmin, ktorý bral už od pohľadu chlapcov stav vážne. Jeho hlas bol tichý, no napriek tomu bol nejako striktný a všetkých opäť utlmil. 

"Fakt?" uškrnul sa Minho, akoby on bol ten ranený. Keď v nikom reálne nenašiel argument či podporu, ktorú asi vyhľadával, rozišiel sa okolo mňa von zo stanu, pri čom som už asi iba ja mohol počuť zahundrané 'veď už idem'. 

Jisung šokovane vydýchol a neveriacky sa dívajúc za mňa na rozviatu plachtu prudko hodil svoju listovú lodičku z hlavy na zem. 

"J-ja," zachvela sa mi nepoddajne čeľusť, "zase do toho skáčem, ale ak to nie je sen a nie som na Zemi tak... kde potom sme?" Rozhodol som sa si vymáhať odpovede predtým, než by sa to zvrtlo v ďalšiu drámu, ktorej kontext by som úplne nechápal. 

Tí, čo ostali v konverzácii, si jej kus vymenili iba medzi očami. 

"Na... Ne... zemi?" dostal zo seba neisto Changbin za gestikulovania rukami, ktorými akoby ohmatával vzduch pred sebou, potom sa spýtavo očkom obzrel po Jisungovi, ktorý si už len zlomene dosadol na najbližšiu stoličku. 

To je fakt až tak proti mne? 

"Chris," oslovil ma hlboký hlas, ktorý si hneď získal všetku moju pozornosť. Felix na mňa upieral svoje rozžiarené svetlomodré oči a sústredene sa nadýchol. "Toto vôbec nebolo v pláne, ale sľubujem ti, že ti to po tom, čo to z Innieho dostanem, všetko jedno po druhom vysvetlím." 

Zažmurkal som naň a bez rozvitejších slov mu po chvíli prikyvkal. "Jasné... chápem." 

"Ping," oslovil po mne svojho kamaráta. 

"Hm?" 

"Budem potrebovať jantárovú ihlu a rannú arachne*. Zohnal by si mi ich?" 

Zarazil sa, očividne v ňom narástol istý odpor. 

"Jantár... Rannú arach- Lix... nechceš si k sebe ten tieň spútať zlomom svetla, že nie?" 

"Presne to chcem. Hneď po tom, čo vymyslím, ako ho vyhnať bez toho, aby som Innieho oslepil svojím svetlom," oddýchol si, potom chlapcovi prehýbajúcemu sa v chrbte začesal vlasy cez čelo dozadu a pritiahol mu prikrývku viac ku krku. Postavil sa a podišiel bližšie k nášmu rozťahanému kruhu. 

Bin pri pohľade na Jisunga, v ktorom si asi čosi prečítal, pootvoril ústa. 

"Viem, že je to ďalšie porušenie pravidiel, ale on nemal právo ísť miesto nás po ňom. Innie je možno chytrý, ale myslí priamočiaro a s čistým úmyslom, nemohol v ňom nájsť nič zlé, nezaslúžil si to. Nikdy by neprešiel na opačný koniec Druhej." 

Vyzeralo to, že si to každý preberal vo svojej hlave po svojom. Bin sa zohol pre vedro s vodou, aby lepšie poutieral Jeonginovu tvár od krvi okolo očí, Jisung sa zas zohol pre svoju lodičku a Seungmin sa mlčky vzdialil do zadnejších častí dlhého stanu, ktorý pôsobil interiérom podobne ako liečiteľská vojenská základňa. 

"Mne to znie fér," postavil som sa na Fixieho stranu. "Ak ten chalan nič neurobil, trpí zbytočne, a ak to tomu tieňu nejako neublíži - chcem tým povedať, čo ak to bol omyl kvôli mne? - potom by to Felix mal urobiť, aby sa to náhodou neopakovalo." 

Plavovlások ku mne pristúpil a s jemným potešeným úsmevom ma pohladil po paži, kde jeho prsty opísali tvar jej svalov. "Vďaka."  

Pousmial som sa. 

"Vďaka? Lix, on predsa nemá potuchy o fungovaní tunajších nepísaných pravidiel," rozohnil sa opäť všeumelec. 

"Mýliš sa, Ping. Má to v podvedomí rovnako ako my všetci. Cítim, čo je správne, a to, že som ho sem vzal, nebola chyba. Nebudem po ňom chcieť, aby tu ostal, iba som sa chcel stretnúť a niečo zistiť." 

Nastalo krátke ticho. Mladík sa naň zadíval sklenenými očami a posunul si lodičku na hlave viac do čela. 

"Zistiť čo?" zvolil mierne dotknutým tichým hlasom svoje posledné slová podobne ako Minho, von však nevyšiel rovnako energicky, skôr zdržanlivo. 

Zomkol som pery a chvíľku sa iba díval na miesto, kde som ho naposledy videl. Uznával som, že som to nemusel chápať správne... Predsa som nepoznal ich a zrejme ani toto miesto. Nechcel som mu robiť problémy. 

"Mal by som sa s ním ísť porozprávať." 

"To nemusíš, niekoho si vždycky nájde," ozvalo sa od lôžka. 

"Len mi šiel pre tie veci, bude v poriadku," dodal Felix, pohladil ma po chrbte, a nakoniec sa vrátil k Jeonginovi, ktorý sa s jeho blízkosťou iba viac rozsýpal. Bolo to ako s tými svetlami na opustenej ulici. "Changbin, vzal by si zatiaľ Christophera vonku? Musím ten tieň vyhnať skôr, než z Innieho dostane všetku energiu. A Navyše... stále neviem, kde je Hyunjin." 

"Tak... prečo nie?" prišla celkom rýchla odpoveď s nečakaným nadhľadom. 

Mladík s plnšími lícami sa už iba milo pousmial a cestou okolo mňa ma prívetivo objal okolo ramien, aby ma vyviedol zo stanu. Po tom všetkom som mu bol za také priateľské gesto celkom vďačný i cez to, že som netušil čo očakávať. 

Možno už bol čas na skutočné zázraky.

*jantár je nerast, ktorý vznikol zo smoly (pryskyřice) treťohorných ihličnanov. Jeho vzhľad mi vyzerá, akoby v sebe zachytával slnečné lúče, preto som ho použila :3 zároveň je to jeden z mojich fav kamienkov XD 
*Arachne je pôvodne žena z gréckej mytológie, ktorá vyzvala Aténu na súťaž v tkáčstve. Za takú bezočivosť ju Aténa premenila na pavúka, aby si mohla tkať... do bezvedomia XD