Ľudia! Vopred upozorňujem, že túto kapitolku nezmáknete za 3-5 minutiek... sú to vpodstate 4 kapitoly v jednej, na ktorých som pracovala celý týždeň. Berte to ako taký malý predčasný vianočný darček. ;)
Bude to vcelku zložité na pochopenie...hlavne skrytých významov...takže ak by niečo nebolo jasné, okamžite sa pýtajte v komentároch. ;)
Budem rada za vaše zhodnotenie (veľmi ma potešíte ak mi napíšete do komentárikov ako ste situácie s hrdinmi pochopili vy :D) i každú hviezdičku, ktorú rada pridám na svoj tohtoročný vianočný stromček.
Ale už nebudem zdržovať. :3
Príjemné čítanie.

Vaša Jaimix.

Rozhodla som sa, že si dnes trochu zašpásujem. Zdvihla som sa z chladného kameňa a nasala mrazivý okolný vzduch.

,,Čo chystáš dnes?" Pýtal sa zvedavý Loki. Musela som uznať, že dnes vyzeral dobre. Chcel byť v obraze. Hovorila som mu však len to čo som s hlasom uznala za vhodné.

,,Užiť si trochu zábavay." Žmurkla som naňho a skočila zo skaly. Videla som ako sa prehol nad okraj a pozoroval môj bláznivý pád.

Chladivý vzduch mi svišťal pomedzi uši. Môj okrídlený miláčik sa ku mne pridal a letel vedľa mňa v strmhlavom lete. Tesne nad korunami stromov som sa zneviditeľnila a pomyslela na vzdušnú základňu S.H.I.E.L.D.u. Ocitla som sa vo svojej starej izbe. Bola tichá, prázdna, opustená...na poličke  sa ukladala prvá vrstva prachu. Hlavu mi zalialo plno starých spomienok. Na Herberta, najlepšie Vianoce...priateľov.

To je minulosťou! Priatelia ťa zradili. Ak nezničíš ty ich, oni zničia teba. Pamätaj na moje slová a riaď sa nimi skôr než bude neskoro.

Máš pravdu. Keby boli mojimi priateľmi, tak by mi neklamali.

Hovoríš čistú pravdu. Buď silná. Koniec sa čoskoro blíži. A onedlho budeme spolu vládnuť aj celému vesmíru.

Znehmotnila som sa a začala sa prechádzať po základni. Aj keď som sa dnes chcela zabaviť, osobným izbám agentov som sa radšej vyhýbala...netreba mi, aby som zahliadla dakoho v spodnom prádle.
Potom sa mi však v hlave vynoril iný nápad.

Všetci, ktorých potrebuješ k svojmu plánu sú na základni. Odpovedal mi hlas pohotovo. Niekedy sa mi zdá, že to čo chcem vie skôr ako ja sama.

Vytvorila som sedem nehmotných, zatiaľ neviditeľných, ilúzií a poslala ich za každým koho som dnes chcela navštíviť.

Cítim prítomnosť silnej mysle...toho pôjdeme navštíviť osobne.

Ako myslíš.

Bude mať tú česť a porozprávam sa s ním osobne.

•medzitým u Steva Rogersa•

Aj keď nemusel, cvičieval neustále deň čo deň trávil v posilovni pri boxovacom pitli a vybýjal si doň svoje emócie. Myšlienky na minulosť ho trápili neustále. Nepomáha mu ani ťažká atmosféra, ktorá sa drží nad tímom. Nikto nevie ako zneškodniť Taru bez toho, aby jej ublížili. Uterák si prevesil cez krk a poutieral si stekajúci pot z čela. I dnes to s boxovaním prehnal...zničil šesť pitlov a chystal sa na ďalší, keď v tom pred sebou zazrel najnečakanejšiu vec, čo by mu nenapadla ani vo sne. Z čista jasna sa pred ním zjavila Tara. Mala oblečené jednoduché tričko s potlačou jeho štítu. Tričko mu opäť pripomenulo jeden z jeho obľúbených dní v dnešnej modernej dobe.
V ten deň slnko poriadne pripekalo...a po experimentálnej mentolovej zmrzline Tara zazrela jeden krám v bočnej uličke so všetkými možnými suvenírmi týkajúcich sa Avengers. Medzi tričkami s úžasnými potlačami vybrala šedé s jednoduchou potlačou.  Padlo jej ako uliate, no nechcela si to priznať ani si ho kúpiť. Steve sa preto rozhodol dať si večerný beh po meste...s malou zastávkou v kráme. Zbalil ho ako darček na jej blížiace sa meniny. Nikdy nezabudne na jej prekvapený, no zároveň očarený výraz. Podobný mal aj Bucky, keď ho prvý raz videl po experimente, ktorý mu zmenil život.
Steve ešte raz zažmurkal. Tara tam neustále stála a v tichosti ho pozorovala svojimi prenikavými očami.

,,Tara, čo tu robíš?" Nechápal Steve.

,,Nedovoľ im, aby mi ublížili! Loki ma ovláda! Ja za to nemôžem!" Rozprávala ilúzia, to čo jej majiteľ prikázal.

,,Ja sa o to snažím Tara...ale Stark už nemyslí racionálne..." Zúfal Steve.

,,Už musím ísť, lebo Loki zistí, že sa s tebou rozprávam...ahoj..." Povedala náhlivo ilúzia.

Steve za ňou načiahol ruku, no zachytil len prázdnotu. Ilúzia svoj účel splnila a zmizla.

•medzitým u Tonyho Starka•

Stark už nebol schopný uvažovať logicky. Opravoval a vylepšoval, tú istú helmu čo včera... takže vpodstate len rozoberal a opäť skladal veci dokopy ako puzzle. Zrazu ostala miestnosť v úplnej tme.

,,Ksakru! Byť u seba v Starktower...energiu nemusím riešiť... generátor by sa postaral o všetko!" Zaklial Stark. Náladu mal už aj tak pod psa.

Šiel k hlavnému ističu, aby zistil, kde je problém tentokrát. Avšak než sa čo i len stihol priblížiť k ističu, zjavila sa pred ním tá, z ktorej mu už hlava dupkom stála. Bez rozmyslu po nej skočil, ona sa však ľahko vyhla unavenú Tonymu, ktorý tvrdo dopadol na zem.

,,Si úbohý ak si myslíš, že ma tými tvojimi mašinkami porazíš." Začala mu bezcitne hovoriť realitu do očí. ,,Ty si vizionár a futurista! Čo robíš na mieste, kde mrháš svojim časom a talentom."

,,Sám už neviem, čo tu robím." Tony sa podopieral lakťami o zem a zťažka dýchal. ,,Asi preto, aby som ťa chytil a dostal..."

,,...Pod kontrolu!? Toto je niečo čo sám nezastavíš! Ani tvoji smiešny priatelia. Ak mi pôjdete na odpor, nebudem mať zľutovania!" Kľakla si k nemu a vnikla mu do mysle. Vyťahovala mu na oči všetky jeho nočné mory, ktoré ho za tie roky ubíjali. Pekné spomienky mu znetvorila...každú jednu čo našla.

Znenazdania zmizla a nechala ho v tomto stave samého v tmavej miestnosti.

•medzitým u Clinta Bartona•

Barton sa po dlhom tréningu rozhodol nechať oddýchnuť ako svoje telo, tak aj svoju myseľ od všetkých problémov. Vybral sa do sveta snov, kde mal kľud od ostatných...
Avšak Tare, ktorá sa objavila vedľa neho to nezabránilo, aby sa s ním stretla.
Sadla si na stoličku za písacím stolom a zatvorila oči.
Keď o pár sekúnd prenikla cez menší múr okolo Clintovej mysle...objavila sa na lúke s elegantným rodinným domom. Niektoré časti však boli rozkopané či upravené tak, že vôbec nesedeli k jeho zvyšnej časti. Obloha bola tmavá a zamračená, no aj tak cez ňu prenikalo tajomné svetlo.
Okolo nej sa zrazu prehnali dve deti a zo dverí vyšla mladá žena s dlhými hnedými vlasami a prívetivým úsmevom, ktorým deti nahnala dnu. O pár metrov zazrela za sa nachádzal Clint a rúbal drevo. Kopa bola malá a aj keď každú chvíľu prihadzoval nové kusy, nenarastala. Zrazu sa otočil, pousmial a šiel tiež do domu.
Myšlienkou Tara zmizla z lúky a zjavila sa pred dverami. Zazvonila na zvonček, z ktorého sa ozval žalostný krik či plač so zvukmi streľby. O chvíľu jej už otvárala žena a široko sa na ňu usmiala.

,,To je ale milá návšteva! Vitaj Tara, poď medzi nás! Práve obedujeme." Pozvala ju ihneď dnu.

Ocitla sa v chodbe, ktorá hneď nato vstupovala do priestornej obývačky, oproti ktorej sa týčila kuchyňa.
Obe deti poslušne sedeli za stolom a nenásytne prehĺtali špagety s mäsom a kečupom. Bolo vidno, že im chutí.

,,Kto to je drahá?" Spýtal sa Clint otočený chrbtom, vyzliekajúc pracovný odev.

,,Predsa tvoja priateľka Tara." Pousmiala sa žena a šla do kuchyne naložiť porciu aj jej.

Clint sa neveriacky otočil, no napokon sa usmial. V sne bola realita len zabudnutou spomienkou. V svete snívajúceho bolo všeličo pozoruhodné, no napriek tomu preňho úplne normálne. Každý sen odrážal jeho vnútorný svet.
Teraz už bolo len na Tare ako ho ovplyvní.

,,Vitaj Tara! Nečakal som, že dnes prídeš na návštevu." Pousmial sa a odprevadil ju k stolu, kde si sadli vedľa seba.

,,Dlho sa tu však nezdržím... mám na práci ešte mnoho vecí." Pousmiala sa Tara a poďakovala Clintovej manželke, ktorá jej podávala porciu špagiet. ,, Sú výborné! Musíte ma ich naučiť robiť." Pousmiala sa.

,,Som rád, že si trafila zrovna voľno...v práci máme teraz strašný fofr. Fury nám opäť niečo tají. Skúšam zistiť čo." Mával s vidličkou Clint. Deti ho samozrejme ihneď napodobili. Jednému z nich sa však podarilo prevrátiť tanier so špagetami na koberec.

,,Oh nie." Jojkla žena. ,,Ten starý sme museli vyhodiť presne kvôli tomuto. Koľko krát som ti už hovorila, že ocka nenapodobujeme?" Prihovárala sa chlapcovi. Ten len zvesil smutne hlavu.

,,Aj tak by ho tato zaszašpinil, keď znovu niečo rozoberie." Zahlásil šikovne jeho súrodenec.

,,To je pravda." Zasmial sa Clint. No ona len kývala neveriacky hlavou. ,,Ber to takto drahá, bude tu ďalšia škvrna na ktorú môžme spomínať." Zasmial sa a ostatní sa k nemu s chuťou pridali.

,, Dokým nekúpim ďalší koberec." Zasmiala sa opäť ona.

,,Oh nie! Moje oblečenie!" Zahliadla Tara zvyšky špagiet na svojich nohaviciach, ktoré si nikto nevšimol.

,,Prepáč." Zapýril sa previnilec.

,,To nič. Ja teda už pôjdem, aby som sa prezliekla." Zasmiala za Tara a už odchádzala k vchodových dverám.

,,Budeme sa tešiť, keď prídeš aj nabudúce...ale radšej si zober už nejaké špinavé oblečenie." Pousmiala sa a žena a aj s Clintom ju vyprevadili z domu.

Keď za sebou zatvorili dvere Tara zmizla aj z Clintovho sna, aj z jeho izby. Stolička ostala prázdna a Clint si ďalej sníval svoj rodinný sen.

•medzitým u Natashy Romanoff•

Opäť sa tápala v myšlienkach ako už mnoho dní pred tým. Hľadela z okna v prázdnej miestnosti. Prázdnej ako jej myseľ. Myslela nad všetkým možným...no napriek tomu nič z toho nevnímala.

,,Bývaš často sama...snažíš sa však len zakryť svoje ufňukané ja!" Ozýval sa v miestnosti Lokiho hlas. Bola to však Tara, ktorá svoj hlas len pozmenila.

,,Ty máš o tom čo hovoriť!" Prudko sa otočila Natasha a vytiahla zbraň pripnutú na boku k opasku. Zazrela Lokiho v jednoduchom elegantnom zelenočiernom odeve.

,,Keď som bol v tomto lietajúcom kuse kovu predposledne, dostala si ma...a to si nenechám ľúbiť!" Rozohnil sa Loki.

,,Vieš, že môžem zmobilizovať všetkých agentov na základni, aby ťa dostali jedným pohybom..." Vyhrozila Natasha.

,,Ale ty to neurobíš..." Povrchcne sa zasmial Loki.

,,Prečo máš takú istotu?" Nadvihla výhražne obočie.

,,Nechceš, aby som jej ublížil..." Povedal Loki a vedľa neho sa zjavila Tara s jeho žezlom na krku. Mala neprítomný výraz...akoby jej ani nešlo o život. Zastreté oči hľadeli niekam do diaľky...do prázdna.

,,Veď ju predsa ešte potrebuješ." Snažila sa ho zahnať do kúta.

,,Splnila svoj účel...už je to len nepotrebná bábka." Pri týchto slovách Natasha zneistela. ,,Avšak nechám si ju...ako záruku, že nebudete vyvádzať! O čokoľvek sa pokúsite, akokoľvek mi ublížite....schytá Tara desaťnásobne!" S týmito slovami zmizol a Natashu nechal ešte skľúčenejšiu v prázdnej miestnosti.

•medzitým u Bruca Bannera•

Už raz žezlo podrobne skúmal...preto bol i on zatvorený vo svojom laboratóriu a snažil sa vedecky vymyslieť liek proti Lokimu zakliatiu a omámeniu. Ako hovorili na porade, ak oslobodia Taru, Lokiho už dostanú ľahko.
A taktiež, ak bol Banner tu...sám, tak bola menšia pravdepodobnosť, že niekomu ublíži.
Zrazu sa niečo prudko rozbilo o zem, načož sa Banner rýchlo otočil. Vedľa rozbitej kadičky sa zvíjala v bolestiach Tara.
Okamžite k nej pribehol.

,,Choď odo mňa preč!" Skríkla hrubým hlasom pomedzi zatímajúce zuby.

,,Čo sa to s tebou deje?" Nechápal ako sa ru zjavila, čo sa deje...teda skôr nechcel mať pravdu. Vedel, že pri premene človek bojuje so sebou samým.

,,To...Loki!" Povedala nenávistne.

Jej oči stratili ľudskosť...boli jasné  žlto-zelené s úzkymi zreničkami predátora. Z nechtov sa stali pazúry, koža sčerňala a zošupinatela. Na prázdnom chrbte sa objavili znetvorené krídla.
Priamo pred Bannerom sa menila na okrídlenú beštiu...bezcitnú ako kedysi on.
Postavila sa na štyri a dunivo vrčala. Vycerila naňho zuby a mávla krídlami. Naokolo vznikla čerňava, cez ktorú človek nevidel ani na ruku...aj keď by ju mal priamo pred nosom.
Keď sa cerňava rozplynula, Tara zmizla a Banner bol so svojou myšlienkou pomôcť jej v slepej uličke.

•medzitým u Thora•

Thor ťažkal v ruke kladivo a rozmýšľal nad Lokiho úmyslami. Bol to predsa jeho brat, aj keď nevlastný...no do mysle mu už dávno nevidel. Naopak Loki predvídal Thorove kroky...často ho mal prečítaného od hlavy po päty.

,,O čom sa zamýšľaš tentokrát Thor, syn Odinov." Ozval sa za ním známy hlas.

Thor sa strhol a uvidel Lokiho s Tarou v závese. ,,Brat môj! Tara!" Jemne sa pousmial. No ostával ostražitý.

,,Ja nie som tvoj brat!" Skríkol rozzúrene Loki, tak ako už mnohokrát pred tým. ,,Odvrhli ste ma!"

,,Môžeš si za to sám, že si svoje ego staval nad rodinu." Zamračil sa Thor.

,,Svoju ozajstnú rodinu som už zabil...a ty s Odinom ju budete nasledovať." Až šialene sa usmial a ukázal biely chrup.

Tara v tichosti vykročila vpred. Bez toho, aby sa Thorovi čo i len pozrela do očí prešla okolo a smerovala si to k stolu s jeho kladivom. Pod Lokiho kontrolou chytila ľavou rukou rúčku kladiva, tak ako mnohokrát pred tým, keď sa ho počas nejednej večernej zábavky snažili všetci uzdvihnúť. Mjolnir zaškrípal o stôl a prvý krát sa zdvihol v ruke niekoho iného ako Thora.

,,Ako...!?" Zarazil sa Thor. Stuhol a nevedel ako má na toto reagovať. Čakal čokoľvek iného...ale nie toto.

,,Vyberám si silných spojencov." Nadvihol Loki obočie.

,,Alebo ich ovládaš..." Zašomral Thor.

Tara prudko hodila kladivo do Thora, ktorého náraz odhodil do steny. Nato pribehla k Lokimu a v
žiarivo-zelenom záblesku mu zmizli pred očami.

•medzitým u Nicka Furyho•

,,Verila som ti..." Prerušilo nekonečné ticho Furyho kancelárie jediná prostá veta.

,,Čo máš teraz na mysli?" Vyhol sa šikovne odpovedi šéf agentov.

,,Ty to veľmi dobre vieš!.....Myslela som, že sme rodina! Že mi pomáhate, že ma chránite!" Rozozvučal sa prudko hlas...no postava, ktorej patril nikde nebola.

,,Robím čo musím a ty to veľmi dobre vieš." Odpovedal kázavo Fury.

,,A to je?" Chcela počuť odpoveď z jeho úst.

,,Si mocná, teda to čo sa v tebe nachádza... nemáme šancu to poraziť a ani to skrotiť. Jediná pravdepodobná šanca ako to zničiť je...je..... zabiť ťa." Povedal takmer nepočuteľne Fury. Terin hlas mu už však neodpovedal.

•medzitým u Charlesa Xaviera•

Nemala som potuchy prečo sa hlas rozhodol navštíviť ho...no dôverujem mu...viac ako tým čo pred tým. Jediný ma chápe.
Xavier sedel na pomocnom kresle a pozeral sa von oknom na mohutné oblaky.

,,Čakal som kedy prídeš osobne." Prerušil náš nečujný príchod profesor.

Ako vedel, že sme tu!? Veď sme zneviditeľnený!

Nemá síce svaly, ale bystrú myseľ, ktorá bude našim najväčším nepriateľom.
Uvoľni mi prosím priestor.

Zhlboka som sa nadýchla a vydýchla. Zatvorila oči a prenechala priestor hlasu. Teraz už som sa mohla len prizerať ako sa hlas rozpráva s profesorom. Moje telo bola ako bábka. No ovládal ju skúsený bábkar, ktorý s ľahkosťou zaťahá za nitky a bábka elegantne urobí to čo má.

,,V čom si mal tú istotu?" Začal hlas s ľahkosťou.

,,Cítil som ťa." Odpovedal profesor a pootočil kreslo.

Pozrel sa nám s hlasom priamo do očí. Nemal v nich strach ako iní. Oponovali tým našim...a to hlas mierne rozhnevalo.

,,I tak so svojou mysľou ďaleko nedôjdeš Charles Xavier. Tvoja obrana je pevná, no nie neprelomiteľná..." Hovoril mu nadradene hlas.

,,Napriek tomu sa budem brániť a chrániť tých, ktorý to potrebujú." Povedal hrdinsky a pousmial sa.

Je to odvážny človek.

Len blázon čo žije vo svojom svete a nevníma realitu sa mi dokáže postaviť! Čaká ho však neodvratná skaza!

Prečo? Veď chceme zničiť len Avengers, klamali mi celé tie roky a chovali si ma ako prasa na hostinu!

A on im v tom pomáha!

,,Ak to, čo sa ťa snaží ovládať skrotíš... môžeš svoju silu používať aj k iným veciam Tara." Povedal Xavier.

,,Akým!? Budem pomáhať Avengers, tým čo ma klamali, pri útokoch či obrane tejto ničotnej Zemi!?" Rozohnila som sa opäť ja. Hlas mi prenechal miesto a ja som mala telo plne pod kontrolou.

,, Poď ku mne." Troma krokmi som prekonala vzdialenosť medzi nami a pozerala sa mu priamo do očí. Nemienila som uhnúť pohľadom! No v úmysle to zrejme nemal ani on. ,,Teraz pomyslím na jedno miesto...a ty nás tam vezmeš." Pousmial sa...naopak ja som sa zamračila.

I u vás tak nádherne sneží? :D
A nezabudnite na komentárovú sekciu, kde sa teším na vaše názory či úvahy. ;)
+Ako sa tešíte na infinity war? :D