Skamenela som. Ani Loki by sa mi krvi nedorezal.
Našťastie nad strachom vyhral zdravý rozum a ja som sa rozbehla k najbližšiemu stromu. Vyškriabala som sa na prvý konár a nahnevaného diviaka, ktorý kvičal na celý les nechala pod sebou.
,,Kamarát, neviem prečo sa tak zlostíš...a už absolútne neviem z čoho som ťa vyrušila...a radšej to ani nechcem vedieť, ale nechceš sa spakovať a ísť kvičať na niekoho iného?"
Žiadna odpoveď. Veď čo som si myslela. Je to diviak. Skákal tam a zúril pravdepodobne z toho, že ma nevie napichnúť na rohy. Ani po 5 minútach sa nevzďaľoval.
Zrazu sa z poza kríkov ukázala hlava Kapitána Ameriky.
Musel to byť zaujímavý pohľad. Ja na strome a pod stromom skáče diviak.

,,Ako sa darí?" Prehodil pomedzi široký úsmev.

,,Ale ide to. Len som naštvala a asi z niečoho vyrušila jedného diviaka. Zbližujeme sa." Povedala som a obaja sme sa zasmiali.
Vtedy si diviak všimol Steva, ktorý už úplne vyliezol z kríkov a smial sa so mnou. Mňa si prestal všímať a svoju pozornosť uprel na Steva.
Rozbehol sa jeho smerom. Ten už videl horšie veci a tak ho diviak vôbec nerozhodil. Veď uznajte. Armáda z vesmíru s lietajúcimi jaštermi a neznámimi zbraňami alebo nasraný diviak v lese.
Steve si zložil z crbta svoj štít a hodil ho do diviaka, tak, aby mu neublížil, ale iba ho odhnal. Štít buchol diviaka do klov a on sa rzbehol späť do lesa. Steve podišiel pod strom na ktorom som sedela. Teda skrývala sa pred diviakom.

,,Sedí sa ti pohodlne?"

,,Ale aj áno. Lepšie keď je ten diviak už preč."

,,A vraj, že nič akčné. Štít bol dobrý nápad."

,,Mohol si ho spacifikovať päsťami."

,,Nebudem mu predsa ubližovať."

,,Fajn, vzdávam sa kapitán, štít bol veľmi prospešný a užitočný. A teraz chytaj!" Povedala som nečakane a zhupla sa zo stromu na Steva. Ten pustil štít a chytil ma do náručia.

,,Čo to bolo?"

,,Skúška reflexov...a sily. Prospel si na výbornú." Povedala som s pobaveným úškľabkom na tvári. ,,A teraz poďme doniesť Herberta do základne."