Bludisko dverí, za každými sa skrývala spomienka, vďaka nim môžem nájsť cestu až k Tare. Čím novšia spomienka, tým som bližšie. Každé dvere boli rovnako jednoducho tvarované s čiernym odtieňom dreva. Takto by jej myseľ vyzerať nemala, dvere by mali byť farebné, ich tvar ovplyvnený podľa spomienky.
Pomaly som kráčal vpred. Niekde boli dvere namačkané na seba, inde stáli osamote. Lemovali steny bludiska.
Po desiatich minútach chôdze som sa odvážil nazrieť do prvých dverí.

Zjavil som sa v malej drevenej miestnosti...v kolíske mrnčalo nespokojné bábätko. Žena, zrejme Tarina mama, sa k nej naťahovala, aby ju zdvihla a zistila čo sa malej Tare nepáči.

,,Zas je hladná?" Poznamenal sucho muž sediac obďaleč na gauči, určite Tarin otec. Jeho plnú pozornosť mala hučiaca telka.

,,Mohol by si to stlmiť? Zrejme preto nemôže spať." Poznamenala mama nahnevaným hlasom a upokojovala Taru.

Bolo pozoruhodné, že ani jednému som nedokázal rozoznať tvár. Bola zakalená, akoby v mlhe.

Dvere som zatvoril a pokračoval... ešte som ďaleko od stredu mysle, spomienka z dvoch rokov je už poriadne stará.

Skúsil som ďalšie dvere. Otvoril ich...no hneď som sa rozkašľal. V hrdle ma zaštípal pálivý dym. Horiace trosky domu ešte tleli a osvetľovali temnú noc. Pred domom stála štvorročná Tara. Nechápavo, bez citov, priam až zasnene pozorovala dom. Vsetko jej bolo jedno.
Horiace trosky začali pod prudkým návalom vetra horieť ešte väčšmi.
Na oblohe som zazrel až veľmi dobre známu základňu S.H.I.E.L.D.u. V tme sa zjavila helikoptéra. Zletela dolu a z nej vystúpil vcelku mladý Fury. Podišiel k Tare a prihovoril sa k nej.

,,Kde bývaš maličká?" Tara len bez slov ukázala na horiaci dom...nespúštala z neho oči. ,,A kde máš svojich rodičov?" Pokračoval. No ona znovu len nemo ukázala na dom. Vo Furyho oku som zazrel ľútosť. ,,Pomôžem ti, tuto ujo Coulson mi ťa nachvíľu postráži, potom si ťa vezmem na starosť." Ticho podala Coulsnovi ruku a šla s ním.

Dvere som prudko zabuchol. To bola spomienka, kde stratila rodičov. Tu sa dostala k S.H.I.E.L.D.u.

Pokračoval som ďalej. Tu už boli dvere nahustené k sebe o niečo viac. Ako malá ich mla len zopár.

Nahliadol som do ďalších.
Kancelária S.H.I.E.D.u, plne zabezpečeá a čistá ako všetko označené týmto logom. Za veľkým stolom sedel Fury a luštil voľačo v dokumentoch. Mrmlal si popod nos a oko sa mihalo po riadkoch, aby našlo čo hľadá. Musí to byť extra tajné, keď to nenechá ani svojej pravej ruke, aby mu ich spracovala jednoduchšie a on si mohol prečítať len obsah. Rýchlo pozrel do ľavého kúta miestnosti a čítal ďalej. Až teraz som tam zazrel človeka, komu táto spomienka patrí. Tara sa hrala v kútiku s pár hračkami a napodobovala ich zvuky. Mohla mať tak šesť rokov.
Do kancelárie vstúpila jeho práva ruka.

,,To vás nenaučili klopať Hill?" Zatvoril dokumenty, na ktorých predná strana bola označená jediným nadpisom : Prísne tajné-previerka 10 stupňa.

,,Prepáčte pane, je to naliehavé, týka sa to toho nového nálezu." Povedala rýchlo a vecne. Tá sa mi páči...

,,Tara, budem musieť odísť niečo vyriešiť, choď sa hrať zatiaľ do svojej izby, dobre?" Pousmial sa Fury.

,,Pane a nechcete ju dať na výcvik? Najlepší agenti začínali v jej veku, prečo nevyužiť tú možnosť?" Navrhla mu.

,,Nie každý čo tu je musí byť zabijak a zažiť vojnu." Pozrel sa zasnene na obe dievčence a ktorými bol v miestnosti.

,,A pôjdeme potom spolu na zmrzlinu?" Usmiala sa nadšene.

,,Môžme, ale viac ako dve si nedáš, potom nevieš zaspať!" Zasmial sa.

,,Noo, tak dobre..." Nepovedala Tara zrovna nadšene, ale bolo vidno, že i na tie dve sa nedočkavo tešila.

Zobrala si svojich pár hračiek a vybrala sa do svojej izby, ktorá bola hneď vedľa kancelárie. Fury aj so svojou pravou rukou zmizli vo výťahu a Tara sa zabuchla do izby.
Spomienka už ostala len ako monotónna chodba s mierne blikajúcou lampou v jednej z presklených miestností.

Zatvoril som dvere a otvoril hneď tie vedľa, zaujímalo ma čo všetko sa o Tare dozviem. Na hlas som pri niektorých chvíľach takmer zabudol.

Bola to tá istá miestnosť ako v spomienke pred tým. Vyšla z nich Tara a zamierila výťahom dolu. Nasledoval som ju. Šla po chodbách, zdravila agentov a tí ju, niektorí prekvapene, zdravili späť. Zastala až v tréningovej hale. Práve sa tam cvičili v boji na blízko lukostrelec a Romanoff. Akonáhle zazreli Taru, prestali, zrejme nech ju neučia zbytočne násiliu.

,,Čo tu robíš?" Kľakol si k nej láskyplne lukostrelec.

,,Ujo Fury niekam išiel...a zas ma nechal samú." Odpovedala mierne nahnevane.

,,Tak ujo Fury ťa nezobral sebou?" Povedal pobavene, pričom sa Romanoff zasmiala na pomenovaní ich šéfa.

,,Nie! Robí to tak furt!" Dupla si nahnevane, stále vyzerala rozkošne.

,, Tak čo keby sme niekoho ešte našli a šli s ním na jedlo, určite si hladná..." Nadvihol obočie.

,, Áno!" Rozžiarili sa jej oči pri pomyslení na jedlo. ,,Napríklad uja doktora! A železného uja!" Začala vymýšľať. Vyzerá to, že mená jej nerobili starosť.

,,Ešte raz ti ich mená zopakujem, je to ujo Benner a ujo Stark." Povedal poučne lukostrelec.

,,Skús mu povedať Tony..." Zasmiala sa opäť Romanoff.

,,Nie, to radšej neskúšaj." Pousmial sa na Romanoff, ktorá mala dnes dobrú náladu.

S Avengers si budovala pevný vzťah už zamlada. Niet divu, že sa ju snažili zachrániť ako len mohli. Bola ako nemenovaný člen tímu.

Zatvoril som dvere a pozrel sa na ďalšie. Boli v línii, no schované vo výhryze bludiska, kde sa na konci slepej cesty týčili oboje.
Zašiel som tam a otvoril podľa časovej postupnosti najprv tie z ľava.

Temná miestnosť, ktorou sa Tara blížila sa mi vôbec nepáčila. Osvetlenie bolo chabé. Nedalo sa poriadne vidieť ani na zem. Otvorila len mierne, aby sa cez ne precpala, ďalšie dvere a potichu postupovala ďalej. Vyzerala ako špión na misii. Tak sa i však správala. Mohla mať tak jedenásť, no v tme sa to dalo odhadnúť len zťažka.
Šiel som za ňou a ostal ohúrený objavom, rovnako ako ona.
Ocitla sa v miestonosti plnej agentov na lôžkach. Niektorým chýbala noha, iným ruka, niektorí nemali oči či niektoré prsty. Všetci tí, ktorí dopadli počas svojej misie zle.
Zopár sa ich medzi sebou rozprávalo, iní spali alebo ležali nehybne v kóme.
Prešla ticho cez miestnosť, tak aby na nej spočinulo čo najmenej pohľadov. Objavila sa v hale medzi skupinkou ľudí. Od detí až po dospelých. Každý mal rovnaký šedý oblek, avšak bez typického loga S.H.I.E.L.D. Zrazu sa vedľa Tary objavilo dievča. Tá sa jej zľakla, až jemne poskočila.

,,Ako si sa tu zjavila!?" Pozerala užasnuto.

,,Každý vie, že mám len jednu z tých základných vzácnejších javov, neviditeľnosť." Mykla plecami. Mohla mať tak pätnásť. ,, Aký je tvoj?" Spýtala sa so záujmom.

,,Ešte nie som oboznámená." Na jedenásťročnú bola veľmi dobrá. Myslím, že ju Hill voľačo s Romanoff naučili.

,,To by si mala mať ako jednu z prvých vecí v spise. Keď dohovorí dnešný program, pôjdeme to zistiť." Povedala ochotne a zapozerala sa na javisko. Stál tam Fury a rečnícky začal rozhadzovať rukami.

Tara sa rýchlo pozrela do zeme a tvár si zamaskovala kapucou ako zopár mladých chalanov čo tu tiež postávalo. Započúvala sa do jeho preslovu.

,,Dnes vás budú naši poprední vedci dôkladne kontrolovať. Váš zdravotný stav a taktiež aj ako vaše telo reaguje na najnovší spôsob nadčasovej liečby." Prechádzal okom dav. ,,Každý vedec dostane skupinku ľudí s ktorou si prejde presne podľa plánu úlohy. Potom máte dnes na zvyšok dňa voľno."

Deti sa rozišli do skupiniek k vedcom podľa zaradenia. Tara nasledovala dievčinu, čo sa k nej prihovorila. Postavila sa do rady, stále hlavou pri zemi. Prví adepti sa postavili k vedcom, tí vytiahli opäť iný druh pozemských prístrojov a začali kontrolovať prvé deti.
Tara sa zrazu začala zvýjať od bolesti, chytala si hlavu a hlasno kričala! Všetky oči smerovali na ňu! Z jej tela sa začal vo vzduchu vznášať čierny prach a rozrastal sa do okolia. Ako spleť koreňov sa húfy zŕnok prachu vzhlukovali a spájali. Zrazu prach znehybnel...akoby sa všetko naokolo zastavilo, i čas. A hneď na to začal napádať všetko naokolo! Prerážal veci, hľadal si cestu cez živé telá ľudí.
Nastal chaos a zmätok. Všetci sa snažili schovať. Zahliadol som ako si Fury streľbou do prachu preráža cestu k Tare, uskakuje a vyhýba sa veľmi tesne, besniacej pohrome. Akonáhle podišiel k Tare a zistil na koho mieri, zhrozil sa, no hneď na to jej dal šok paralyzérom.
Prach sa na to vzápätí vyparil a Tara ostala ležať v bezvedomí na zemi.

Zabuchol som dvere a predýchaval to čo som videl. Hlas tu už bol omnoho skorej...

Mám na vás otázočku ľudia! V Tarinej spomienke je naznačená vedľajšia kniha, ktorá by mierne súvisela i s knihou Lokiho spoluväzeň. Odohrávalo by sa to v prostredí tajného S.H.I E.D. oddelenia, v ktorej sa testuje nový druh liečby. Pomocou meteoru, liečia agentom chýbajúce časti tela...avšak počas liečby nadobudnú pacienti schopnosti, ktoré raz niekto chce mať a iný je nahnevaný, že sú jeho novou súčasťou.
Otázky vám rada zodpoviem v komentároch.
Chceli by ste vedľajšiu knižku, kde vám môžem priblížiť hlavného záporáka knihy s krátkym dejom?

Vaša Jaimix. ;)