Vykračovala som si ndšene do školy s víťazným výrazom na tvári. Dosiahla som svojho.
Teda takmer....
Moja identita zahrňuje to, že Mike a Alex so mnou budú chodiť do školy každé ráno. A navyše to majú byť moji adoptívny homosexuálny rodičia. To bol nápad za milión!
Keď sa o tom dopočul Loki s chuťou sa zasmial. Škodoradostný smiech sa po izbe ozýval viac ako minútu.

Zabočili sme. Už sa neviem dočkať. Na konci uličky by mala byť moja nová škola. Budem tu dokým S.H.I.E.L.D. znovu nezdvihne "kotvy".
Konečne som ju zazrela. Omietka bola na mnohých miestach opadaná. Pred vchodom sa týčili troje dlhé schody. Za nimi dvere k vrátnici.
Vošli sme dnu. Zacítila som vôňu chrumkavého pečiva s čokoládovou náplňov. Božská vôňa sa tiahla vzduchom od bufetu čo sa nachádzal hneď pri vchode. Zabočili sme vľavo ku schodom. Prechádzali sme okolo jedálne pri ktorej som už radšej zadržala dych.
Dostali sme sa ku kancelárii riaditeľa. Zaklopali sme, a keď sme začuli...,,Vstúpte!"...vošli sme dnu.
Riaditeľ sedel za mohutným dreveným stolom vo veľkom čalúnenom kresle. Otočil sa (s kreslom) k nám. Neverila som vlastným očiam!

,,Agent Coulson!?"

,,Od teraz pán riaditeľ Couldon. Zvykaj si Tara."

,,To nie!"

,,Nemáš na výber. Fury ťa chce mať pod stálym dohľadom. Keď už o ňom hovoríme. Mám ho zrovna na linke." Povedal a otočil tablet čo držal v ruke k nám. Na obrazovke tabletu sa mi naskytol "nádherný" pohľad na Furyho oko.

,,Stále ťa sledujem Tara. Na to pamätaj."

,,Rovno povedzte, že so mnou bude chodiť aj Loki!" Povedala som nasupene.

,,Ten na teba čaká v triede." Odpovedal kamenným pohľadom Fury. Na to sa obrazovka vypla, hovor sa ukončil.

,,To nemyslíte vážne!" Dupla som nohou a ráznym krokom išla von z riaditeľne.

,,Učebňa dvanásť!" Zakričal za mnou Coulson.

Po pár minútach som ju bez menších problémov našla. Bola na najvyššom, treťom, poschodí. Pomaly som otvorila biele dvere. Na druhej strane na mňa vykuklo viac ako dvadsať hláv, vrátane učiteľky. Medzi nimi sedel aj Loki.
Vyzeral na sedemnásť či osemnásť ročného chalana. Na sebe mal krátke zelené tričko a dlhé čierne gate. Dlhé čierne vlasy mal upravené dozadu. Vyzeral naozaj dobre. Pokiaľ si odmyslým jeho kyselý výraz, ktorým ma prepaľoval.

,,Poď dnu Tara." Povedala energeticky učiteľka. Ani sa mi to nezdalo, no dokým ma neoslovila, stála som tam jak zarezaná asi minútu.

Vošla som dnu, zatvorila za sebou dvere a sadla si k Lokimu v druhej lavici, vedľa ktorého bolo jediné voľné miesto.

,,Vitaj v pekle." Odpovedala som mu s menším nadšením ako ráno.

,,Neviem čí nápad bol chodiť do školy." Povedal a sadol si rovno ako pravítko. Zazrela som ako po ňom pokukujú skoro všetky dievčatá z triedy.

Výklad učiteľky ma dosť nudil, a tak som sa oprela o lavicu, zatvorila oči a zaspala. Takto to šlo každú hodinu. Loki medzitým flirtoval snáď s piatimi babami naraz. A pravdepodobne si to dosť užíval. Ja som len rátala čas do konca poslednej hodiny a bola nahnevaná na Furyho.
Posledná hodina bola náboženstvo. Začali sme sa rozprávať o viere v Boha. Zazrela som ako Loki prekrútil oči a jeho kyselý výraz, ktorý si udržoval, keď náhodou neflirtoval s babami, nabral na intenzite. Učiteľ nábožka, asi dáky katechet, si toho všimol.

,,Vidím, že sa ti táto konverzácia nejak veľmi nepáči."

,,Nie." Odpovedal Loki jasne a zreteľne. No katechet toho nenechal.

,,Prečo?"

,,Lebo ja v Boha neverím." Pľuvol mu Loki odpoveď priamo do tváre.

,,A veveríš v iné náboženstvo?"

,,Verím v severskú mytológiu." Prehlásil hrde Loki. Hlavne preto, že sa v nej nachádza aj on.

Táto hádka Lokiho s katechetom ma dosť pobavila a celkovo mi zdvihla náladu.

Po škole nás s Lokim vyzdvihli Mike a Alex. Kráčali sme pomalým krokom ulicami New Yorku k základni. Dosť času na pokec.

,,Ako to, že ťa pustili z izby?" Spýtavo som sa pozrela na sedemnásť ročného Lokiho. Pohľad na tak mladého Lokiho vo mne vyvolával malé záchvaty smiechu.

,,Ak by som chcel utiecť, tak by som zomrel."

,,Ako to?"

,,Vidíš toto?" Ukázal na náramok na ruke. Všimla som si ho až teraz. ,,Nemôžem s ním ani hýbať. Je prilnutý na mojej ruke a odolný voči mojim posledným fungujúcim...ako tomu hovoríš ty...kúzlam."

,,Zaujímavé."

Zvyšok cesty sme šli mlčky. Dorazili sme k vedľajšiemu vchodu do základne.
Prechádzali sme chodbami k našej izbe.
Zrazu sa spustil alarm! Nato sme zacítili dym!

,,Rýchlo! Do úkrytu!" Skríkol Mike a aj s Alexom za nami. Obaja sa rozbehli chodbou ku krytu.

Zrazu som započula hlas. Hlas ako v telke, v bitke mimozemšťanov proti avengers. Bolo to len jedno slovo. Slovo po ktorom mali aj avengers zimomriavky až na zátylku. Zaznelo znovu! Teraz bližšie!

,,HULK!!!"