Meno: Mary
Wattpad meno: crazy_maris 
Téma: Zasadenie do pôvodného diela
Názov príbehu: Posledný boj
Anotácia: Záverečné zúčtovanie medzi temnou a svetlou stranou sa blíži. Harry Potter dorazil do Rokfortu a Voldemort zvoláva svojich smrťožrútov do boja. Minwu sa neochotne pridáva k ostatným, no vo voľných chvíľach rozjíma nad správnosťou svojich rozhodnutí z minulosti. Zachová si napokon svoju hrdosť, alebo zbabelo utečie z boja?
Počet slov: 3180

Text príbehu:

Lee Minwu sa zobudil na prudkú neznesiteľnú bolesť na ľavom predlaktí. Znamenie zla ho pálilo oveľa intenzívnejšie než kedykoľvek predtým. Veľmi dobre vedel, čo to znamená. Bolo len otázkou času kedy k tomu dôjde. Voldemort konečne dosiahol to, po čom prahol dlhých sedemnásť rokov. Dostal Harryho Pottera do pasce, z ktorej niet úniku. A teraz zvoláva svojich prívržencov, aby boli svedkami jeho triumfu.

Či chcel alebo nie, musel tam ísť. Nezáležalo na tom, že sa necítil dobre a potreboval uzdravujúcu silu spánku. Keď Temný pán niekoho zavolal, bolo jeho povinnosťou prísť. V opačnom prípade by dotyčný doplatil na svoju trúfalosť.

Keby Voldemort zistil, že sa nezúčastnil na najdôležitejšej udalosti jeho života, definitívnej porážke Harryho Pottera, kruto by mu to spočítal. Na vlastnej koži sa presvedčil, že Temný pán neodpúšťal i menej závažné previnenia. Radšej si nepredstavoval, ako by potrestal zradu. Pretože neprísť na zavolanie sa vo Voldemortových očiach rovnalo zrade.

Minwu prežil vo svojom spackanom živote dosť bolesti a poníženia, naozaj nestál o ďalšiu. Vďaka svojej mladíckej nerozvážnosti už stratil veľa. A pamiatka na udalosti spred pár dní ho ešte stále nepríjemne ťažila na tele a znemožňovala mu poriadne sa nadýchnuť. Túto noc to ešte musí zvládnuť. A potom... Potom si bude môcť konečne užívať zaslúžený pokoj a relatívnu slobodu.

Samozrejme, uvedomoval si, že tu vždy bude Temný pán, ktorý mu môže kedykoľvek prideliť nejakú úlohu a on bude musieť poslúchnuť. Nebol taký naivný, aby si myslel, že porážkou Pottera to všetko skončí, ale stále veril vo väčšiu voľnosť, než mal doteraz. Dúfal, že sa bude môcť vrátiť za svojou rodinou a žiť spokojný život ako pred Voldemortovým znovuzrodením. Že bude môcť opustiť dom bez toho, aby sa bál, že tam naňho budú čakať aurori a striehnuť na každý jeho krok. Že bude žiť život bez skrývania pred kúzelníkmi, ako aj pred muklami.

Veril tomu, že Lord Voldemort splní svoje sľuby a rozdelí sa so svojimi vernými o svoju moc, že sa budú môcť slobodne pohybovať po uliciach a nebudú sa musieť ako kúzelníci neustále ukrývať.

Vstal, rýchlo sa obliekol, a s napriahnutým prútikom v ruke sa uprostred noci vydal do Rokfortu čeliť svojej najväčšej a snáď poslednej výzve.

Premiestnil sa pred bránu Rokfortskej strednej školy čarodejníckej. Už z diaľky videl, že boj o hrad je v plnom prúde. Vzduchom lietali zaklínadlá, bublina ochranných kúziel spľasla a pozemkami sa rozliehal krik a plač. Nezameniteľný pach strachu sa nedal prehliadnuť. V tú noc na hrade nespal nikto. Každý, kto mohol, sa zapojil do zúfalého pokusu o záchranu.

„Blázni," posmešne si odfrkol. „Myslia si, že proti nemu niečo zmôžu..."

Ako keby sa niekto niekedy dokázal pred Voldemortom ubrániť. Nikto okrem toho prekliateho Harryho Pottera. Ale aj s ním bude dnes v noci koniec. Harry Potter zomrie a Voldemort konečne získa vytúženú moc. Muklom a nečistým čarodejníkom odzvonilo. A smťožrúti budú konečne môcť žiť život bez obáv a skrývania sa.

***

Boj skončil. Mŕtvych a ranených bolo veľa na obidvoch stranách. To, čo zostalo z hradu, už nepripomínalo jeho niekdajší lesk a slávu. Vo vzduchu sa vznášal prach, pokrývajúci zvyšky toho, čo bolo ešte pred niekoľkými hodinami vežami a soviarňou.

Minwu ako vo sne kráčal ruinami nádvoria. Radšej si ani nepredstavoval, ako to vyzerá v hrade. Isto z neho nezostalo veľa. Prekračoval telá mŕtvych a ťažko zranených, ktoré ešte nikto nestihol odniesť na dôstojnejšie miesto. Odvšadiaľ sa ozýval plač a utešovanie preživších.

Bolo mu z toho úzko. Vôbec nemal radosť, že zatiaľ žije a šanca na ich úspech je vysoká. Cítil sa zvláštne zradený. To naozaj muselo zájsť až tak ďaleko, aby Voldemort dosiahol to, čo chcel? Pre jednu veštbu neváhal prelievať vzácnu čarodejnícku krv? Nateraz boj ukončil, no ak sa Harry Potter nevzdá, bude to ešte horšie. Už sa naozaj nezastaví pred ničím.

Minwu sa toho úprimne bál.

***

V Zakázanom lese vládlo ticho, prerušované len pukotom ohňa na čistinke medzi stromami. Hrejivé plamene prežiarili tmavý les a poskytovali aspoň trochu tepla, tak potrebného v skorých ranných hodinách. Okolo ohňa sedela skupina smrťožrútov, nemo hľadeli do plameňov, ponorení vo svojich myšlienkach. Nebolo treba žiadnych rečí, všetci vedeli, prečo tam sú a čo sa od nich očakáva. Nezostávalo im nič iné, iba čakať.

Voldemort sedel so sklonenou hlavou, ruky ochranársky položené na bazovom prútiku na kolenách. Vyzeral, akoby aj on o niečom premýšľal. Nebolo pochýb o čom. Okolitý vzduch bol nabitý napätím a neurčitým strachom. Stanovená hodina pre Pottera sa pomaly blížila ku koncu. Príde, alebo zbabelo ujde?

Minwu sedel na samom okraji veľkého ohniska, nervózne poklepkával nohou a tváril sa, že ho nič z okolitého diania nezaujíma. V skutočnosti však bol neistý ako nikdy predtým. Ako sa približoval čas zúčtovania, menil sa zo sebavedomého a ambiciózneho muža na paranoidného blázna. Nenápadne sledoval okolie, neustále v strehu, pripravený v prípade hroziaceho sa nebezpečenstva vziať nohy na plecia a zachrániť si život. Čert ber česť, on chce predovšetkým prežiť.

Pochybnosti, či urobil dobre, keď sa pred rokmi, plný ideálov a v túžbe zmeniť svet, pridal na Voldemortovu stranu, sa v priebehu posledných hodín vracali a útočili na jeho myseľ s nástojčivou silou. To, čo ho kedysi na Voldemortovi tak priťahovalo a lákalo - jeho sebavedomie, charizma, vášnivý prejav, vidina moci a nadvlády nad muklami - sa mu za posledný rok úprimne znechutilo. Len Merlin vedel, koľko sebazaprenia ho stálo zúčastňovať sa všetkých tých zverstiev, už keď sa dostal k moci prvýkrát. Posadnutý chorobnou túžbou po absolútnej nadvláde sa nezastavil pred ničím. Až kým ho o moc nepripravil malý bezbranný chlapec.

Pätnásť rokov si Minwu žil pomerne usporiadane. No keď Voldemort opätovne povstal, začalo preňho peklo. Musel zanechať svoje dovtedajšie pohodlie a pokoj a opäť žiť v neustálom strese a strachu.

Odvtedy chcel Voldemort čoraz viac. Neštítil sa ani vraždenia detí a neplnoletých čarodejníkov. Celé to bolo zvrátené. Pokiaľ predtým išlo predovšetkým o mučenie a vraždenie muklov, dokázal sa pozerať a necítiť. Roky strávené vo Voldemortovej službe ho zocelili a naučili zatvárať oči pred utrpením cudzích. Ale keď sa Voldemort zameral aj na deti, nad to sa už nedokázal len tak ľahko povzniesť. Pre akúsi veštbu, ktorej znenie okrem Snapa nepočul nik iný, by Voldemort dokázal bez mihnutia oka vyvraždiť aj celý hrad, len aby dosiahol svoje, definitívne poraziť Harryho Pottera. S tým naozaj nechcel mať nič spoločné.

Harry Potter. Chlapec, ktorý bol preňho záhadou už niekoľko rokov. Priemerný, ničím výnimočný. Nedisponoval žiadnou zvláštnou silou či schopnosťou, pokiaľ nepočítal talent nepremýšľať a vrhať sa do nebezpečenstva po hlave a životu nebezpečnú oddanosť jeho priateľom. Jediné, čo z neho urobilo legendu, bolo jeho meno a fakt, že ako jediný prežil smrtiacu kliatbu. Tak ako bolo, pre Merlina, možné, že chlapec, takmer ešte dieťa, bez výnimočnej schopnosti, už niekoľkokrát unikol tomu najmocnejšiemu čarodejníkovi všetkých čias? Čo ak bude mať opäť viac šťastia ako rozumu?

Nie, Minwu, na to ani nemysli, okríkol sa v duchu. Temný pán to jednoducho musí vyhrať.

Z myšlienok ho vytrhol pohyb okolo ohňa. Práve prišli dvaja smrťožrúti a referovali o dianí v hrade.

„Majú veľké straty," chladne sa zasmial jeden z nich. „Ale po Potterovi ani stopy, pane. Akoby sa vyparil."

Voldemort vstal a začal sa nervózne prechádzať okolo ohniska. Suché vetvičky mu pukali pod nohami a v nočnom lese zneli oveľa desivejšie ako za bieleho dňa.

Na Voldemortovej tvári sa objavil nebezpečný úškľabok, ktorý podčiarkoval už aj tak dosť hrozivý výraz šialenca bažiaceho po pomste a krviprelievaní. „Myslel som si, že príde," ozval sa do ticha noci Voldemortov vysoký jasný hlas. „Zrejme som sa... mýlil. Je to zbabelec."

„Nemýlil si sa."

Tie tri slová preťali nočný vzduch ako rana bičom. Všetky pohľady sa upreli smerom k vysokým stromom.

Minwu zalapal po dychu. Priamo k nim sa blížil Harry Potter. Pomaly, krok za krokom, každým ďalším bol o niečo bližšie. Až kým nezastal pár metrov od Voldemorta.

Ten chlapec nemá rozum, prebehlo mu hlavou. Rúti sa priamo do náručia smrti.

„Harry Potter," prehovoril Voldemort po chvíli prekvapenia. Odpoveďou mu bol nadšený jasot a vzrušený šum medzi smrťožrútmi. „Chlapec, ktorý prežil, prišiel zomrieť," preniesol posmešne, medzi prstami nežne zvierajúc svoju najtajnejšiu a najväčšiu zbraň.

Vo chvíli, ako Voldemort zdvihol prútik, aby vyslovil smrtiace zaklínadlo, si Minwu uvedomil desivú skutočnosť. Harry Potter sa nijako nebránil. Prišiel zomrieť dobrovoľne.

„Avada Kedavra!"

Minwu sledoval, ako obaja muži klesli k zemi. Všetko naokolo sa na okamih zastavilo. V lese zavládlo hrobové ticho. Napätie vo vzduchu by sa bolo dalo krájať.

Temný pán je mŕtvy, s hrôzou si pomyslel a inštinktívne sa pri ohni prikrčil. Srdce sa mu prudko rozbúchalo a začínal prepadať panike. Civel na ležiaceho Voldemorta a horúčkovito premýšľal. Čo teraz? Ak naozaj zomrel, ministerstvo sa to dozvie veľmi rýchlo a začne sa hon na smrťožrútov. Všetkých pochytajú a zavrú do Azkabanu. Už nikdy nebude slobodný. Nikdy neuvidí svoju rodinu. Ak by sa mu aj podarilo ujsť, nájdu ho. Každý vedel, kde je jeho slabá stránka. Nikdy nebude slobodný ani v Británii, ani vo svojej rodnej Kórei.

Má ujsť, kým je čas, alebo vyčkávať a zachovať si hrdosť a svoju tvár?

Prv, než by si stačil čokoľvek premyslieť, v lese vypukol chaos. Smrťožrúti vyskočili zo svojich miest a rozbehli sa za Voldemortom. Akoby si až v tej chvíli uvedomili, čo sa stalo.

Napriek svojej vôli vstal a nasledoval ich. Nepriblížil sa až k nemu, ostal stál obďaleč, no dosť blízko na to, aby na celú situáciu videl. A dosť ďaleko na to, aby mohol kedykoľvek ujsť.

V skupine zhromaždenej okolo Voldemorta sa ozývalo ustarostené mumlanie a šepot.

„Čo sa mu stalo?" opýtal sa jeden zo smrťožrútov. Minwu mu nevidel do tváre, no podľa hlasu usudzoval, že je to niekto z mladších, ešte veľmi neskúsených.

„Neviem. Asi omdlel, ale je to zvláštne," reagoval hlbší hlas, zrejme staršieho muža.

„Snáď nie je mŕtvy. Veď vieš, ako to dopadlo prvýkrát."

„Nemyslím si," chladne sa zasmial Lucius Malfoy. „Ale nebojte sa, Bella sa oňho postará," preniesol posmešne a rukou ukázal na ženu, kľačiacu pri Voldemortovom tele.

„Môj pane..." prihovárala sa mu Bellatrix ako malému dieťaťu.

Voldemort napokon otvoril oči a zmätene sa okolo seba rozhliadal.

„Môj pane..."

„To stačí," zavrčal Voldemort, postavil sa a oprášil si habit.

Minwuove srdce sa pomaly upokojovalo. Prežil to.

„Môj pane, dovoľte mi..." nevzdávala sa Bellatrix a natiahla k Voldemortovi ruku.

„Nepotrebujem pomoc," Voldemort chladne odbil ďalšiu snahu smrťožrútky.

Minwu sa napriek bizarnosti situácie v duchu uchechtol. Bellatrix bola niekedy až príliš horlivá. Čo sa týkalo Temného pána, nie raz ju upodozrieval, že k nemu prechováva nejaké hlbšie city. Nikto nebol taký horlivý a verný ako ona. Nikdy to nedokázal pochopiť. Teraz však bol za jej angažovanie rád. Aspoň niekto sa mu snažil pomôcť.

„Ten chlapec... Je mŕtvy?" opýtal sa Voldemort s pohľadom upretým na Harryho.

Na čistine zavládlo ticho. Nikto sa neodvážil prísť bližšie, no Minwu by bol dal svoj krk na to, že každý horel zvedavosťou, či je Potter mŕtvy, alebo to opäť ako zázrakom prežil.

Keď Voldemort oslovil Narcissu Malfoyovú, aby potvrdila Potterovu smrť, Minwu si uvedomil niečo, čo si až doteraz odmietal pripustiť.

Smrťou Pottera sa to neskončí. Voldemort bude chcieť vraždiť aj ďalej. V mysli mu vyvstala neodbytná myšlienka, že tentoraz si zvolil za cieľ nečistokrvné deti na hrade. Prečo by ale mal zbytočne prelievať čarodejnícku krv?

V tej chvíli sa rozhodol. Čo najnenápadnejšie sa začal vzďaľovať od skupiny, v snahe dostať sa hlbšie do lesa a potom jednoducho ujsť. Odmiestniť sa niekam ďaleko, na miesto, kde by ho nikto nikdy nenašiel.

Len čo sa dostal do bezpečnej vzdialenosti na útek, čistinou sa rozľahol víťazný pokrik. „Harry Potter je mŕtvy!"

To mu úplne stačilo. Voldemort dosiahol, čo chcel. Pri tom ďalšom naozaj nepotreboval byť. Otočil sa a rozbehol sa smerom k lesu.

„Hej, ty," ozval sa mu náhle za chrbtom zachrípnutý hlas, pripomínajúci štekot. Srdce mu opäť začalo zbesilo biť. S nepríjemnou predtuchou sa otočil a hľadel do tváre Fenrirovi Graybackovi. Aj v tme videl, ako mu nebezpečne blýskali oči. Prútikom mu mieril priamo na hruď. Zrejme odhalil jeho zbabelý plán.

„Áno?" opýtal sa tak ľahostajne, ako mu to búšiace srdce a strach dovolili. Bolo mu z Greybacka fyzicky aj psychicke zle.

„Chcel si ujsť, čo?" posmešne sa opýtal Fenrir. „To by sa mal dozvedieť Temný pán. Myslím ale, že ho to nepoteší."

V Minwuovi by sa po tých slovách krvi nedorezal. Bol už tak blízko a musel natrafiť práve na Greybacka? Hocikoho iného by poľahky presvedčil a spacifikoval. Na Fenrira však nemal. Nielenže bol vyšší a oveľa silnejší, ale bol vlkolak. Pred ním sa musel mať na pozore. „N-nie," koktal. „Len som chcel -"

„Nič si nechcel," chladne ho uzemnil vlkolak. „Chcel si zdrhnúť. Preto si mal tak naponáhlo. Ale vieš, čo Temný pán urobí s tými, čo ho zradia? Vari si nepočul o tom, ako skončil Snape?"

Práveže počul, zavyl Minwu v duchu. A ani som tam nemohol byť, aby som sa s ním rozlúčil alebo mu pomohol.

„Prisahám, že som nechcel ujsť!" zvolal, rozhodnutý nevzdať sa tak ľahko. Tentokrát bolo v stávke veľa. Ak si chcel zachrániť krk, musel zariskovať. A hlavne rýchlo vymyslieť dôveryhodnú výhovorku. V tej chvíli mu napadla spánosná myšlienka. Či skôr ozval sa plný močový mechúr. Takmer sa od úľavy rozosmial. Že mu to skôr nenapadlo... „Chcel som sa ísť iba vymočiť do lesa. Hádam si kvôli tomu faganovi nenechám prasknúť močový mechúr. Ale ak mi neveríš, je to tvoj problém."

„Neklameš?" V Greybackovom hlase sa ozvalo zaváhanie.

Minwu využil chvíľu, keď vlkolak poľavil v ostražitosti a okamžite vytasil svoj prútik. Priložil mu ho na krk a s potešením zaznamenal prekvapenie na smrťožrútovej tvári. „A teraz ma láskavo, ospravedlň, Greyback, inak budem nútený vymočiť sa ti na ten smradľavý habit. Alebo mám neskôr, keď bude po všetkom, oboznámiť Temného pána s tým, že smrťožrútom odmietaš dovoliť vykonávanie základných ľudských potrieb? Tomu by sa asi tiež nepotešil, alebo áno?"

Netušil, kde sa v ňom vzala toľká trúfalosť, ale odrazu sa cítil úplne istý. Greyback vynikal skôr silou než rozumom. Ak si myslel, že on, Lee Minwu, naňho nevytiahne prútik, tak sa v ňom pekne zmýlil. V ohrození života bol schopný oveľa horších vecí. Už sa o tom kedysi presvedčil na vlastnej koži aj Lucius Malfoy.

„Skloň ten prútik," zavrčal Greyback. „A choď... sa vyšťať. No ak zistím, že si klamal a zdrhneš, Temný pán sa to dozvie. Ujdi a podpíšeš si rozsudok smrti. "

„Je mi to jasné," zamumlal Minwu vzďaľujúcemu sa Greybackovmu chrbtu.

Chuť ujsť ho prešla. Bolo jasné, že od tej chvíle ho Greyback nespustí z očí. Nemohol riskovať ešte viac. Ak ho zabijú, nikdy slobodný nebude.

Pomaly sa vliekol do lesa, z nohy na nohu a horúčkovito premýšľal čo ďalej. Naozaj nemal chuť zapojiť sa do zvrátených osláv na počesť Potterovej smrti. To bolo niečo, bez čoho si svoj život vedel predstaviť. No kým bude po všetkom, musí nejako získať čas. Ale ako, keď bude pod neustálym drobnohľadom a nebude sa môcť vzdialiť bez toho, aby vzbudil podozrenie? Nerobil si ilúzie, že by si Greyback jeho pokus o útek nechal pre seba. Určite o ňom zopár najbližších smrťožrútov už vedelo. Nemohol si byť istý, kto ho bude sledovať. Nezostávalo mu teda nič iné, len zaťať zuby a zúčastniť sa celej tej maškarády.

„Do riti!" frustrovane zašomral a zlostne kopol do kmeňa najbližšieho stromu. Z prútika, ktorý stále zvieral v ruke, vytryskla spŕška červených iskier. „Takto som si svoj život teda nepredstavoval..."

Keď pred viac ako dvadsiatimi rokmi vstupoval medzi smrťožrútov, videl svoju budúcnosť jednoduchú a v jasných farbách. Podriadia si muklov, zbavia svet nečistých čarodejníkov a už viac sa nebudú musieť skrývať. Kto by to nebral? Veľmi rýchlo však zistil, že svet nie je taký ružový ako sa mu ako neskúsenému mladíkovi zdalo a že bol mimoriadne naivný, keď si myslel, že podmaniť si svet bude také jednoduché. Jeho život medzi smrťožrútmi bol plný bolesti, násilia, pretvárky a zrady. Namotivovaný Voldemortovými ideálmi, otupený všetkým zlým naokolo si vtedy neuvedomoval závažnosť situácie. Až keď Voldemort prvýkrát padol a on sa utiahol do ústrania a snažil sa žiť normálny život, pochopil, že to bola mladícka nerozvážnosť a vplyv blízkeho okolia, čo ho prinútila urobiť to. Veril, že s tým životom skoncoval. Až kým Voldemort nezískal naspäť svoje telo a nevrátil sa v plnej sile, rozhodnutý skoncovať s Harrym Potterom definitívne. Odvtedy už nič nebolo ako predtým.

Keď sa vymočil, zamieril do hradu za ostatnými. Neponáhľal sa, nerobil si ilúzie, že by to Voldemort ukončil rýchlo a bezbolestne. Na to ho poznal dosť dobre, aby si vedel predstaviť, že z toho urobí divadlo pre všetkých.

Keď sa pripojil ku skupine smrťožrútov, zámerne sa chcel držal na chvoste. Vidieť, ale nebyť videný.

„Á, tak tu je náš priateľ Lee Minwu," privítal ho Lucius Malfoy s otvorenou náručou. „Počul som, že si mal nejaké iné plány," preniesol ľadovo a Minwu sa zachvel. „Som rád, že si si to rozmyslel. Tak poď, pripoj sa ku nám."

Minwu v duchu zakvílil. Ten deň sa úplne vymkol spod kontroly. Keďže nemal inú možnosť, zaujal miesto po Luciusovom a Narcissinom boku a zameral svoj pohľad na Harryho Pottera. Ležal na zemi, pri Voldemortových nohách, zatiaľ čo Temný pán prednášal svoju reč o tom, ako chcel Harry Potter zbabelo ujsť. Ako zradil svojich priateľov. Bolo mu z tých rečí zle.

Odrazu na nádvorí vypukol chaos. Po tom, čo tam vtrhli kentauri a spŕškou šípov rozohnali skupinu smrťožrútov a donútili ich ukryť sa do bezpečia, pričom Minwu len tak-tak unikol pred jedným z nich, Neville Longbottom, jediným švihnutím meča odsekol hlavu Voldemortovho miláčika, Nagini. Smrteľný boj vypukol nanovo, v oveľa väčšej sile.

Minwu vydesene sledoval scénu, odohrávajúcu sa mu pred očami, že si vôbec nevšimol, že sa deje aj niečo iné. Až keď začal dav chvatne ustupovať do hradu, spozornel. Harry Potter záhadne zmizol.

Nedokázal tomu uveriť. Ako mohla len tak, z ničoho nič, zmiznúť mŕtvola? jedine že by to nebola naozaj mŕtvola. Absolútne nerozumel tomu, akým kúzlom mohol Harry Potter prežiť ďalšie smrtiace zaklínadlo, ale už to tak vyzeralo. Ten chlapec bol snáď nesmrteľný!

Panika sa šírila jeho telom. Najhoršia predtucha sa pomaly, ale isto napĺňala. Toto nedopadne dobre. Ak Harry Potter prežil ďalšiu smrtiacu kliatbu, znamenalo to, že nie je tak ľahko poraziteľný, ako si Temný pán myslel. Vôbec sa to nevyvíjalo dobre.

Rozum mu radil, aby vzal nohy na plecia a ušiel, kým je čas. Niekam ďaleko, do bezpečia, kde ho nikto nenájde. No nech akokoľvek chcel ujsť, nohy ho samé niesli do hradu, do epicentra celého hlavného boja. Akoby ho nejaká neviditeľná sila tiahla priamo za tým krvilačným bláznom. Aby videl ako napokon skončí. Nebude predsa srab.

V momente, keď Voldemorta zasiahlo jeho vlastné odrazené smrtiace zaklínadlo a vo Veľkej sieni vypukol zmätok, uvedomil si jednu vec. Bolo po všetkom. Voldemort bol mŕtvy. A on, Lee Minwu, sa s tým zmieril. Zistenie, že mu je náhle jedno, že ho chytia a uväznia, bolo desivé. Ale nech sa snažil akokoľvek pohnúť, urobiť krok a ujsť s ostatnými preč a zachrániť sa, nedokázal to. Akoby ho tá neviditeľná sila, čo ho dotiahla do hradu, z tej miestnosti nechcela pustiť. Nemohol robiť nič. Len si vypiť svoj kalich horkosti do dna. Zostať verný tomu, čomu pred dvadsiatimi rokmi sľúbil vernosť.

Hľadel smrti do očí a v duši cítil zvláštny pokoj. Bude slobodný. Ale inak, ako si predstavoval.

Asi to tak malo byť.