,,Čau muži...a Lin. Čo vy tu?" Vyliezla z nich Daya a tvárila sa, ako keby to bolo bežné, že tu nachádza kôpku natlačených ľudí pri sebe.
,,Och. Ani nevieš, ako mi odľahlo. Už sme si mysleli, že tam je upratovačka." Opravil si sako Robert.
,,VY ste si mysleli..." Opravila som ho, zatiaľ čo si Daya umyla ruky.
,,Aaaha. A koly čomu ste išli práve sem?" Utierala si ruky.
,,Vtiahol nás sem Robert." Ešte stále trasucim sa hlasom odpovedal na otázku Jerry.
,,HoDiL nás sem Rob..." Tentoraz som opravila pre zmenu Jerra.
,,Zachraňoval som naše životy" oboril sa Robert.
,,Je to komické." Spravila som to isté gesto, čo on.
,,Heh Lin. Tak teda...čo ste vyviedli tento raz?"
,,Velevážená Lin narazila do upratovačky."  Vysmial ma Downey a v očiach sa mu zaleskly zákerné iskričky. Idiot.
,,Ty si ma provokoval a rozptyľoval!!"
,,Ja som ťa nerozptyloval. Počúvať mňa bola len tvoja vlastná voľba."
,,Zabŕdal si mi do vecí, do ktorých ťa nič není"
,,Iba som konštatoval situáciu."
,,V Tom prípade si konštatoval ešte nie tak úplne dOkOnČenÚ situáciu."
,,Bol som zvedavý."
,,Vieš čo sa deje s ľudi, ktorý sú zvedavý a pchajú až moc nos do vecí, do ktorých ich nič není? Najmú sa taký špeciálni ľudia, aby ťa odrovnali a následne ťa zako-"
,,Okey, Okey, pobyť sa môžete neskôr. Inak tu vypukne ďaľšia občianska vojna TnOy." Prekrútila som na Downeyho očami, no vzhľadom na to, že to povedala Daya...otočila som sa mu chrbtom k ostatný tvárou a ďalej sa s ním nerozprávala.
Dvere sa avšak začali otvárať a všetci štyria sme uskočili na ústup. Tlačili sme sa vedľa seba ako sardinky a pozorovali, kdo ďalší vylezie z dverí.
,,Daya? Vieš o Tom, že keď si teraz pri nás, Addamsová ťa môže posúdiť za spolupáchatelku s tým, že si nám pomohla skryť sa? Však?"
,,Áno. A preto sa tu kričím s vami v tomto rohu. Neboj sa Lin. Plne si toho uvedomujem." Z Axla vyšlo niečo ako piskot myšy, keď v Tom zrazu do dverí vhupne...
,,Margaret?! Čo to tu?"
,,Oh. Downey. Čau. Aj ostatný. Tak sú to snáď ženské vécka, nie?"
,,No...sú ale..."
,,Počuj Rob. A vy tu čo robíte?! Pokiaľ viem...vy máte niečo navyše medzi nohami a tak pre vás slúžia kabínky na opačnej strany chodby. Nie tu."
,,My totižto zdrháme pred-"
,,Aj ja."
,,Čo?"
,,No, že aj ja pred ňou zdrhám."
,,Veď som ani nedopovedal, že čo...aj keď. Máš pravdu. Keď sa povie, že niekto pred niekým zdrhá, može v Tom byť jedine Addamsová." Odtiahol sa Downey od skupinky.
,,Je tam?"
,,Tomu ver, že je tam. Prechádza sa teraz po chodbách a číha tam na každého, kdo jej príde pod pazúre!!"
,,Ach..."
,,A začo naháňala teba?"
,,Pritiahla som si už neviem koľkáteho chlapa do izby...ehm."
,,Taak od teba sa budem držať radšej dalej. Marg." Pošepol Ax. Na toto už nikto neodpovedal. Keď sme sa na seba tupo pozerali, Margeret po chvíľke zakašlala a začala kráčať ku oknám.
,,No...neviem, ako vy, ale ja si idem zachrániť svoj sexy zadok. Ak má niekto o svoj zadok tiež taký strach a chce sa vyhnúť Kin Kongovy...poďte zamnou."
,,Kam ideš Margaret?!"
,,Predsa k oknám. Nebojte, nerobím to prvý krát." Vyhupla na parapetu a mi sme podišli k nej.
,,To je geniálne!! Prelejeme cez okno!!"
Zajačal Axel s Downwym naraz.
,,Mením názor!"
,,Vy ste sa hádam pomiatly?!" Namietli sme s Dayou a Jerrom.
,,Nie, iba mi záleží na mojom živote. Jak som spomínal. Som moc krásny nato, aby-"
,,Aby si zomrel. Áno, mi vieme."
,,Tak poďte už." Vyliezla Mar na otvorené okno a z druhého poschodia vyhupla na rímsu, následne na vedľajší parapet, cez odtokovú rúru sa zhupla na strechu od vchodu dverí hotela a tam sa postavila. Otočila. Čakala. Jediný háčik bol v Tom, že čakala na nás.
,,Poďte padavky!!"
,,Nekrič, inak ta započuje." Waau. Tak to hovorí práve Jeremy. Práve ten, ktorý je zo všetkých najviac hlučný, aj keď je pravda, že v poslednej dobe sa ten hlas snaží brat viac pod kontrolu a vcelku sa mu to darí. Niekedy. Občas. To je jedno.
,,Tiež pravda..."
,,Prosím ťa...zopakuj mi, po koľkaty krát už robíš toto?"
,,Ale noták dievča. Už skoro od malička. Hlavne keď som skoro ráno utekala z bytov chlapov, s ktorým som strávila noc po poriadnej žúrke!!"
,,Okey, toto som nemusela počuť, alee...kdo ide prvý?"
,,Ja chcem!!" Pretlačil sa cez náš  všetkých dopredu Axel, pretože sme všetci stáli pri otvorenom okne a pozerali dole.
,,Jak malé dieťa...akurát si snaž nič nezlomiť."
,,Rozkaz mama." Zasalutoval a už už liezol z okna. Následne išiel aj Jerr, ktorý skoro spadol, no Ax mal k tomu zo svojou besnou povahou pre takéto veci bližšie.
,,Taak...kdo ide teraz?" Otočila som sa na Roba a Dayu.
,,Ja nie." Dala ruku do obranného gesta a tak sme sa oby dve pozerali na Roba.
,,Viete čo? Som gentle man. Tak choďte prvé."
,,Toľká ochota...a hlavne, že si sa na začiatku samúm nadšením pre túto vec išiel roztrhnúť." Drgla som doňho rukou. Avšak Daya zvolila metódu, ktorá naňho zabrala okamžite.
,,Ale počuj Lin...čo keby tu. Zrazu otvorila dvere Addamsová a mi by sme tu zostali?! Idem teda ja." Mrkla namňa a vybrala sa k oknu. Ako kúzlom ju náhle zastavil a podišiel pred nás k oknu.
,,Viete dievčatá...ja pôjdem. Veď predsa...sa...nato teším...vuii!!" Chabo sa pousmial a preglgol. Postavil sa na parapetu.
,,Že by som započula hlas Addamsovej?" Podpichačne som sa usmiala.
,,Veď už idem. Už idem. Jemu to z nás trvalo najdlhšie. Najpomalšie. Hm. Nuda. Ale zato aspoň bez čo i len malé ho škrábnutia. Áno, opáť apelujem na Axla. Na toho divokého mladíka, ktorý si natrhol pritom tričko. Keď už bol na rímse, vybrala som sa na cestu dole aj ja a tesne zamnou Daya, ktorá privrela okno tak, aby to vypadalo, že je zavreté.
Všetci traja sme teda liezly dole, zatiaľ čo druhá skupinka troch ľudí nás čakala na strieške. Tá strieška nebola veľmi veľká, vzhľadom nato, že to bola strieška nad hlavními dverami do hotelu a tak keď tam stúpol Downey, tam bolo minimálne miesta. Keď Margaret liezla už už dole, sa mi na strieške šmykla noha a ja som padala dole. Všetci naraz zakrývali moje meno až na Margaret, ktorá dokomolila, no to bolo u nej typické. Aj som už pomaly bola presvedčená, že vydím svetlo na konci tunela. Ten most na druhú stranu. Záblesk jasného svetla. Zdalo sa mi, ako keby som vydela kúsok mojej izby v Paríži a cítila typickú vôňu obloženích chlebíčkou, ktoré Jay zvykne robievať každé ráno, dokonca som aj započula ako zavolala moje meno ako keby bola môj anjel strážny, avšak to som hneď vypustila z hlavy, no potom...znova som otvorila oči. Divné. Zdalo sa mi, ako keby som padala večnosť, aj keď v skutočnosti to mohlo byť asi tak päť sekúnd. Všetko sa spomalilo. Záblesky prestali. Bolo ticho.
Dopadla som.
Avšak nie na nič tvrdého. Do niekoho náruče. Bol to...
Bol to Tom!!
,,Som v nebi?" Pošepla som naňho.
,,Lin!! Ti žiješ, chvála Bohu!! Ešteže akurát vychádzal z dverí Tom."
,,Oh. V pekle..." Opravila som sa, akonáhle som započula ako Robert huláka na plné hrdlo.
,,Heh...si v pohode?"
,,Už áno." Zasnene som sa pozrela do jeho očí a potom som si uvedomila, čo som trepla. Oh nie. Tú červeň som cítila aj na ušiach a lícach. Tak strašne pálila. Uhla som pohľadom. Vschop LA Lina, si dospelá a nie nejaká teenagerka zo strednej školy. Čo to má znamenať? Dohovarala som si.
,,No...aspoň môžem použiť frázu, či si spadla z neba, pretože vyzeráš nadherne."
,,Idiot."
,,Tvoj idiot?"
,Možno" Prekrútila som očami, no aj napriek tomu som sa usmievala. Neviem ako je to možné. No vždy začne jeden z nás nevedomky flirtovať, z toho ten druhý to dorazý. V poslednej dobe od priznania z každej strany bola medzi nami napätá situácia. Každú chvíľu som sa pristihla, ako rozmýšľam nad tým, keby som tam vtedy medzi nás nedala ruku. Naozaj by ma pobozkal? Avšak z druhej strany som nebola úplne pripravená...som pripravená teraz? Nie tak fyzicky, ako psychicky mám na mysli.
V jeho očiach sa zaleskla nádej. Nádej? Nádej...nádej čoho? V Tom Margaret, Robert a Ax zkočili skoro naraz zo strechy, z toho Robert dopadol skoro na bradu. Zasmiala som sa nad ním. Tom ma medzi tým dal dole na svoje vlastné nohy, no ruky z môjho pásu a ja som ruky z jeho krku, stále nedala dole. Následne sa snažil zliezť Jerr a elegantne sa narozdiel od Roberta poplazila dole aj Daya. Mali medzi sebou uštipačne reči ale mi sme otočili s Tomom pohľady na seba. Situácia pokračovala tým, že všetci zliezly dole napokon bez nejakých sebe menších ohrození života. Zrazu stíchli a ja som si to uvedomila. Boli ticho. Všetci sme boli ticho a všetci pozerali na nás s Tomom, ako si pozeráme do očí. Vedela som to. Vedela som to aj napriek tomu, aby som sa porozhliadla. Cítila som ich. A Tom..mal zorničky tak moc rozšírené, že to snáď hádam ani viac už nešlo.
,,Pusa?" Potichu povedal Rob. Nikto nereagoval. Dokonca ani ja.
,,Pusa." Povedal tento raz odhodlane a keď si Axel odkašlal, začali oby dvaja naraz povzbudzujúcim tónom hovoriť to isté slovo dookola. Postupne sa nadšene pridal Jerr a Magre.
,,Puusa! Puusa!! Puusa!!...." Jedinú, ktorú som nepočula, bola Daya. Otočila som sa naňu a prerušila môj oční kontakt s Tomom. Slabo s úsmevom prekrútila oči a napokon potichúčky povedala ,,pusa,,. Pri povzbudzovaní ostatných, ju snáď hádam ani nebolo počuť. Ja som sa na ňu usmiala zo zubami. Keď som otočila tvár na chlapca, ktorý očaril moje srdce, iba som sa jemne pousmiala. Rukami prešla ku tvári a pritiahla si ho bližšie. Musela som sa postaviť pritom na špičky. Pozrela som na jeho pery, ktoré sa jemne pootvorili a následne do jeho očí. Vydela som v nich túžbu a mne to nedalo. Moje srdce mi hovorilo búrlivé áno, no niečo hlboko vo mňe zároveň kričalo nie. Predný protiklad..Rozhodla som sa hrať. Usmiala som sa a pritiahla som si ho tak, aby som mala možnosť ho pobozkať. Vsetci stíchli. Oči mi na minimálnu sekundu zbehli ku Downeymu, ktorý priam po Tom túžil aby sme si dali pusu a jeho teória sa potvrdila. Avšak to netušil, že...v poslednú sekundu som pusu na jeho pery obrátila na líce tak, aby to vyzeralo, že to mienim urobiť celú dobu. Bola to sekunda. Odtiahla som sa, usmiala sa naňho a bez toho, aby som sa pozrela ešte na niekoho, hocikoho iného som si to odcupkala do vnútra hotelu. Zostal tam stáť ako obarený. Pf. Dostala som niečo ako vnútorný záchvat smiechu. Nedala som to najavo. Keď sa zamnou zatvarali dvere, počula som Downeyho nariakanie a Margaretine narážky.
,,Nieee!! A ja som si myslel, že bude pusa!! Pusa na pusu!! Hej, Lin. Vráť sa!! Nemôžeš takto pokúšať."
,,Auu!!" Daya doňho musela určite buchnút päsťačku.
,,No, dievča sa nezdá." Bolo posledné, čo som počula.
Následne sa ako parta rospustili a každý išiel do svojej izby na vlastnú päsť. Keďže sme bývali každý na inom poschodí, avšak ja s Tomom sme boli na Tom istom. Aj Daya, avšak tú zatiaľ nikto nehľadal a tak sa vybrala s Jackom, ktorého stretla po ceste pred rozlúčkou do mesta si kúpiť jablká, ako som bola neskôr od nej informovaná, keďže na ne dostala nehoráznu chuť. Tom ma dobehol a čelí červení kráčal vedľa mňa. Nebrala som na to moc pozornosti, aj keď nikto na chodbe nebol. Po schodoch z čistá jasna prešla Letitia, z ktorou sme sa pozdravili, no to bolo všetko. Nikto iní.
Boli sme už na našom poschodí, keď vtom...
,,Čo ten tu robí?" Udivene som sa pozrela na holuba pred Tomovími dverami.
,,Takú istú otázku si kladiem aj ja."
,,Spí? Alebo sa mi iba zdá? Je mŕtvi?"
,,Asi spi. A keď teraz otvorím nejakým spôsobom dvere, zobudí sa a opäť bude lietať po hoteli." A vtedy ma niečo napadlo.
,,OmT Tom!! Práve ma niečo geniálneho napadlo!!" Zatriasla som s ním a potichúčky zakričala. Nechcela som predsa zobudiť tú obludku.
,,Áno? Počúvam." Zasmial sa nad mojím nadšením.
,,Vieš, jak som vtedy prví krát spala u teba?"
,,Noo."
,,A vieš, že sme sa potom ráno vymkly nechtiac z izby. Pamätáš?"
,,Anoo?"
,,A čo sme robili potom? Kam sme dali toho holuba?"
,,Mmm." Sekol sa. Ako keby mu prišiel do hlavy ten istý nápad.
,,A máš stále klúčik?" Nadšenie v ňom kypelo tak isto, ako vo mne.
,,Si píš, že áno!! Počkaj tu a snaž sa meniť hlučný." Zbehla som do mojej izby po handru a klúčik od izby, Addamsovej. Totižto sme jej tam na začiatku natáčacieho roka dali holuba. Do jej izby. Krik bol z toho neskutočný. Zobrali sme teda Tomovú nepravidelno-prabideľnú a z časti otravnú návštevu, alijas Ten Holub, zobrali ho v handra o poschodie dole, kde sme nenápadné odomkly dvere jej izby s číslom 66, pri ktorom si vždy pomyslím, že by stačila jedna šestka a bolo by to pre ňu priam nádherne vystihujúce, položili tam holuba a zhupkaly preč naspäť, na ich poschodie.
,,Taak...môžem dneska pre teba prísť?"začal z čistá jasna.
,,Amm. Jasné."
,,Takže. Ty, ja...o šiestej tu?"
,,Hmm...tak počkaj, nechaj ma zamyslieť sa. Heh. Môže byť." Naschvál som ponatahovala odpoveď, keď v Tom zrazu...
,,AaAAAAaaaaAAAAAAAa!!!" Piskot zo spodného poschodia, ktorý patril Addamsovej sa ozval opäť cez chodbu hotela.
,,Tak toto museli počuť ľudia aj na ulici."
,,Tomu ver Tom!! Alee...teraz sa už radšej idem skryť do izby, ty by si mal tiež... a pripraviť sa. Predsalen. Keby som mala robyť ešte raz niečo, čo mi povie...mám pocit, že by to neskončilo už len obyčajným pádom z rýmsi striešky."
,,Zachránil by som ťa." Nasadil pohľad hrdinu, avšak uštipačný tón dieťaťa.
,,Už som spomínala, že si idiot?" Usmiala som sa.
,,Niečo takého som započul." Zasmial sa.
,,VED LEN POCKAJTE VY HuMuSáCi!! JA NATO PRIDEM, KDO MI DAL TOHO PRAŠIVÉHO HOLUBA DO IZBY A PORIADNE SI TO ODPIKAAAAAAAAAAAAAAAA!!! V tú chvíľu sme sa obydvaja z Tomom pozreli vystrašene, no zato pobavene na seba a bez akeho koľvek slova si to odšprintobali jak na povel na svoje strany chodby. Mimoriadne rýchlo otvorili izby a zabuchly za sebou dvere.
Oprela som sa o ne a trocha zrýchlene dýchala. Položila hlavu dozadu, usmiala sa. Zrazu som mala taký pocit eufórie v sebe, až mi je škoda, že sa to všetko za pár dní skončí...

(Kapitola ani tie pred, neprichádzali zatiaľ úpravami)) )

barboracimrakovaveľmi krásne ti ďakujem❤️!! Z neznámeho dôvodu si odomňa na odpovedanie správ Wattpad prosí mail a keď mu ho dám, zamietne ho a tak ti aspoň takto veľmi😶, veľmi😄, veeeľmi😁 pekné ďakujem😊!! Registrujem správy a som za to nesmierne vďačná. Vždy totižto také niečo (drobnosti) potešia❤️❤️✨!!

Áno, áno!! Mimochodom ahooj!! Už sme skoro pri konci!!
Popravde sa už aj teším, kedy prídeme ku koncu, pretože mám vymislený tak veľký zvrat, že to určite žiadna z vás nebude čakať. Jooo. No dobre, dobre. Nebudem až tak preháňať ale dám si sem ešte takú malú reklamu a to, že píšem nový príbeh, ktorý bude mať tiež koniec ako veľmi veľký zvrat. (Nebojte. Dobrý.) Keď sa dokončí táto kniha a vynde posledná kapitola, môžete mrknút opäť môj profil. Možno vás to zaujme. Nebudem hovoriť, aký je názov knižky. Zatiaľ to chcem udržať v tajnosti. Heh. Nie. V skutočnosti som ešte ani ten názov tak nejako nevymyslela. Mám nato ešte veľmi veľa variácií a každopádne už moc rečním, takže papaaa!!!😂🌻