Takže!!! Chcela by som dať do popredia jeden super príbeh. Príbeh sa volá ,,Who I Am". Je mega mega spracovaný, či dejovo alebo spôsobom písania. Hlavná hrdinka je sama o sebe zaujímavá, tým, že...okej. Stop. Nebudem to tu spoilerovať. Môžem povedať len to, že takýto kvalitný príbeh sa ťažko hľadá. Mh..Neviem načo čakáš. Okamžite choď mrknúť : jenmojeStory 💙💙 !!!
A nezabudni sa sem vrátiť xD .

Na cestu do štúdia som sa ani nemusela pýtať okoloidúcich. Cesta bola jasná. Opatrne otváram dvere od spomínaného štúdia a s úžasom v tvári a priotvorenou pusou zostávam hľadieť do priestrannej miestnosti.
,,Woo. " tak toto som naozaj nečakala. Štúdio je tak gigantické, či do výšky alebo šírky, že nedovidím na koniec. Moje kroky smerovaly hlbšie a hlbšie a ja som s úšklbkom na tvári sledovala, čo sa deje okolo mňa. Kde som sa len pozrela, tam blikaly rôzne svetielka, pokrikovali po sebe ľudia vtipy, narážky, smialy sa, usmievali sa a celkovo z toho išla strašne príjemná atmosféra. Toto je úplne niečo iné ako to, čo som vydela doteraz. Sú ako jedna veľká rodina. Pomaličky som sa medzi tým všetkým prechádzala a vychutnávala si týchto pár sekúnd, pretože mi ich zobralo drgnutie do nejakej osoby.
,,Pardon, pardon, pardon." otočila som hlavu na danú osobu.
,,To nič slečna. Vina je na mojej strane. Poriadne som sa nepozeral, kam idem. " usmial sa namňa postarší pán.
,,O môj BOŽE !!" usmiala som sa od ucha k uchu, keď som si v hlave spojila dve a dve.
,,Veď vy ste predca Stan Lee...čo..čo tu robíte? Veď vy...h h..vy predsa nechodíte na natáčania. Alebo predsa len."
,,Už to tak asi bude. Všetci ma tu ale volajú...no vidíšto. Aby som si na svoje staré kolená pamätal celé meno...stačí Stan. A aké meno patrí tejto očarujúcej dáme? "
,, ...ja som asi v miernom šoku..." potichúčky som sa priznala, no reakcia, ktorá prišla, ma zarazila ešte viac.
,,To sa aj mne stáva keď zistím, že už v chladničke nemám žiadnu Nutellu. Ale nechajte ma hádať krásna slečna. Vy budete isto Lin. Och áno. Ste to vy." bol prehnane zdvorilí na túto dobu, ale bolo to od neho pekné.
,,Vy viete moje meno? " začala som si pomaličky uvedomovať situáciu v ktorej sa nachádzam.
,,Ale pravdaže. Tom o vás v štúdiu stále básní."
,,Básní? " nadvihla som jedno obočie.
,,Tak dobre. Odhalila ste ma. Sú to skorej narážky. No ak dovolíš, tak starý muž ti niečo povie. Myslím, že si ťa obľúbil."
Zostala som ticho. Asi až moc dlho, pretože začal zase rozprávať.
,,No...zo všetkou úctou, jak môžem teraz vidieť, tak ste priamou ukážkou, že zlyhanie mozgu nemusí nutne znamenať smrť." zoširoka sa namňa usmial. A urobil krok vedľa.
,,Možno iba motýliky v brušku. Však mladá slečna." potľapkal ma po rameni a chystal sa odísť.
,,Môžeme si tykať? " otočila som sa za pomaly miznúcim Stanom. Ten sa namňa otočil a prehovoril.
,,Tom je úplne na konci Lin." ešte raz sa namňa usmial od ucha k uchu a tak, jak sa aj objavil, tak aj zmizol.
Chvíľku som ešte pozerala na miesto, kde sa Stan stratil v dave a premietala som, čo mi vlastne povedal.
Cítila som sa ako v nejakej filmovej scéne, kde namňa prehovorí z otvoreného okna.
No...musím uznať, že charizma mu nechýba.
Po ceste na nedohľadný koniec v obrovskom štúdiu som videla ešte veľa hercov a herečiek, komprazistou a dablérov...s niektorými som si dokonca zamávala.
,,Lin! " zbadám Roberta, jak namňa mávol rukou. Bol zavesený na dvoch lanách. Odkývala som mu naspäť.
,,Och, tak toto je tá slečna." z poza môjho chrbta sa vynorila čiesia ruka.
,,Zdravím." ruku som prijala.
,,Mark Ruffalo." neochotne som sa nanho usmiala. Prečo hneď všetci v tomto štúdiu vedia, kdo som?! Veď ja ledva poznám svoje rovesníčky, nietož to, keby som bola nejaká herečka, aby som poznala aj všetkých asistentov. jak som spravila svoje milé gesto, odcupkal si to na svoje miesto, kde už bol nasúpený Chris a ( poznámka autora: nenapadá ma teraz jak sa vol svojim menom Strange, tak ho proste volajme, že Strange. OkexD? Budem pravdaže rada, ak mi to niekto cez správu napíše, pretože som lenivá si to vyhľadať bro :D xD. ) 
A Strange. Keď bol aj on nastúpení tam, kde mal zjavne byť, prestrelo sa z dvovch strán okolo nich zelené plátno a v ich natáčacom rohu sa znížil jas svetiel na lampách, ktoré to tu všetko osvetľovlai. Zložila som si ruky na prsia a čakala. Čakala, čo sa bude diať.
,,Ahoj. "
,Aaa." zvrieskla som na plné hrdlo, pretože. Situácia bola nasledovná.
Bola tma. Bola som plne zažraná do toho, čo sa bude diať a zrazu ma niekdo zozadu chytý za rameno.
Automaticky som sa otočila a v obrannom postoji som neznámemu strelila facku.
,,Ježiši, prepáč. Ja. Ja som neveda, že si to ty. Spravila som to, lebo...no. Proste pud zebazáchovy Tom. Vážne ma to mrzí." chytila som ho automaticky za ruku a ospravedlnovala som sa mu.
,,To nič. Vlastne je toto dneska už tretia." nevinne sa namňa pozrel a mňa v tú chvíľu začalo ešte viac mrzieť, že niečo ako pud zebazáchovy existuje.
,,Tretiu? " nedalo mi to a spýtala som sa.
Všetko sa to zjavne zvrtlo tak rýchlo, že...
,,Hej Holland! Ustráž si ju." zasmial sa nad tým, jak to celé muselo vypadať, Junior.
,,Nemala by som náhodou v úvodzovkách strážiť ja teba? " pošepkala som Tomovi, no ten odpovedal Robovy.
,,A ty svoju Margaret, Downey!" zvolal na Roberta Tom.
Žeby mu aj tá dala facku?
Nad tým sa on iba zasmial. Ozvalo sa...
,,Záber 861, pokus 2. Klapka!" 
,,On sa neprestane smiať, že? " ticho som šepla Tomovy, no nespúštala som pohľad z Roberta.
,,Vidím to tak na trdicať pokusov." trochu bližšie, než by som od neho očakávala, mi pošepkal Tom. Nešlo sa nad tým nezasmiať a tak sa aj stalo.
,,Inak, máš tie papiere?" otočil sa namňa.
,,Junior! Ten smiech si si mohol odpustiť. Znova" opätovne sa ozvalo vedľa nás.
,,Záber 861, pokus 3! Klapka."
,,Pod radšej ďalej." poposunul ma do chôdzi Tom tím, že mi dal ruku na chrbát. Smerovali sme tam, kadiaľ som prišla ja. K východu.
,,Takže."aj keď sme išli tam, kam ma nasmeroval, nepustil jeho ruku z môjho chrbta.
,,Takžeee. To si bol ty? Ty si mi tam tie papiere dal? " po chvíli sa jeho ruka spustila z môjho chrbta na moje rameno.
,,Čo? Nie...em...vlastne áno."
,,Mhm." pozrel sa namňa ako keby psím prosebným pohľadom popri chôdzi a ja som sa začala podvedome roztápať nad jeho očami. Boli ako každé druhé, no zároveň tak neobyčajné, že by som sa do nich mohla pozerať celé dny. Hovorí sa, že oči sú zrkadlom do duše. A tieto sú prekrásne. Uvedomila som si, že sa do nich pozerám jaksi dlho, keď ma oslovil.
,,Lin? "
,,Ouh. Um. Em...jasne, jasne...že ťa počúvam, eh. H." zťažka som prehltla, keďže mi až teraz došlo, že mi celú tu dobu niečo hovoril.
,,Taaak...keď ma počúvaš, čo som hovoril?" zákerne sa usmial, no hádam okamžite to zmenil na jeho zlatú tváričku.
,,Prepáč. Mohol by si to zopakovať?" milučko som sa naňho opätovne pozrela a nadhodila pohľad, 'moja vina to není...nepozeraj sa tak namňa'.
,,Okej. V skratke. Súhlasíš s tým, že by si naďalej pracovala somnou aj keď dotočím tento film? " nevinne sa namňa pozeral. Istým spôsobom sa dá povedať, že znervóznel. Keď sme zastali u spomínaného východu, spravil sa mu z upravených vlasov kukuč tým, jak si ich stále prehrabával rukou.
Vtedy som si uvedomila, že je naozaj pekný, v istom slovs zmysle...
O bože.
Lin!
To, že sa ti niekdo páči neznamená, že si sa zaľúbila.
Alebo?
Akože je milý a taak...ehg!
Oh bože.
Mysli.
A to hneď.
A nie nad tým, čo ti teraz vravím JA, tvoj mozog, ale nad tým, že by si už konečne mohla odpovedať.
Odpovedať jemu.
Sústreď sa.
Namiesto odpoveďe som si rozzipsovala batoh a sebavedome, aj keď som sa tak necítila, som pred ním nastavila ruku s papiermi a neistým úsmevom.
,,Takže to bereš?" v očiach sa mu zjavily iskričky.
,,Prepáč..." rozhodla som si spraviť srandu a k môjmu 'prepáč' som nadhodila smutnú grimasu.
,,..." iskričky v očiach mu vihasly a ja som si uvedomila, že som srandu mohla vynechať.
Taak fajn.
To ešte neznamená, že sme to pohnojili.
Lin.
Urob nasledovné.
Jemne ho drgni do ramena a povec, že to bola sranda.
Oke?
Alijas ako ja a môj mozog zachraňujeme situáciu. Tak sa aj stalo. Iskričky sa mu do očí vrátily.
Usmiala som sa viac, aby som odľahčila situaciu no namiesto toho, aby si tie papiere zobral, ma prudko stiahol k sebe na hrudník a ja som sa ocitla v jeho objatí. Nečakala som dlho a opätovala som mu ho.
Cítiš to?
Cítiš to Lin?
Pekne vonia, čo?
Už som ti raz povedala, že máš byť ticho!
Mimochodom, zoznámte sa.
Kdo ho ešte predsalen po tak dlhej dobe nepozná.
Mozog.
Moj Mozog.
Áno.
Presne.
Tá otravná vec, u ktorej sa pošťastí iba máloktorým ho mať.
Určite spoznáte, kedy zas a znova prehovorí.
Zdrastvuj.
-_-
._.
,,Ďakujem, ďakujem, ďakujem." pohúpal somnou z jednej strany Na druhú.
,,Ou, prepáč. Ja...som len rád, že si to zobrala." odtlačil sa odomna. Bolo vidieť, jak sa snaží skrývať svoju veľkú radosť.
,Oh. H h m. Aj ja som rada." pousmiala som sa na jednu stranu, on si zobral moje, vlastne už jeho papiere a akurát som sa chystala otvoriť dvere do štúdia, aby som mohla ísť preč, no tento krát sa ozval nie môj ''múdry" Mozog, ale moj perfektný žalúdok. A tak som sa ešte v dverách otočila o 180° aby som okrýkla Toma. Na moje prekvapenie tam este stále stál, takže moje hlasivky majú dneska padla.
,,Em Tom? "
,,Áno lin? "
,,Prosím ťa, kde je tu nejaký bufet alebo nejaká sámoška?"
,,Si hladná? "
,,No...eh. Tak nejak. "
,,Vieš čo? Mám lepší nápad. Za chvíľočku končím. Tak čo keby sme niekam zašly. Akože na večeru. Plus mám zajtra celý deň voľno keďže sa ešte len začalo pred nedávnom točiť. Môžme ho stráviť spolu. Čo ty nato? " celé to zo seba dostal neistím tónom hlasu, ako keby bol nervózny.
,,Och...no...to znie ako fajn plán."
Že by ťa pozíval týmto na rande?
Hm...
A ako fakt?!
Ako fakt si zo seba nemohla dostať nič lepšieho, než 'fajn plán' ?!
Ach lin.
Ticho mozog.
Lin pracuje.
Inak, dajme ti meno. Čo takto Žak?
Alebo Evžen? "
Och.
Už viem.
Tá malá otravná vec, čo mi oxiduje pekné chvíľky.
Čo ti nato....Mozog?
Ha ha.
Veľmi vtipné.
(Rozhodnite o tom v komentároch, no jemu o tom ani muk xD)
No dobre, velectená dáma, ako si želáš.
Pre dnešok ťa nechám napokoji.
,,Super, prídem po teba za pol hodinku do tvojej izby." plný nadšenia si to odomňa odkráčal a ja som išla zase po tých nekonečných schodoch hore, sa aspoň upraviť.   

Toto bola trochu dlhšia časť, čo vy na to 🤦😂🥐??