,,Nie je ti nič?" Spýtala som sa opatrne Lokiho.

,,Ujde to. Som predsa Boh." Pousmial sa decentne (a ako vždy povýšene) Loki.

,,Prečo sa to stalo!?..." Horúčkovito som rozmýšľala. ,,Od kedy si tu, tak sa so mnou dejú divné veci! Čo si so mnou urobil!?"

,,Teraz v tom prsty nemám. Prisahám." S nadvihnutým obočím si položil ruku na srdce.

,,Neverím ti! Si Boh klamstiev!"

,,No som tu predsa, aby som sa polepšil." "Nevinne" sa usmial a odhalil svoje krásne biele zuby.

Ty mu veríš?

Nie.

Tak sa ho spýtaj na mágiu, ktorú rád využíval, keď chcel ovládnuť svet.

,,Loki...?...Nemohla by to byť...mágia?"

,,Prečo by som ti to mal hovoriť?" Odpálkoval moju otázku.

,,Kto iný, než veľký Boh klamstiev, nenávisti a žartíkov čo pracuje s mágiou a vlastní mocné žezlo."

,,Lichotiť vieš." Zlovestne sa pousmial a pokračoval. ,,Mágia je prúd energie smerovanej jedným smerom. Ale o tomto druhu mágie čo nemá pri použití u dotyčného žiadnu farbu som ešte nepočul."

,,Napríklad tvoja zelená žiara, keď si vykúzlil toho dráčika?"

,,Napríklad." Zopakoval zamyslene prvé slovo. ,,Veď sama uvidíš čo dokážeš." Ukončil debatu a aké bolo v miestnosti šero, také bolo i neznesiteľné ticho.
Schúlila som sa do rohu a čakala čo bude ďalej. Na zátylku mi opäť začalo brnieť a znovu ma rozbolela hlava.

O hodinu došiel celý Avengers. Okrem Thora. Ten si určite poletuje aj so svojim kladivom medzi deviatimi svetmi a užíva si život.
Videla som ich len letmo cez pevne prichytený, vystužený obdĺžnik hrubého skla.
Dvere cvakli, ťažkopádne sa otvorili a dnu vošiel Stark.

,,Ahoj Tara! Poviem ti narovinu. Ostatní ma sem nechceli ani pustiť. Mal sem prísť kapitán, ale...poznáš ma." Žmurkol na mňa. Pousmiala som sa, no stále som sa krčiaca v rohu a obíjmala si nohy.

,,Čo bude so mnou?" Povzdychla som si.

,,My a tuto muflon ťa budeme vyučovať." Pousmial sa tak ako to vie len on. Zato Loki ho prepaľoval nenávistným pohľadom.

Tak sa do toho hneď pustíme! Spoznáme okolie! A pokiaľ ti niekto bude robiť zle, stačí povedať!

,,Začneme?" Povedala som, keď mi hlas v hlave stíchol.

,,Kľudne aj hneď!" Odpovedal vyškerený Stark.