10. vianočný stromček 2/2
Našťastie nebola základňa vo vzduchu, ale na zemi.
Steve otvoril vedlajšie dvere a vyšli sme do chladného sviežeho vzduchu.
,,Uff kosa!" Povedala som a zababušila sa ešte viac do teplej bundy. Z úst mi vychádzala para a pomaly stúpala k nebu.
,,To teda hej." Povedal Steve a tiež si pritisol šál tesnejšie k telu. Uvidela som ako sa mu na chrbte zaleskol štít.
,,Ty máš so sebou štít? Veď som ti hovorila, že to nebude nič akčné." Povedala som a poriadne sa zasmiala.
,,Furyho rozkaz." Hlesol Steve.
,,A..."
,,Môj nápad." Povedal a nevinne sa na mňa usmial.
Kráčali sme lesom pri ktorom pristála mobilná základňa S.H.I.E.L.D.u. Pozerala som sa po rôznych ihličnatých stromoch. Mnohé však boli vysoké. Niet divu, veď je to predsa les. No našli sa aj menšie stromčeky.
,,Tenký kmeň, veľa konárov, málo konárov, vysoký, malý." Komentovala som každého kandidáta na vianočný stromček.
,,A čo povieš na tento? Veľmi pekný?" Smial sa Steve nad mojou vyberavosťou.
,,Áno." Povedala som a zaškerila sa.
Kráčali sme ešte asi 10 minút, keď som v diaľke zazrela malý škaredý ihličnatý stromček. ,,To je on! To je on!" Zakričala som zrazu na Steva, ktorým to jemne cuklo a rozbehla sa k stromčeku.
,,Naozaj tento? Veď pozri aký je dokrútený."
,,A preto ho chcem. Nikto by si ho nevšimol. Ale teraz má poctu vianočného stromčeku. Bude v teple, bude na ňom plno svetielok a pod ním darčeky."
,,Neviem či je to zrovna pocta." Nevšímala som si Stevovho sarkazmu a pokračovala v ospevovaní nového vianočného stromčeku, keď v tom ma napadlo...
,,Oh nie! Čím ho dáme dolu?" Na mieste som stuhla a rozmýšľala či by na to Stevove svaly stačili. Alebo brnkneme hulkovi. Ten sem doskáče, radosťou raz buchne do stromu a sekeru netreba.
,,Môžme zájsť po sekeru."
,,A riskovať, že stratíme Herberta!"
,,Herberta?"
,,Náš vianočný stromček!"
,,Tak tu ostaň a ja zájdem po sekeru. Tu máš nasluchávatko." Podal mi malé načúvacie zariadenie a ja som si ho vložila do ucha.
,,Dobre. Čakám tu." Povedala som mu a zamávala, keď zamieril k základni.
O dve minúty som začula šuchotanie.
,Steve? Nie, že ťa napadne na mňa vybafnúť!" Povedala som smerom odkiaľ šiel šuchot. Viem, že robiť si z ľudí srandu Steve v povahe nemá. Na to je v Avengers Tony. No i tak som to povedala nahlas.
Nasluchávatko som mala zatiaľ vypnuté. No keby sa mi ozval Steve, tak sa mi zapne.
Zrazu sa z kríkov vyvalil diviak a hlasno zakvičal. Rohy mal veľké a pohľad v očiach nepríjemný. A oči upieral na mňa. Rozbehol sa.
Kapitola venovaná--> Kukyska /e😁
Dúfam, že si si ďaľšiu kapitolu
užila.😉😙
Napíšte komentáre ako sa vám zatiaľ príbeh páči.
Prajem vám všetkým príjemný zvyšok dňa.
Vaša Jaimix.
Bạn đang đọc truyện trên: AzTruyen.Top