,,Ľudia! Vpred!" Kričal kapitán a dával rozkazy tímu. Jeden za všetkých a všetci za jedného! Ako mušketieri!

Vždy keď bol s nimi, tak sa na nich mohol spoľahnúť. Akúkoľvek riskantnú vec s nimi mohol zvládnuť a nemožné sa stávalo možným. Svaly, mozog, šíp, kladivo, tajomstvo a dôvera čo spája celý tím... každý mal svoju úlohu.

,,Jasné kapitán!" Zasmial sa Stark a preletel v obleku nad nimi v pred.

Thor rozmáchal kladivo a vyrazil za ním. Zrazu sa zo zeme začala valiť pulzujúca hmota, čo pohlcovala všetko naokolo.

,,Čo to ksakru je!?" Odskočila Black Widow, ktorá bola k tomu najbližšie. Hulk zakričal a treskol do hmoty.

Tá sa stiahla a začala prudko načervenalo pulzovať. Zrazu vystrelila vpred po útočníkovi a prisala sa naň. Hulk sebou mykal, no tým viac ho hmota obalovala. Stark rýchlo priletel a použil svoje repulzory. V hmote sa vytvorili diery, ktoré sa postupne zaplňovali. Zrazu Hulkov rev ustal. Hmota ho zabalila úplne až z neho vytvorila živú sochu.

,,Musíme skúsiť tú hmotu zničiť! Tak z toho Hulka dostaneme! Skúsime podobnú taktiku ako keď na nás útočili z vesmíru! Stark, zvez Hawkeya na strechu! Bude nám hlásiť čo sa deje, my s Romanoff sa pokúsime zistiť pôvod tohto svinstva. Ty s Thorom ju skúste spomaliť. Ak by niečo J.A.R.V.I.S. našiel, daj vedieť!" Zakričal rozkazy a už sa rozbehol zachrániť kričiacich ľudí, ktorých hmota ešte nepohltila. Widow ho hneď nasledovala...no s ich zbraňami toho proti nej moc nezmohli.

Thor to napálil poriadnou dávkou bleskov do hmoty čo sa začala rozliezať na moste, kde pred ňou všetci bežali preč. Hmota sa po zásahu rozprskla...no vyvolalo to reťazovú reakciu, ktorá zasiahla hmotu aj pod mostom pri kaviarni. Ľudia v nej zachytení dostali šok. Zrazu v kaviarni hmota ustúpila a pustila mŕtve telá k zemi.

,,Nemôžme do nej útočiť bez toho, aby sme neublížili ostatným, ktorých zachytila." Zakričal Thor, keď sa smutne pozeral na zelektrizované telá.

,,Rozumiem!" Zakričal Stark a vypol repulzory, ktoré chcel do masy s uväznenými ľuďmi napáliť plnou silou.

Hmota sa nachvíľu prestala rozrastať. Oblohu postupne zahalovali mračná. Veľké a pochmúrne. Zatienili slnko a nastalo prítmie.

,, Čo to ksakru je!?" Zakričal Stark.

,,Čo vidíš?" Kričal kapitán do sluchátka počas toho ako pomáhal v jednej z budov ľuďom, ktorých hmota nepohltila úplne. Zo Starkovho sluchátka sa však ozývalo len šumenie, bublanie a jemný, pre niekoho známy, šepot.

Keď sa svetlo z oblohy stratí, váš posledný deň sa kráti, smrť vás už očakáva, váš koniec nastáva!

Po týchto slovách kapitán vybehol z budovy. Zo zatiahnutých oblakov sa začala po mase a obrovských kvapkách valiť hmota. Ako dopadala na zem, pohltila všetko naokolo...nedalo sa jej uniknúť.

,,Má ma! Zachráňte ze..." A šum...strecha na ktorej bol Hawkey zmizla pod nánosom toho svinstva.

,,Nie!" Zakričal kapitán. Rýchlo rozmýšľal, čo ďalej...ešte Widow a Thor. Aj keď sú len traja, sú tím!

,,Tá vec pohltila moje kladivo! Ani sila, ktorou ho volám k sebe nefunguje." Zúfal Thor.

,, Bež sem! Musíme sa zoskupiť! Držať pri sebe...takto nás hmota tak ľahko nedostane! Stretneme sa pod mostom!" Zakričal už na mieste stretnutia kapitán. Widow bola hneď za ním.

,,Nehýbte sa kapitán! Nerobím to rada, ale musím!" Povedala ticho Widow.

,,Čo sa deje Romanoff." Otočil sa k nej kapitán...no pred očami uvidel len hlaveň jej pištole. ,, Čo to robíte!?" Nechápal.

,,Ten hlas čo sme počuli, dal mi návrh. Povedal, že zem je mu k ničomu...vraj prestane útočiť a odíde. Navyše pustí všetkých, i Taru...ak mu vydáme teba." Zúfala Widow.

,,Prečo si mi to nepovedala!? Vieš, že by som šiel i sám!" Krútil hlavou kapitán. Zradil ho tím, ktorému tak dôveroval.

,,Nechcel, aby som ti to povedala...keby som sa o to čo i len pokúsila, tieto hrádky s nami sa končia a hneď nás pohltí hmota. Nevidel si čo ja." Sklopila hlavu.

,,Nemusel by som, urobil by som to... našiel by sa spôsob ako si to mohla povedať...ty si však zvolila špinavú zradu..." Sklonil hlavu kapitán.

Tvoj tím by to predsa nikdy neurobil...spomeň si prečo si tu! Ozval sa hlas, ktorý sa snažil kapitánovi pomôcť.

,,Práve ma zradil..." Ignoroval ho kapitán.

Kľakol si zatvoril smutne a sklamane oči. Svet naokolo zmizol. Objavila sa len temná prázdnota plná toho svinstva. Všetko zošedlo a kapitán sa nechal unášať v myšlienkach zrady.

A keď farby pominú, temné časy nastanú, človek človeku nebude verný, nastane čas biedny.