♚ pohľad rozprávača♚

V Stark Tower zatiaľ prebiehala rušná debata.

,,Musíme ju zachrániť! Kto vie čo s ňou má Loki v pláne!" Skríkol Clint.

,,Čo si o tom myslíš Thor?" Spýtal sa Steve.

,,Sám neviem. Brata som prestal chápať v dobe, keď sa pokúšal ovládnuť Asgard." Zamýšľal sa Thor.

,,Takže Zem nebola prvá planéta, ktorou chcel dominovať. Podľa toho vášho stromu s planétkami má muflon ešte sedem pokusov." Zavtipkoval Stark. Chcel odľahčiť situáciu. A na chvíľu sa mu to u niektorých aj podarilo.

,,Toto je vážne." Pozrel naňho kázavo Kapitán.

Čo sa to tu pre kristapána deje!!" Zhúkol Fury, ktorý vyšiel z otvárajúceho sa výťahu. Za ním ho poslušne nasledovali Mike a Alex. Do Stark Tower by osobne nevkročil...no vážna situácia to vyžadovala. ,,Mám oko všade! Ale teraz...všetky kamery v okruhu kde sa to stalo zrazu vypadli! Máme len záznam jedného decka. Na ňom vidíme ako Loki uniesol Taru! Hovorili ste nám, že mu Odin schopnosti odobral!" Otočil sa nahnevane na Thora. V oku mu žiarili malé plamienky hnevu.

,,Všeotec hovoril, že mu odobral všetky (pre ostatných) nebezpečné schpnosti.....no keď teraz premýšľam nad tým čo sa stalo...Loki nikdy nevytvoril tak veľkú hmotnú ilúziu." Začal sa zamýšľať Thor. Na kúzla nebol expert, ale niečo z matkiných hodín, kde rozoberala nadprirodzeno, pochytil.

,,Čože čo? Čo keby si to tým čo pochádzajú zo zeme objasnil." Spýtal sa prekvapivo Stark a nie Kapitán.

,,U vás tomu hovoríte...holo-holo..."

,,Hologram?" Dokončil za Thora vetu Stark.

,,Presne!" Kývol mu na súhlas.

,,Hologramy sú síce v 3D zobrazení, ale na ne by muflon asi len ťažko nasadol. A keďže sme s tým drakom bojovali a v brnení mi po ňom ostala nejedna preliačina tak potom bol....aha...hmotný" Dokončil vysvetlovanie samému sebe.

,,Lokimu musel niekto prepožičiať mágiu. Musí mať spojenca.
Loki sa mi chce pomstiť...a bude za to platiť Tara." Smutnel Thor. Nevídal sa s ňou často, ale obľúbil si ju.

,,Nie ak ho zastavíme včas..." Začal so svojim plánom Kapitán.

♚Tara♚

Drak so mnou opatrne dosadol na zem. Pustil ma z pazúrov a ja som sa rozhliadla naokolo. Loki už opatrne zliezal z veľkej štvornohej jašterice.
Nachádzali sme sa hlboko v horách. Boli prešpikované rôznymi jaskynnými systémami. Pokiaľ nás tu nájdu, bude ľahké im zmiznúť aj z očí a aj mysle.
Slnko sa po oblohe síce šplhalo len do najvyššieho bodu, ale tu v doline sa už tvorili prvé tiene.
Bolo tu vcelku mrazivo, no stále príjemne. Vetrík len jemne pofukoval, ale ako drak vzlietol o pár metrov vyššie, bolo vidno, že to s ním lomcuje.

,,Vybrala si dobré miesto." Pousmial sa Loki.

,,Bude sa tu krásne vymýšľať plán ako elegantne zničiť Avengers."

A ovládnuť vesmír!

To až potom.

,,Ak sa smiem spýtať, aký je tvoj plán?" Zákerne sa pousmial, až mu zablisli biele zuby.

,,Stačí ti zatiaľ vedieť len to, že si pre Avengers hrozba ty...a nie ja. Ak ma uvidia na čele, budú dlho rozmýšľať či mi ublížia....pretože nebudú vedieť či ma nemáš vo svojej moci." Cítila som ako ma pri rozprávaní zalieva príjemný horúci pocit.

,,Máš armádu?"

,,Nechaj sa prekvapiť." Žmurkla som naňho.

,,Keď vládneš toľkou mocou a mágiou, nepožičiaš mi jej trochu? Predsa len, keď budem hrozba a Avengers po mne pôjde, musím sa vedieť brániť...alebo ich rovno zabiť." Pozeral pri tom do diaľky a predstavoval si svoj plán...pri tom mal na tvári svoj typický úšklebok.

,,Požičiam ti niečo málo z mojej moci. Ale zabitie Avengers prináleží mne!" Sršala vo mne energia, hlava mi pulzovala...cítila som sa, akoby som mala čo chvíľu vybuchnúť. No ohlušujúci zvuk sprevádzaný treskom neprichádzal.

,,Samozrejme...Avengers sú len tvoji." Hovoril mi úlistne...ako Boh klamstiev a nezbedností. No keď uňho zračím akúkoľvek neposlušnosť tak...

Rukami som tvarovala záblesky zelenej energie. Trblietali sa a silno žiarili. Z malých zábleskov sa stávala čoraz väčšia guľa mágie. Osvetľovala všetky kúty tmavej vypukliny skaly.
Keď mágia nabrala dostatočnú veľkosť, mrštila som ju na Lokiho. Najprv mu zozelenala koža, oči mu žiarili tiež sýtozelenkavou. Zelená sa strácala a jeho koža sa sfarbovala do modrastej farby. Oči, krvavo-červené, sa upierali na mňa a pozorovali každý môj detail.
Napokon i modrá farba začala ustupovať a z neho sa stal výzorom typický Asgarďan.

Šieleným pohľadom maniaka, ktorý sa rád pozerá ako jeho vinou trpia ľudia sa letmo poobzeral naokolo...no pritom sa s telom ani nepohol.
Okolo neho sa zračila zelená žiara. Zrazu sa pýšil v nablískanej bojovej asgardskej zbroji. Zlatá len tak blišťala, v čiernej ste sa mohli vidieť...a zelená dokonale vystihovala jeho podlosť.
V ruke sa mu zablisol obrys a potom žezlo.
Ešte väčšmi sa pousmial.

(Iste, zbroj už na sebe mal. No chápem ho. Ten pocit, že znovu využíva svoje kúzla...pričaroval si ju ešte raz.)