Mary
crazy_maris
Fandom vo fandome, HP
Áno, aj keď to bude hanba storočia :-D
Shinhwa, BTS, Super Junior... veď ty vieš

Názov poviedky: Priznanie
Téma: fanfiction, Rokfort, prvý bozk
Anotácia: Jeon Jungkook a Lee Taemin sa nemajú veľmi v láske. Môže za to nielen dlhoveká rivalita Slizolinu voči iným fakultám. Pravda je niekedy zlozitejsia a odpoveď sa skrýva tam, kde by sme ju nikdy nehľadali. Stačí jedna náhoda, ktorá vôbec náhodou byť nemusí, aby sa vzťah odvekých rivalov zmenil?
Pár: Jungkook/Taemin
Varovanie: žiadne, ľahký náznak slashu v závere

Povídka:

Hnedovlasý chlapec v bystrohlavskom habite pomaly mieril do učebne elixírov. Prechádzajúc labyrintom podzemných chodieb, psychicky sa pripravoval na nadchádzajúcu štvorhodinovku. Vôbec sa mu tam nechcelo. Znervózňovala ho predstava, že strávi ďalšie štyri hodiny v spoločnosti svojich slizolinských spolužiakov, ktorí ho z nejakého dôvodu nemali radi a znepríjemňovali mu život, hoci im nič neurobil. Ako inak si mal vysvetliť ich neustále provokovanie a posmešky na jeho adresu?

Keby elixíry nepotreboval pre svoju budúcu kariéru liečiteľa, už by tam dva roky nechodil. Úplne by mu stačilo zloženie skúšok Vynikajúcej čarodejníckej úrovne. Nikdy ho nejako extra nebavili, bol skôr na čarovanie a herbológiu, no odkedy ich mával so Slizolinom, bolo to preňho peklo. Aby sa však vôbec mohol uchádzať o svoje vysnené povolanie, musel zložiť záverečnú skúšku Mimoriadnej legálnej odbornej kategórie aj z predmetu, na ktorý posledné dva roky chodil nerád. Nezostávalo nič iné, len zaťať zuby a čeliť svojmu osudu.

Ihneď pri príchode do učebne si všimol, že Slizolin, na čele s Lee Taeminom, už sedel na svojich miestach a hľadiac na neho, niečo si medzi sebou šepkali. Smutne si povzdychol. Akoby nestačilo, že ho čakajú štyri hodiny so Snapom, čo bolo samo o sebe dosť desivé, prečo ich museli mať práve so Slizolinom? Merlin ho vážne nemá rád.

Ledva sa pripravil na vyučovanie, vletel do miestnosti Severus Snape. Ako vždy, zamračený, s nepreniknuteľným výrazom na tvári, vlajúci habit pripomínajúci netopiera. Už len jeho zjav v ňom vzbudzoval hrôzu. Vysoký, nečitateľný, sarkastický. Vždy pripravený niekoho zosmiešniť a odoberať body. Akoby na ňom udalosti prežitej vojny nezanechali ani najmenšie následky. Akoby sa ho jeho zázračné prežitie ani nedotklo. Aj roky po vojne ostal takým istým strašiakom pre študentov ako kedysi.

„Dnes budete pripravovať Miznúci elixír," zahrmel učebňou chladný profesorov hlas, ktorý v ňom zakaždým vyvolal nepríjemné zimomriavky a stiahnutý žalúdok. Bál sa ho. Hoci nebol na elixíry úplné poleno, Snapova prítomnosť ho vedela zneistiť dosť na to, aby robil chyby. Orlí zrak, ktorým mapoval celú miestnosť a videl aj to, čo nemusel, nazeranie do kotlíkov, sarkastické poznámky na adresu študentov, ktorým sa nedarilo... To všetko ho od prvého ročníka neustále znervózňovalo a tak veľmi sa obával, že zlyhá a niečo pokazí, až sa dostal do situácie, že naozaj kazil všetko, čo sa dalo. Doteraz netušil ako sa mu podarilo zložiť skúšku Vynikajúcej čarodejníckej úrovne na výborný, keď bol zo Snapa zakaždým vyklepaný ako ratlík.

„Všetky potrebné prísady a postup máte v učebnici na strane sedemdesiatosem. Viete, čo máte robiť. Na záver hodiny od vás očakávam obstojné vzorky," dokončil Snape svoje pokyny, čím ho vytrhol zo zamyslenia. „A vy, pán Jeon, nesnívajte a pracujte. Alebo máte špeciálne schopnosti, o ktorých ešte neviem a elixír sa vám uvarí sám?"

„Nie, pane," zamumlal so sklonenou hlavou. Odhodlaný nenechať sa vyviesť z rovnováhy, zamieril ku skrinke s prísadami. Vybral si všetko potrebné, čo potreboval na prípravu Miznúceho elixíru a pustil sa do práce, rozhodnutý urobiť ho na výbornú a vylepšiť si svoje doterajšie, zatiaľ nie veľmi úspešné, siedmacke skóre. Dokáže sebe i Snapovi, že na to má. Že nie je taký ľavý, ako ho občas zvykne urážať.

Pozorne čítal pokyny v učebnici a robil všetko presne podľa návodu. Nakrájal mizenky. Extrahoval magickú miazgu z kože chameleóna. Zmes vsypal do kotlíka, pridal tri kvapky extraktu. Zamiešal dvakrát doprava, dvakrát doľava, pričom medzi každou zmenou smeru pridal ďalšie tri kvapky extraktu.

V tejto fáze by mal mať Váš elixír dúhovo priehľadnú farbu, prečítal v učebnici Elixírov pre pokročilých a zaúpel. Zúfalo hľadel na žiarivú, jasno červenú tekutinu vo svojom kotlíku a chcelo sa mu kričať. Čo to malo znamenať? Čo urobil zle? Veď postupoval presne podľa pokynov! Tak kde sa, dopekla, stala chyba?

„Pán Jeon, viete čítať?" ozval sa mu nečakane pri uchu mrazivý hlas, až vydesene nadskočil.

„Č-čo, prosím?"

„Pýtal som sa, či viete čítať," pokračoval Snape. „Pretože máte zrejme problém s pochopením textu."

„Samozrejme, že viem!" vykríkol nahnevane. Prineskoro si uvedomil svoju prudkú reakciu. Odpoveď na seba nenechala dlho čakať.

„Strhávam Bystrohlavu päť bodov za vaše neúctivé správanie," chladne preniesol Snape a pokračoval: „Keby ste vedeli čítať, tak by ste ten elixír nemiešali najprv doprava, ale doľava."

Chvíľu nechápavo hľadel na chrbát odchádzaúceho profesora a premýšľal, ako to muž pred chvíľou s tým miešaním vlastne myslel. Pohľad mu padol na otvorenú učebnicu a zatmelo sa mu pred očami. Miešať dvakrát doľava, dvakrát doprava. Medzi každou zmenou smeru pridať dve kvapky extraktu.

No do riti. Nielenže to najprv miešal naopak (bol by prisahal, že tam bolo miešať dvakrát doprava, dvakrát doľava), ale ešte pridal zakaždým o kvapku extraktu viac. V duchu zahrešil, vedomý toho, že na dnes skončil. Keď zdvihol hlavu, jeho pohľad sa stretol so Snapovým. Tomu sa na tvári objavil slabý víťazoslávny úsmev. Vy a liečiteľ, Jeon?

Tlačili sa mu slzy do očí. Toto snáď nie je možné! Prečo musel mať neustále takú smolu? Sledoval, ako Snape nechal kúzlom zmiznúť jeho nepodarený pokus o elixír a smutne sa zmieroval so skutočnosťou, že je naozaj na elixíry nepoužiteľný.

Odrazu pocítil na sebe niečí pohľad. Ani sa nemusel obzrieť, aby vedel, komu patrí. Komu inému, ak nie slizolinskému princovi, Lee Taeminovi? Obľúbenému, šikovnému a dokonalému čistokrvnému kúzelníkovi. Keby mohol, na mieste by ho i spolu s jeho kumpánmi preklial, len aby im zmizli tie ich úsmevy z tváre. Posledné dva roky mu pravidelne znepríjemňovali život.

„Hej, Jeon, nabudúce ti to prečítam ja, dobre? Keď ťa to u muklov nenaučili..." zarezávali sa mu do uší Taeminove posmešky. Prečo mu nemôže dať konečne pokoj? Toto bude ešte dlhá hodina...

***

Unavene sa vliekol do Veľkej siene na večeru. Bolela ho hlava, neskutočne sa mu chcelo spať a umieral od hladu. No len čo vkročil dnu, premklo ho nepríjemné tušenie, že sa v ten večer ešte niečo zomelie. Hodil pohľad k slizolinskému stolu a vydýchol si. Taemin a jeho banda tam ešte neboli. Snáď sa aspoň dnes navečeria bez stresu.

„Ahoj," pozdravil svoju kamarátku Darcy, nižšiu, trošku zavalitejšiu hnedovlásku s prenikavo zelenými očami. „Aký si mala deň?" opýtal sa, sadnúc si ku nej za stôl.

„Ušlo to. Keddle nám síce dal na Obrane dosť zabrať a zadal nám na víkend snáď milión úloh, ale zvládam to. Čo ty a Snape?"

„Ani sa nepýtaj," povzdychol si a nabral si na tanier pečenú hovädzinu s opekanými zemiakmi. „Normálne ti závidím, že ty ako budúca kliatborušiteľka elixíry nepotrebuješ. O čo radšej by som chodil namiesto elixírov na obranu..."

„Zase si niečo pokazil?"

„Hej. Zle som si prečítal postup a miešal som opačne. A samozrejme, Lee má aspoň týždeň o čom rozprávať."

Darcy naňho súcitne pozrela. „Bolo to až také zlé?"

„Dosť. A to nie je všetko... Máme o päť bodov menej, vraj pre moje drzé správanie," zamumlal, orieškové oči potemneli smútkom.

„Mohlo to byť aj horšie."

„Viem, ale -"

Nestihol dopovedať, lebo odrazu mäso v jeho tanieri vzbĺklo. Nebyť Darcinej duchaprítomnosti, mohlo to skončiť oveľa horšie, než len trochu pripálenými vlasmi.

„Čo to, dopekla, bolo?" vydýchol a neveriacky zíral na popol, ktorý bol pôvodne jeho večerou.

„Ja... Neviem," nechápavo zo seba vydolovala Darcy.

„Pokiaľ vám tá večera nechutí, pán Jeon," ozval sa mu za chrbtom ironický hlas, „tak ju nejedzte. Zapaľovať ju rozhodne nemusíte. Bystrohlav práve vašou zásluhou prišiel o ďalších desať bodov za všeobecné ohrozovanie a používania kúziel mimo vyučovania."

„Ale to som ja neurobil, pane!" bránil sa. „To musel niekto druhý. Ja som sa prútika ani nedotkol. Darcy vám to potvrdí. Ja -"

„Dosť," ostro ho prerušil Snape. „Ak nechcete prísť o ďalšie body, radím vám, mlčte," zasyčal mu do ucha a akoby sa nechumelilo, odišiel k učiteľskému stolu. Jungkook si všimol, ako ešte niečo šepkal profesorovi Flitwickovi. Zaťal prsty v päsť a snažil sa upokojiť. Toto bola do neba volajúca nespravodlivosť. Jemu niekto zapáli večeru a jemu strhnú body?

Niekoho zabijem, pomyslel si frustrovane. Inštinktívne sa obzrel k slizolinskému stolu a keď sa jeho pohľad stretol s Taeminovým, bolo mu jasné, koľká bije. Zovrel v ňom hnev. Za toto zaplatíš, Lee Taemin.

***

Naštvaný vystrelil z Veľkej siene ako šíp. Už to tam nedokázal vydržať. To šepkanie na jeho účet a pohľady smerujúce k ich stolu. Darmo ho Darcy upokojovala, že ich to prejde, že možno sa ani nebavia o ňom, nedal si povedať. Po tom, čo ho prešla na večeru chuť úplne, zobral sa a odišiel. Sám. Potreboval pokoj a oddych. Prísť na iné myšlienky.

V ten večer mu to však nebolo súdené. Už po pár krokoch ho dobehol Taemin. Mimoriadne bol sám, bez svojich kumpánov.

„Páčilo sa ti moje prekvapenie? Dal som si na tom záležať," uškŕňal sa rovnako vysoký chlapec s tmavo čiernymi vlasmi.

„Sklapni, Lee," zavrčal, snažiac sa nevšímať si ho a kráčať ďalej. No išlo to dosť ťažko, keď druhý mladík doňho neustále dobiedzal.

„Ale, ale, Kookie sa nám tuším urazil," vysmieval sa mu Taemin, rozhodnutý nevzdať sa len tak.

Zastal a prepálil spolužiaka vražedným pohľadom. „Povedal som ti, aby si ma nevolal Kookie," precedil pomedzi zuby. „Kookie som iba pre priateľov, ty medzi nich rozhodne nepatríš."

„Vieš, Jeon, keď mne sa to tak páči. Znie to tak sladko a chrumkavo. Ako sušienka. A ty si tiež taký sladký a chrumkavý," žmurkol Taemin a chytil ho za ruku.

Jungkook prudko zastal a vydesene vytreštil oči. O čom ten idiot točí? Hádam len...? Nie, to nie, nesmieš na to myslieť, Kookie, hádal sa v duchu sám so sebou. „A ty si debil," zavrčal a chcel sa mu vytrhnúť, no Taemin bol dosť silný.

„A teba tvoja muklovská mater nenaučila slušnému správaniu?"

„Na rozdiel od tej tvojej," odvrkol, neuvedomiac si následok svojich slov. Taemina totiž vychovával otec, matka mu zomrela, keď mal asi štyri roky.

„Toto si nemal," zasyčal Taemin a v očiach mu blčal hnev. Už dávno ho nikto takto nevytočil. Všetci dobre vedeli, že téma jeho mamy je uňho tabu. Aj po toľkých rokoch to bolo to preňho bolestivé. Bleskovo vytiahol z habitu prútik a namieril ním na Jungkooka. „Ty všivavý humusák."

„Čo si to povedal?" naježil sa. Čo si ten idiot dovoľuje? To, že pochádza z muklovskej rodiny, ešte neznamená, že jej menejcenný.

Bol to obranný reflex. Vôbec nepremýšľal nad tým, čo robí. Ruka vystrelila oproti Taeminovej tvári a udrela celou silou. Taemin zreval od nečakanej bolesti a voľnou rukou, tou, v ktorej nedržal prútik, sa chytil za nos.

„Ty idiot, zabijem ťa," reval na celú chodbu. Okamžite sa vrhol na Jungkooka, ktorý len vydesene sledoval, čo práve vykonal, a pritlačil ho na stenu. Opäť naňho namieril prútik, keď sa v tom momente otvorili dvere Veľkej siene a von nevyšiel nik iný ako Severus Snape.

Jungkook v duchu zaúpel. Toto nedopadne dobre. Ak mu tretíkrát v priebehu dňa strhne body, zahrabe sa pod zem. To už Flitwickovi nevysvetlí.

„Jeon, Lee, čo tu robíte taký hluk?" oboril sa na nich profesor nahnevane. „Počuť vás až do siene."

„Pane, Jeon na mňa fyzicky zaútočil," hrane fňukol Taemin, sklopiac prútik. „Z ničoho nič."

„To nie je pravda!" vykríkol, šokovaný tým, ako Taemin hnusne klame. „Vyprovokoval ma a mieril na mňa prútikom," bránil sa. „Nič som mu neurobil. Normálne som išiel z večere a -"

„Mlčte, Jeon," umlčal jeho protesty. „Vy si naozaj nedáte povedať. Pozrite sa, ako ste pána Leeho doriadili. Odoberám Bystrohlavu ďalších dvadsať bodov."

„Ale pane, to nie je fér!" vykríkol a do očí sa mu tisli slzy. „Lee ma celý deň provokuje, aj tú večeru mi zapálil on a neustále ma uráža a -"

„Už ste skončili?" prerušil ho Snape chladne, tvár opäť ukrytá pod obvyklou nečitateľnou maskou. „Alebo máte ešte niečo na srdci?"

„Nie pane," porazenecky sklonil hlavu. Pochopil, že opäť prehral. Proti Taeminovi nikdy nemal šancu.

„Pán Lee sa vráti na svoj internát a vy idete so mnou. Máte trest."

„A jemu to zase beztrestne prejde," zašomral si popod nos a vliekol sa za Snapom.

Severus premýšľal. Cítil sa ako medzi dvoma mlynskými kameňmi. Vedel, že Taemin bol tiež vinný, veď ho prichytil s prútikom na Jungkookovom krku, ale mohol potrestať svojho študenta? Doteraz nikdy neudelil trest nikomu zo svojej fakulty takto verejne. Áno, riešil množstvo prehreškov svojich hadov, ale vždy si to vybavili v súkromí, medzi štyrmi očami, maximálne v úzkom kruhu Slizolinčanov. Ale teraz... Nevdojak sa mu vybavil obraz Harryho. Bol tak podobný Jeonovi. Tiež sa neustále dostával do podobných situácii a často schytával za iných. Jeho nepriateľstvo s Dracom Malfoyom by sa dalo prirovnať nevraživosti Lee Taemina a Jeona Jungkooka.

Došľaka, zahrešil v duchu. Čo by si na mojom mieste urobil ty, Harry?

Potrestal oboch, videl pred sebou usmiatu tvár svojho manžela.

„Obaja ku mne do kabinetu. Okamžite. Máte školský trest obidvaja."

Zamrzol uprostred kroku a zastal. Šokovane zdvihol hlavu a s otázkou v očiach hľadel raz na Snapa, raz na Taemina. Snívalo sa mu, alebo to naozaj povedal? Žeby spravodlivosť väzbe existovala? Prekvapený výraz na Taeminovej tvári bol preňho dostatočnou odpoveďou a zadosťučením. Zarazila ho však jedna vec. Vyzeral až príliš spokojne. Nerozumel tomu. No nemal čas nad tým hlbšie premýšľať, keďže mal čo robiť, aby stačil Snapovi. Nepotreboval mu dať ďalší nezmyselný dôvod na strhnutie bodov.

***

„Ako si to predstavujete, biť sa na chodbách? Pred Veľkou sieňou?" spustil na nich Snape, len čo sa za ním zavreli dvere kabinetu. „Pán Lee, od vás som to naozaj nečakal," vyčítavo sa zahľadel na mladíka v slizolinskom habite. „Veril som si, že na dodržiavanie pravidiel dbáte oveľa viac."

Jungkook tam stál so sklopenou hlavou, stále v šoku z toho, ako sa situácia zvrtla v Taeminov neprospech. Nerozumel tomu, prečo Snape tak náhle zmenil svoje rozhodnutie. Nie že by mu to vadilo, ale byť v jednej miestnosti len s Taeminom tiež nebola predstava ideálne stráveného večera. Veril, že bude mať od neho pokoj aspoň do pondelka. Bohužiaľ, jeho plány sa opäť rozpadli ako domček z kariet. Namiesto oddychu v klubovni strávi večer u Snapa. Skvelý program na piatok.

„Pane, ja dbám na dodržiavanie pravidiel, len som sa neovládol. Prepáčte, už sa to viac nezopakuje," preniesol Taemin navonok skrúšene, no v duchu sa parádne bavil. Jeho plán na dosiahnutie svojho cieľa zatiaľ vychádza.

„To dúfam, lebo v opačnom prípade by som musel kontaktovať vášho otca a to, myslím, nechcete."

„Nie, pane."

„A vy, Jeon, vy ste tuším naozaj nepoučiteľný. Ste naozaj chodiaca katastrofa. A to som si myslel, že nič horšie ako Harry Potter sa na tejto škole už objaviť nemôže."

Jungkook mlčal so sklonenou hlavou, no v duchu sa usmieval. Potterova schopnosť dostať sa do každého problému bola legendárna. Často ho práve k nemu profesori prirovnávali. Celý Potter, hovorievali, keďže sa veľakrát dostal do podobných situácií bez vlastného pričinenia. Ale aby sa o Harrym takto vyjadril práve Severus Snape, Harryho manžel, bola preňho novinka.

„V každom prípade... Máte trest. Choďte do triedy a ručne vydrhnite všetky kotlíky," prikázal im. Nenápadne pozrel na očarované nástenné hodiny, dar od Harryho, a srdce mu poskočilo. Jeho mladý manžel o chvíľu príde domov. Mal pre neho na dnešný večer prichystané prekvapenie. Snáď sa nič nestane, keď tam tých dvoch nechá nejakých čas samých. Koniec koncov, nemusia vedieť, že tam nebude. „A beda vám, ak to neurobíte poriadne."

„Áno, pane," ozvalo sa dvojhlasné prikývnutie.

Keď sa Snape vrátil do kabinetu - Jungkook sám pre seba hádal, že opravovať nejaké eseje - pustili sa obaja do práce. Pracovali mlčky, čo Jungkooka prekvapilo, keďže si myslel, že ledva Snape vytiahne päty z učebne, Taemin sa doňho pustí s novou vervou. No vyzeralo to, že mladík už vychladol, že to obaja prežijú bez ujmy na zdraví, keď sa v jednej chvíli stalo niečo, čo Jungkook neočakával ani v tej najšialenejšej predstave. Zahĺbený do práce nepostrehol, že Taemin už prestal drhnúť a postupne sa čoraz viac približoval k nemu.

„Čo robíš, ty idiot?" vyľakane vypískol, keď pocítil cudzie ruky okolo svojho pása a cudzie telo nalepené na jeho chrbte.

„Ššš," šepkal mu Taemin do ucha. „Nekrič, lebo privoláš Snapa. A určite nechceš, aby videl, že sa flákaš a nedrhneš tie prekliate kotlíky."

„To len kvôli tomu, že ma obťažuješ. Ja by som ich drhol rád," urazene odsekol. Tak on ho odvádza od práce a ešte to chce zvaliť naňho?

„Mlč, Kookie," zahriakol ho Taemin a jedným trhnutím ho obrátil tvárou k sebe, stále pevne držiac okolo pása.

„Nevolaj ma -"

„Ani nevieš, ako mi Snape krásne nahral do kariet. Myslel som si, že budem musieť byť viac vynaliezavý, aby som sa s tebou konečne ocitol sám v jednej miestnosti."

„Nie sme tu sami, je tu -"

„Nebuď smiešny," zasmial sa. „Sme tu sami. Predpokladám, že Snape už určite zdrhol za tým svojím Potterom."

Premkla ho hrôza. Sám s Taeminom? To nedopadne dobre. Čo ak začne byť násilnícky? Kto mu pomôže? „Č-čo odo mňa chceš?" bojazlivo sa opýtal,, obávajúc sa toho najhoršieho. Taemin bol na hrade známa firma. Keď niekoho chcel, dostal ho.

„Dobrá otázka," zaškeril sa Slizolinčan. „Odpoveď je jednoduchá: teba."

Jungkook sa pri tých slovách zatváril vydesene a snažil sa vyslobodiť zo zovretia, no Taemin bol jednoducho silnejší.. „M-mňa?" Jeho nočná mora sa potvrdila. Nebude dost silný, aby mu odolal.

„Áno, Hovoril som ti už, že si chrumkavý a sladký ako tie sušienky, Kookie?" Náročky jeho meno naťahoval, dával naň dôraz, akoby vedel, že to Bystrohlavčanovi spôsobuje príjemné zimomriavky.

„Bohužiaľ," frustrovane zavrčal. „A pusť ma, musím vydrhnúť tie kotlíky. Mne sa flákanie neprepečie, na rozdiel od teba." Musí sa odtiaľ dostať, kým je čas. Kým je ešte pri zmysloch a dokáže odolávať. Nemôže predsa dopustiť, aby to skončilo tak, že bude len ďalšia čiarka v Taeminovom imaginárnom zozname. Už dávno si naňho zakázal myslieť iným spôsobom ako na niekoho, kto mu znepríjemňoval život. Takto bolo jednoduchšie ho nenávidieť.

„Ja mám lepší nápad, než je drhnutie kotlíkov."

„Radšej nechcem vedieť, aký," frustrovane si vzdychol po ďalšom márnom pokuse vyslobodiť sa. Pochopil, že nemá šancu. Jeho osud je spečatený.

„Neboj sa, ja nehryziem," zasmial sa Taemin, no prekvapivo bol nervózny. Doteraz mu nikto neodporoval tak veľmi ako tento mladý Bystrohlavčan. Možno to bolo to, čo mu na ňom tak imponovalo. Práve oňho mal už dva roky záujem. No nech robil, čo robil, nevedel prísť na to, ako ho dostať a zlomiť. Až raz dostal šialený plán. A ten, zdá sa, vychádza podľa jeho predstáv. Vtáčik je lapený, už ho len spracovať. „Môžeš sa o tom pokojne presvedčiť."

„A čo ak nemám záujem?"

„Tak si potom hlúpy," sebavedome sa usmial. „Alebo nevieš, čo je dobré. Ten, kto to skúsil, neoľutoval." S tými slovami sa už neovládol a drzo si privlastnil Jungkookove pery.

Sprvu sa bránil, udieral Taemina do hrude, snažiac sa ho odtisnúť, ale nebolo mu to nič platné. Nakoniec sa neochotne podvolil, dúfajúc, že keď Taemin dostane, čo chcel, už mu dá pokoj. Odhodí ho ako špinavú handru a viac oňho nezakopne. Aj keď to bude ťažké, zvládne to. Veď by nebol prvý ani posledný so zlomeným srdcom.

Na svoje obrovské prekvapenie, vo chvíli, ako začal spolupracovať, uvedomil si, že chce viac. Potrebuje viac. Hoci by to nahlas nikdy nepriznal, po tomto túžil už pár rokov. Taemin bol príťažlivý muž, len blázon by tvrdil niečo iné, a aj on, ako mnoho iných podľahol jeho čaru.

To uvedomenie ho zasiahlo ako dobre mierená silná facka. Bozkával sa s mužom a páčilo sa mu to. Asi je naozaj bisexuál, ako sa už nejaký čas obával. Zvlášť po tom, keď sa pred dvomi rokmi pristihol, že hľadí na Taemina viac, ako je normálne. Že vďaka nemu mával mokré sny.

Už nemalo zmysel klamať sám seba. Bol v tom až po uši. Tak si to aspoň užije, keď má možnosť. Pád na zem bude bolieť, ale nestálo to za to?

Keď sa Taemin po čase, ktorý mu pripadal ako večnosť, odtiahol, pripadal si náhle akýsi prázdny. „Ešte," počul sa vzdychnúť. Najradšej by sa od hanby prepadol pod zem. Správal sa ako nadržaný pubertiak.

Taemin sa uchechtol a skôr, než si opäť privlastnil jeho ústa, povedal: „Vedel som, že sa ti to bude páčiť. Mne neodolá nikto."

A to bolo to najhoršie. Taemin mal pravdu. Nevedel, čo je dobré, kým to nevyskúšal. Vlastne, mal by mu nakoniec za to poďakovať, nie?