Ráno sa zdalo byť omnoho ľahšie otvoriť oči a prebudiť sa než sa i pozviechať na nohy. Vedel som, že sa úplne nevypláca spať na gauči v pracovni a nejsť po práci radšej rovno domov, ale doteraz som s tým nemal žiadne výrazné problémy.  

Keď mi pri naklonení hlavy vystrelila bolesť z väzu na krku až k ramenu, vrátil som ju opatrne do pôvodnej polohy a jedno po druhom si z uší vytiahol slúchadlá. Normálne som používal headset, ale s tým by to na toľko hodín nebolo úplne najpohodlnejšie. 

V snahe už viac prudko nepohnúť krkom som sa dostal do sedu a rozospato sa zadíval na monitor, pripevnený na stene. Fixieho stream už prekvapivo nebežal, miesto neho bolo na nástenke kvôli chýbajúcemu záznamu iba čierne okno. S nie práve dokonalým zaostrením zraku som vypočítal, že na základe dvojhodinového rozdielu našich časových pásem musel Felix skončiť až tak okolo tretej ráno. 

To nemyslí vážne. Trochu som sa zamračil a prešiel si dlaňou po stuhnutom krku, načo mi od neho po chrbte prebehol mráz. Otriasol som sa, to som však vzápätí oľutoval v bolestivom stone. 

"Oh yess, to bude skvelý deň," pomyslel som si nahlas zdvíhajúc sa z pohovky, z ktorej som si na moment presadol k stolu, a v duchu sa pomodlil, aby ma kvôli tomu záseku ešte nečakala nejaká akupunktúra. Nakoniec som iba letmo zavadil o čas v pravom dolnom rohu - vlastne bola hodina typická pre rozvidnievanie sa v tomto ospalom ročnom období - a otvoril si konverzáciu s Felixom. 

Síce počas streamu nezvykol odpovedať na otázky, na moje správy v priebehu dňa odpisoval vždycky a ja som sa na nich celé dni tešil ako dieťa na to, kedy bude konečne môcť zvesiť a zjesť prvú salónku zo stromčeka. Možno je to pomerne konkrétne prirovnanie, ale bol som ovplyvnený prichádzajúcimi sviatkami a každý kto sledoval Fixieho vedel, že je nielen žiarivou a liečivou ale taktiež sladkou osobou... vlastne som nepochyboval o tom, že mi doplňoval zásoby cukru. 

🗡banchan: hey m8. Dnes večer som úplne vytuhol, prepáč. Ešte stále nie je záznam, takže neviem, aký si mal celý program... ale! Až do tretej do rána?? Really??| ✉️

Popravde som nemohol uveriť tomu, že bol na streame asi dve hodiny a ja som bol zabitý už v polovici tej prvej. Send. 

Povzdychol som si. Vtom sa môj výdych zmiesil s čímsi, čo naopak ani náhodou nepochádzalo zo mňa. 

"Wakey, wakey...," ozvalo sa odniekiaľ tlmene hlbokým hlasom. V momente ma vystrelo desom a začal som sa podozrievavo rozhliadať po poloprázdnej miestnosti. Kto? 

"Come on, it's time to wake up~"  

Kuchynský kút, nahrávacia aparatúra, pohovka- 

Vystrelil som zo stoličky a začal po štyroch pátrať po tom, odkiaľ z nej vychádzal Felixov nahraný hlas, keďže som si uvedomil, že šlo iba o budík, ktorý som nastavil na mobile na pol ôsmu, keby som náhodou zaspal. 

"Don't wanna be late today," pokračovala nahrávka. 

"To teda fakt nechcem." 

Prehraboval som sa akčne v prikrývke, ktorá skončila na zemi, i po záhyboch čalúneného nábytku. A to všetko iba kvôli prvotnému momentu prekvapenia. 

Mobil sa však asi prepadol pod zem. 

"Good morning, sunshine~" 

"Aaaaaugrh!" 

✵☘︎✵

"Chan, tak ešte raz a pomaly, pretože ti asi úplne nerozumiem. Čo chceš povedať tým, že mi to demo nemôžeš poslať dnes?" 

Bolo už poobedie. Stál som vo vstupnej hale budovy spoločnosti, pripravený na odchod domov. Pri uchu som mal nakoniec nájdený mobil s vytočeným skúsenejším producentom. Oči napichnuté na pompéznom vianočnom stromčeku, ktorý špičkou dosahoval až k tri metre vysokému stropu, a prestupoval som si na mieste. 

"Nie som s tým spokojný, musím to doladiť. Pošlem ti to, keď dorazím domov do Sydney," snažil som sa znieť nekompromisne, ale môj hlas bol zreteľne oslabený neistotou, ktorá ma ohlodávala už od rána. Čo ak s tým sám nikdy nebudem spokojný? Nieto ešte, aby bol spokojný producent. Možno by som sa nemal ani vracať do Kórei... Pristúpil som si bližšie k stromčeku a utiahnuto si premeral zamestnancov, ktorí v zhone prechádzali z chodieb okolo recepcie a naopak. Už o pár hodín som mal sedieť v lietadle do Austrálie, kde som mal stráviť sviatky s rodinou a blízkymi. 

"Keď dorazíš do Sydney? Bang! To je rozdiel o jeden celý deň. Deadline je dnes a asi zabúdaš na to, že JA som ten, ktorý to doladí..." 

Zahryzol som si do spodnej pery. Na chvíľku sa v telefonáte rozhostilo ticho, sprevádzané iba tichým šumom prenosných vĺn. Chytil som si do prstov jednu z lesklých červených gúľ, visiacich na stromčeku predo mnou, a zadíval sa do nej na svoj vypuklý roztiahnutý odraz s ešte väčším nosom. 

Pretiahol som pery. Nemohol som na to prísť, ale niečo mi na tom obrázku neprišlo byť v poriadku. Akoby mi moja vlastná tvár bola zvláštnym spôsobom neznáma, neúplná, aj keď to bola rozhodne tá istá, ktorú som videl už nespočetne veľakrát. 

Jamais vu. 

Niečo jej chýbalo. 

Vtom mi od ramena k uchu preblyskol kŕč, ohlušujúco mi v ňom zapískalo a v jedinom žmurknutí, než ma to donútilo bolesťou pevne zavrieť oči, som za sebou smerom do chodby uvidel stáť neurčitú postavu, ktorá na mňa v sýto červenom odtieni upierala svoj desivo prázdny pohľad. 

Prudko som sa otočil. 

Splašil sa mi dych. Zrazu som sa nemohol pohnúť. Nohy mi oťaželi, telo mi stuhlo, akoby som skamenel pod zrakom Medúzy. 

"Chan? Si stále tam?" 

Prehltol som. 

"Haló?" 

"Čo to so mnou dopekla je?" spýtal som sa potichu sám seba, hľadiac stále do chodby, v ktorej odraze som azda iba pár sekúnd späť uvidel neznámu tmavú siluetu. Jej oči som nezaznamenal, napriek tomu som si bol istý, že nimi bola zabodnutá do mojej šije. 

Teraz tam však nebolo nič... nikto a nič. 

"Prosím?" 

"Pošlem ti to do pár minút. Nepoznáš medika, ktorý by ma na počkanie vzal na akupunktúru?" 

"Si v pohode?" 

✵☘︎✵

Demo bolo pri producentovi do pár minút, tak ako som mu to sľúbil. Na akupunktúru som sa samozrejme nedostal a už vôbec som nestíhal riešiť nejaké démonické sily, o ktorých som bol takmer presvedčený, že sa pohrávajú s mojou vlastnou energiou. Našťastie som aspoň stihol zohnať šikovného maséra, vďaka ktorému sa mi trochu uvoľnilo krčné svalstvo. Bohužiaľ, ja sám som sa kompletne uvoľniť nedokázal. 

Sedel som na svojom kufri na dohodnutom mieste a čakal na taxík, ktorý ma mal odviesť na letisko. Bolo už dosť pozde večer, slnko zašlo už pred niekoľkými hodinami a noc celkom prehrávala proti pouličným svetlám a rôznorodým farbám bannerov, kvôli ktorým som takto zdola vlastne nemal ani poňatia o tom, či dnes vyšli aj hviezdy, alebo nie. Naopak mesiac bolo vidieť takmer počas celého dňa, čo sa mi zdalo byť chvíľami až trochu zvláštne, pretože to nezvyčajne pomerne intenzívne priťahovalo moju pozornosť. 

Momentálne však nebolo nič zvláštnejšie než to, že mi Felix ani po viac ako dvanástich hodinách ešte stále neodpísal a záznam z posledného streamu bol rovnako vytrvale nezvestný. Pomaly som začínal pochybovať o tom, že som si celý ten priebeh zaspávania iba z únavy nesplietol so snom. Po dnešku a všetkom tom strese z práce a odletu by som sa nad tým asi predsa len ani nezačudoval. 

 No ták... kde si, Lixie? 

Stále dookola som scrolloval jeho nástenku, chat s ním a pri tom nervózne triasol nohou.
Za prvé som sa bál, či je to takto v poriadku, či je on v poriadku, keďže sme si poslednú dobu písali dosť často aj v rámci jedného dňa a i ja sám som dnes nebol vo veľmi dobrom rozpoložení... ako keby bolo dnešné postavenie hviezd úplne proti mne.
Za druhé som práve kvôli tomu rozpoloženiu už naozaj potreboval, aby sa mi akokoľvek ozval. To sa však nestalo ani tesne pred odletom. 

... ale nespomínal som si na to, že by sa so mnou niekedy lúčil, neznášal som lúčenia a nebol som ochotný rušiť ten nevyrieknutý sľub, ktorým bola istota, že tu budeme jeden pre druhého... a preto jednoducho neexistovala možnosť, že by mi už neodpísal. Bol som iba prehnane paranoidný. 

***

"Nikdy nepovedz zbohom, pretože povedať to znamená odísť a odísť znamená zabudnúť."
- Peter Pan

Oops... tak, niečo sa samozrejme ešte pokazilo, to sa dalo čakať určite už odvtedy, čo Seungmin zmienil paranoju a podobné dôsledky v súvislosti so zasiahnutím mágiou, but! toto je tak trošku (velice) fairytale a byť spolu je ich very close destiny... Tak... hádam sa vám páčila táto paranoidná kapitola, zatiaľ pá, vidíme sa v Sydney <3