•Lokiho pohľad•

Stála tam, zničená...a zrazu skočila. Nevládala odolávať, chcela to mať za sebou. Keby som ju nepoznal, otočil by som sa a odišiel. Avšak záleží mi na nej. A nenechám ju v tom.
Skočil som.
Studený vzduch mi svišťal pomedzi uši, vrážal neľútostne do tváre až mi slzili oči. Videl som ju ako padá, chrbtom k zemi, tvárou k oblohe, ruky i nohy mala v tvare X...akoby robila anjela do snehu.
Ja som ich naopak ešte väčšmi pritisol k telu, aby som sa k nej dostal čo najrýchlejšie.
Ešte pár centimetrov...
Akonáhle som sa jej dotkol, potiahol som ju za ruku a objal ju. Miesto nej som sa ja natočil chrbtom k zemi. Mojim telom zmäkčím pád...snáď aspoň ona prežije.

,,Čo to doprdele robíš!?" Skríkla na mňa.

,,Nechcem o teba prísť! Milujem ťa!"

•Tarin pohľad•

Zostala som v tranze. Neverím, že to povedal, že vyjadril city. On! Ten čo len klamal a podvádzal!
Telom mi prešla nová energia a ja som mala opäť chuť do života. Bol to nádherný pocit.
Aj keď som nechcela, vytrhla som sa z jeho objatia. Pretočila som ho vo vzduchu, aby sme boli obaja tvárou k zemi. Nahla som sa mu k uchu a zašepkala.

,,Aj ja ťa milujem. Už od Vianoc."

Zatvorila som oči a predstavila si draka. Posledný krát použijem silu hlasu. Potom už nikdy viac!
Predstavu zelenkavo-žltého draka ako Lokiho farby som udržiavala v mysli.
Postupne som sa naň zmenila, pevne som prichytila Lokiho pazúrmi a silným mávaním krídel nabrala výšku. Vyletela som na skalu a opatrne pustila Lokiho na chladné skaly. Potom som dosadla i ja a zmenila sa späť.

,,Iba úplný hlupák ako ty môže skočiť." Zasmiala som sa po dlhom čase.

,,Alebo šialenec, ktorý precestoval pól vesmíru." Pousmial sa šibalsky späť.

Porozhliadla som sa po skale. Okrem spamätavávajúcich sa Avengers som zahliadla aj profesora. Sedel na chladnej zemi, dva prsty si držal v spánkovej časti hlavy a s miernym úsmevom ma pozoroval.

,,Konečne budem môcť bližšie spoznať osobu, kvôli ktorej šiel Avengers na istú smrť." Pousmial sa ešte väčšmi.

,,Posledné týždne si toho moc nepamätám... čo sa im stalo!?"  Pozerala som sa na svojich priateľov, najmocnejších hrdinov sveta.

,,Povedzme, že tímu superhrdinov zavarilo pod kotlom dospievajúce dievča...i keď mala zopár es v rukáve.

Kútiky mi len mierne mykli nahor, vedela som na čo naráža... takže mi to nebolo zrovna príjemné.

•o pár dní neskôr v Stark Tower•

Sedela som s Lokim na terase a popíjala chladený džús. Pozorovali sme spolu západ slnka a užívali si prítomnosť toho druhého. Niet divu...navzájom sme si zmenili život a neraz si ho i zachránili.

V tom pri nás zažiaril nachvíľu oslepujúci paprsok a z neho sa vynoril starší pán s páskou cez oko.

,,Otec?" Úžasnuto naň pozeral Loki. ,,Čo tu robíš?"

,, Celý život si len sám utekal a schovával sa. Heimdalovi som povedal, aby ťa pozoroval a rozprával mi čo robíš, nech aspoň takto o tebe viem. Väčšinou to neboli najlepšie správy..." Povedal to s humorom ako otec čo odpustil synovi zlé správanie...,,ale i tak som neprestával dúfať, že sa zlepšíš. Frigga v tebe vždy videla lásku, ktorú si nedokázal dať najavo...nebola tá správna doba a správna osoba, ktorej by si ju vyjadril. Tá nastala až teraz. Vedeli ste, že už i starý midgardania vedeli, že láska je najsilnejšia zbraň proti zlu." Rozprával pyšne ďalej.
,,Ako správny otec som si musel prekuknúť s kým chodíš, nechám to zle drahá..." Pozrel sa na mňa opsravedlňujúco Odin...,, určite poznáš, že rodičia sú vždy zvedavý. Heimdal mi o tebe nepovedal nič zlého, len to, že v noci rada vyjedaš z tej veci v ktorej si schovávate jedlo v chlade." Zasmial sa, rovnako i ja. ,,Ale tá podstatná vec, kvôli ktorej som prišiel...chcel som ti povedať, že na Asgarde si vítaný, stačí zakričať na Heimdala...a taktiež ti vraciam mágiu!" Povedal poslednú časť vety s pátosom a mávol svojou mohutnou kráľovskou palicou. Nato opäť zažiaril paprsok a ako nečakane prišiel, tak i zmizool.

,,Tak čo, ako sa cítiš čarodej...pocituješ ako ti mágia prúdi v žilách?"povedala som tajomne.

,,To hneď zistíme..." Pousmial sa a pozrel sa na svoju ruku. Na nej sa zjavil malý drak...rovnako ako na Vianoce. Zamilovane som sa pozrela na rozkošného šupinatého tvora, hneď na to na Lokiho.

Jeho tvár sa len rýchlo mihla pred mojou...vzápätí sa naše pery spojili a ja som sa ocitla ako v sne...skutočnom sne.

Listujeme posledné strany, čítame posledné riadky a slová.
Sme u konca vážení. Som nesmierne rada a blahoželám tým čo so mnou vydržali.
Rada si vypočujem v komentároch vás názor na koniec príbehu a príbeh celý. Ako sa vám páčil? Čo by ste zlepšili?
A chceli by ste pokračovanie príbehu? (Na túto otázku som sa vás už pýtala v 42. kapitolke)
Nápad mám, je to len na vás ;)

NÁZOV KNIHY:
Slobodný väzeň

OBSAH KNIHY:
Hlas sa zničiť nedá, neustále parazituje v Tarinom tele. Jediné čo ho drží na uzde je láska medzi ňou a Lokim. Tá však pri nových zisteniach o jeho minulosti pokulháva a hlas opäť naberá svoju moc. Tento krát však zvolí inú stratégiu.

Komentárová sekcia je vám otvorená, vyjadrite svoj názor!

Pre dnes sa s vami lúčim a želám vám príjemný zvyšok dňa.

Vaša Jaimix.