,,Nemohol som si nevšimnúť, že som na lúke nebol jediný." Narážal Loki na svoju ilúziu, ktorú stvorila moja fantázia.

,,Poslednú dobu spolu trávime viac času ako s Avengers. Akoby sa mi zďalovali." Loki sa temne pousmial...ako vždy, takže som si to už prestávala všímať. No vždy mi pri jeho pohľade prešiel mráz po chrbte.

,,Ako si sa cítila na lúke?"

,,Voľná..." povzdychla som si.

,,A teraz?"

,,Skľúčená, prázdna..." Kazil mi ešte väčšmi náladu...

,,Prečo si tu? Keď môžeš byť voľná?"

Má pravdu, prečo si ešte stále tu?

,,Môžem niekomu ublížiť."

,,To skôr oni ubližujú tebe..."

Väznia ťa tu.

,,...držia ťa tu násilím." Pokračoval Loki.

,,Som tu dobrovoľne."

Len jedna tvoja časť je tu dobrovoľne...a ty to veľmi dobre vieš.

,,Myslím, že nie...už nie." Podripoval.

,,Ja neviem. Už neviem čomu mám veriť."

,,Čo keby sme sa skúsili presvedčiť..." Zákerne sa pousmial. ,,Bez toho, aby nás zahliadli..."

,,Ako to chceš prosím ťa urobiť!?"

,,Budeš tam, ale aj nebudeš. Myslím, že mitgarďania tomu hovoria... prízraky, duchovia."

,,Má sa zo mňa stať duch?"

Dokážeš to.

,,Pôjdem s tebou." Povedal Loki rozhodne, bez toho, aby som mala čas protestovať.

,,Ako sa mám "odhmotniť"!?"

Predsa svojou fantáziou...a mojou pomocou.

,,Pomyslíš na svoje druhé telo...znie to zložito, no také sú i kúzla. Ale keď ich využívaš na ovládnutie sveta, hneď sú o niečo zábavnejšie." V očiach mu zaiskril malý plamienok naplnený temnotou.

Takmer som nevládala. A teraz mám seba a Lokiho premeniť na ducha?

Teraz sa o tebe rozprávajú. Počujem ich...mám uši všade. Chceš vedieť čo si o tebe šepkajú, čo o tebe hovoria za tvojim chrbtom?

,,Skúsim to." Zhlboka som sa sekane nadýchla a vydýchla.

Ruky sa mi začali strácať pred očami. Ostala len silueta. Dalo by sa to prirovnať ako k farebnej slabej mlhe. Pozrela som sa upriamene na ruku. Zazrela som podlahu. Jasne a zreteľne.
Loki bol na tom podobne.

,,Výborne. Zvládla si to, dokonca bez hudby." Pochválil ma samotný Boh kúziel...a klamstiev.

Nepotrebuješ hudbu. Máš vlastnú zvedavosť.

,,Teraz sa skús premiestniť, teleportovať, tam, kde sú." Vysvetlil mi.

Ale kde sú?

V zasadacej miestnosti. Už došiel aj muž v obleku...Tony Stark, musíš si švihnúť!

Pozornosť som upriamila na zasadačku. Dlhý čierny stôl pozoruhodného tvaru. V strede mal samozrejme veľké logo S.H.I.E.L.D.
Myslím, že okolo neho bolo sedem pohodlných, taktiež čiernych kresiel.
K tomu výhľad na nebo pred sebou z veliteľského mostíka, ktorý bol kúsok odtiaľ.
Priestor sa mi začal strácať pod nohami. Trochu ma to videsilo, no vnútorný hlas ma okamžite ukludnil. Hmkal mi, mne neznámu pieseň.

Biele oslepujúce svetlo vystriedala plná zasadačka Avengers. Sedel tam aj Thor, ktorého som od útoku na Zem nevidela.

,,My vidíme a pčujeme ich, oni nás však už nie." Objasnil mi Loki.

Započúvala som sa do ich rozhovoru.

Steve sa obrátil na Furyho. ,,A odkiaľ je? Za tie roky čo je tu ste mi toho o nej veľa nepovedali. A ani ona sama to nevie."

,,Presne to nevieme ani my."

,,Poviete nám už konečne, prečo ju tu držíte už šestnásť rokov?" Zaplietol sa do nestabilnej debaty Clint. Je agentom S.H.I.E.L.D.u a ani on nič nevie? To bude extra-super-super tajné!

,,Bola normálne štvorročné dieťa. Podľa informácii čo máme, žila s rodinou u jazera, neďaleko malého mesta. Pekné miesto.
Jedno ráno rodičia na policajnej stanici nahlásili, že sa im stratila dcéra, Tara. Bola nezvestná celý týždeň. Postupne po nej prestali pátrať. Jeden večer sa zrazu objavila pred dverami ich domu...tak to stojí v správe...no ďalej.
Rodičia vraj šli na oslavu do mesta. Máme potvrdené, že si dali riadnu hostinu. No Tara sa chovala divne. Nikto nevedel čo jej je.
A ráno na to, keď šli rybári zavčas k jazeru, zazreli ako sa zdvíha z pozemku, kde žila kúdol neopísateľného dymu. Na mieste našli len zvyšky domu, mŕtvych rodičov a plačúcu Taru nad ich nehybnými telami.
Prípad sa dostal do S.H.I.E.L.D.u, kde sme usúdili, že bude najlepšie si ju ponechať tu.
Toto všetko boli len výpovede svedkov.
Tara si na nič nepamätá.
No to čo zničilo dom pred dvanástimi rokmi sa opäť prebúdza. Musíme to zastaviť...za každú cenu!"

Bez môjho príhovoru má táto kapitolka 666 slov...😈
Dej sa nám konečne začína rysovať. Ďakujen všetkým čo ste vydržali dlhý úvod.😙

Prajem vám všetkým príjemný zvyšok dňa.

Vaša Jaimix.