Keď som otvorila poriadne oči, pred ktorými sa mi už nehmlilo, uvidela som...upratovačku?! Odkedy ona nekričí?! A takto rozpráva?! Dovolila by som si povedať, že toto je na jej pomery aj celkom milé zachádzanie.
,,Pani Addamsová?!" Udivene som sa na ňu zahľadela a zostala pred ňou stáť, medzi tým, jak ona ma postavila a obrátila sa späť k svojmu upratovaciemu vozíku. Vozík bol vonku na chodbe, pri mojich dverách a dvere otvorené.
Hmm...straší tu u mňa v izbe ona už dlho??
Ako vážne Mušu?
,,Áno. Som to ja a ty nesnívaš. Takže ťa očakávam na Tom treste aj spoločne s Juniorom, Axlom a Jeremym kučierka. Takže žiadne flákanie. Prezliecť, naranajkovať a potom rýchlo zamnou. Si nemysli, že som zabudla." Dala ruku v bok a na moje prekvapenie sa nemračila, ale zato ani neusmievala. Jak tipycké a-počkať. Vážne ma nazvala kučierkou?!
,,Ale jak na teba pozerám...ty asi áno. No nič. O pol ôsmej ťa čakám dole. Ak prídeš neskôr, budeš robiť dvojnásobnú prácu naviše." Monotónnim hlasom mi oznámila situáciu, v ktorej sa nachádzam a neminie ma, zatiaľ čo ja som tam na Tom istom mieste bezzmyselne stála. Už, už zatvárala dvere, keď ich napokon ešte raz rozrazila a strčila medzi ne a stenu hlavu.
,,A áno, raňajky som vám vybavila skorej, keďže sú až od pol vôsmej. Takže žiadne výhovorky."
Zavrela dvere.
,,Taaak...to bolo divné." Povedala som si viac menej pre seba, keďže nikdo iný v miestnosti nebol. Uvedomila som sa, že pozerám do blba a tak som sa bez toho, aby som pozrela na hodinky začala prezliekať. Pozrela som na mobil a tam sa vysvietil čas 6:52. No paráda. Za pol hodinku mám byť u Addamsovej a to ešte nehovorím o hygiene s raňajkami. Strčila som mobil do vrecka, vyčistila si zuby, umyla tvár, zobrala kľúčik od izby a pobrala sa na raňajky. Na raňajkách vážne ešte nikto nebol. Bolo tam už iba pripravené jedlo, v zmysle švédskych stolov. Keďže som nemala moc času, nahádzala som to do seba a za tie tri minútky času, čo mi zostávalo do pol vôsmej som si to odšprintovala Po schodoch až k dverám upratovačky. Po ceste som už videla ľudí, ktorý sa zbierali na raňajky. Boli to ľudia, s ktorými som si vždy len mávla cez chodbu hlavou, na znamenie pozdravu, čiže som sa s nimi poznala námatkovo, poprípade vôbec. V momentálnej situácii, ktorej sa nachádzam, mi to vyhovovalo. Už to tu začalo žiť. Ach. A ja mám akurát v deň oslavy robiť ešte z ďalšími tromi idiotmi neviem akú prácu v tomto hoteli, ktorá sa týka nedobrovoľného upratovania...no nič.
Zaklopala som na kabinet.
Ako keby Addamsová čakala len nato. V sekunde boli otvorené dvere.
,,Kde sú ostatný?" Stroho sa porozhliadla okolo.
,,Ostatný?"
,,Opakovať sa nebudem." Ah...už je to tá stará Addamsová, ako ju poznáme.
,,Noo...na raňajkách som ich nevidela a tak som si myslela, že st-"
,,Tam sú tí hajzli." Hou, vej.
Všetci traja prichádzali z vrchného schodiska a vláčili sa vedľa seba ako polená. Pohľad na ňe bol celkom komický. Tony sa opieral o Jerremyho, ktorý bol sám o sebe prehnutý pomali až k zemi. Tony hádam ešte spal a Jerremy...no tak o ňom ešte ani nehovorím. Axel pri nich vypadal ako chodiaci Zombie. Kruhy pod očami, oťapená chôdza...dokonalá trojica na zahodenie. Heh. Zomňa vyšlo niečo ako dusený smiech a zato som si od nej vyslúžila nepekný pohľad. Na moje šťastie ho nasmerovala naspäť na chalanov, ktorý keď ho zbadali, snažili sa v posledné sekundy vzchopiť, než sa postavia pred ňu. Je to komické. Traja veľkáči sa krčia pred malou nasratou čivavou.
,,Kde ste doteraz boli!! Nebodaj ste aj po Tom, ako som vás zobudila spali!! Uuu!!! Ste tu neskoro a ešte k tomu aj v takomto nečilom stave. Pche. Hanba vám. Ak človek raz niečo povie, tak niečo povie. Budete makať dvakrát toľko ako vaša kamoška Liana." Ukázala namňa a všetci traja sa na mňa pozreli prosebným pohľadom.
,,Ja som Ale Li-"
,,Ššš!! Hovorím tuja.Treba vás prebrať." Od neviem kaďe vybrala rozprašovač z dúfala som, že vodou a začala ich striekať. Tým sa v okamihu rozpŕchli do strán a začali prosiť. Škoda, že akurát vtedy tu na tejto chodbe nikdo nebol. Určite by sa daná osoba nad týmto zabavila tak dobre, ako ja.
Keď nám celá namosúrená rozdala robotu, odišla a nechala nás to robiť zo slovami, že sa vráti a bude na nás dávať pozor s tým, aby sme to robili podstivo a teraz ju budem citovať NEODFLÁKLI TO.!Junior utieral tie veľké okná, kde mu bol pridelený rebrík. Axel utieral tie široké schody a  ja s Jerremym sme mopmi prechádzali dlážku. Ani jened z nás, si myslím, že nevihral. Teda...až na Juniora. Ten bol šťastný, že nedrží v ruke handru, či mop. Zato drží sterku a nejakú gumu na okná. Po chvíľke, ako sme všetci okomentovali svoju prácu, s ktorou sme neboli spokojný hmusnými slovami, ani jednému z nás nebolo do reči. Ani sa nedivím.
Axel bol po desiatich minútach len na treťom schode. Taak to mu to potrvá. S Jerremym sme sa dohodli, že oby dvaja začneme s opačných koncov a postupne sa budeme približovať k sebe, až kým nebude vstupná chodba hotová. Začala som od okien. A haadajtre kdo bol ešte pri oknách? Správne. Robert.
Chvíľku bolo ticho, noo...
,,Ehm." Otočila som sa naňho z neutrálnym výrazom.
,,Takžee. Už je to oficiálne?" Prestal utierať okná a otočil sa namňa.
Ja som prestala z dlazkou a tak isto som venovala celú pozornosť jemu.
,,ČO? Je oficiálne?" Absolútne mi nedochádzalo, načo myslí.
,,No predsa ty s...vies čo? Zahrajme si hru."
,,Teraz?"
,,Súhlasíš?"
,,No.." obhliadka som sa okolo seba. NIKDO v našej blízkosti nebol a tak som čakala, čo z neho vypadne. Že ja som to vôbec robila a neodignorivala som ho.
,,Kiss, kill, merry." Jeho úškrn ma ani neprekvapil. Prevrátila som očami.
,,Nie, toto ja hrať nebudem."
,,Máš na výber medzi. Tomom, Jerremym a Axlom."
,,Ja nehrám." Ďalej som venovala pozornosť utieraniu, zatiaľ čo on ďalej stál na Tom rebríku a mlel svoje.
,,TY."ukázal na mňa prstom a ja som sa začala pozerať pochybovačne  naňho.
,,Nehráš preto, pretože tam není možnosť fuck a Tom." Ukázala som mu prostredník. Nemám náladu nato, aby rozoberal niečo takéto.
,,Notaak. Tak ja odpoviem za teba. Zobrala by si si Toma a pobozkala by si...Toma. Potom tam je ešte aká možnosť?"
,,Potom tam je ešte kill. Takže. Vybrala by som si brutálne zavraždenie pre Downeyho Juniora. Robert, ja vážne nemám náladu, aby si začal rozoberať niečo takéhoto." Prekrútila som očami.
,,To je proti pravidlám. Veď ja som ani nebol vo výbere."
,,Vieš čo je ešte proti pravidlám? Že mi traja makáme a ty tu zatiaľ rozoberáš niečo, o čom som si ani ja sama neviem ak-...ach. Nechajme to tak. Veď počkaj, keď sa o Tom dozvedie Addamsová." To posledné som nemyslela vážne, no zobrala som mop a odkráčala na druhú stranu chodby k Jerremymu. Pôjdeme oby dvaja z tej istej strany.
,,Notaak. Prepáč. Ja som len zvedavý. Veď ma poznáš. A ty vieš, že-" Hovoril za mojím chrbtom, zatiaľ čo ja som sa od neho vzďalovala.
,,Áno, toho som si všimla." Posledný krát som sa otočila naňho. Keď som sa chcela otočiť znova pred seba, skoro som narazila. Nie, nie do Jerremyho. Upratovačky. Aj napriek tomu, že som sa snažila udržať rozvováhu, som to neudržala a spadla na ňu. Hou vej. A je problém.
,,LIN!!" divoko sa postavila zo zeme a zvrieskla moje meno.
Ooo nie. Som v kaši. Nebezpečne rýchlo som sa postavila, zvrieskla a utekala k Jerremymu, keďže ten bol kumňe z chalanov najbližšie. Mala som nádej, že mi pomôže, že sa schovám zaňho, no...chytila môj mob a plesla ho tou stranou, kde sa má držať, po zadku s tým, že som sa  vážne schovala zaňho. Ten sa nechcel brániť a tak sme s jakotom utekali od nej už dvaja. Počula som Robertov škodoradostní smiech. Veď ti počkaj. Stiahla som za rukáv Kričiaceho Jerreyho do druhej strany, aby sme utekali smerom k Robertovi. Lenže po ceste sa nachádzal aj Axel, ktorý schytal zase za to, že za pätnásť minút má hotovích len šesť schodov. Už už po ňom hádzala mop.
Utekali sme už v trojici. Možno sme aj kričali hlasnejšie, než by sa patrilo, no pochopte, že keď vám ide o holí život pred psychicky labilním človekom, všetko ostatné je vám jedno. Aj to, že by ste upútali náhodou pozornost iba na seba pred ľudmi...ktorý tam vlastne ani neboli. no nič. Je ako nejaká nevypočítavá mačka. Hoci kedy na vás môže ako časovaná bomba vyskočiť a začať drápať tam, kde to najmenej čakáte. V našom prípade naše velevážené zadky a mop. Utekali sme smerom k Robertovi. Ten, keď si toho všimol, v sekunde mu zmizol úsmev z tvárí. Hlavne, keď zbadal tú besnú upratovačku náhliacu sa za nami s mopom v ruke. Rýchlo chcel zliezť z rebríka. Tak rýchlo, že z neho spadol a rebrík letel za ním tiež. Ledva ledva sa postavil, už sme sa náhlili vo štvorici od nenormalnej ocipe. Čo opice. Orangutana. Nie, nie. To je slabé slovo. Gorila...alebo rovno King Konga.
Bežali sme pred ňou a všetci kričali. Myslím, že Robert asi najviac. Ten kričal niečo v zmysle, že on ešte zomrieť nechce, pretože je nato moc mladý a hlavne krásny. Uh. No jasné, áno. Áno. Keď sme pred ňou ubehly za druhý roh, Robert nás zatiahol za nejaké otvorené dvere ktoré hneď zatvoril a postavil sa za ich dvere ako barikáda. Boli to vécka. Jako keby to malo niečomu pomôcť, pretože keď zobudíš obludu, do hajan s ňou len tak ľahko nepoputuješ. Super príkladom je Hulk. Uh. A to je presne prípad upratovačky tunajšieho hotelu. Bola by schopná tie dvere vyraziť aj z pántov a pritom dýchať ako nazúreny býk, kopať nohou ako rozzúrený cap a sičať ako namosúrený had. A to nevravím o jej iritujúcom pohľade. Chvíľku bolo ticho a nikdo sa nehýbal. Všetci traja sme ležali na zemi prevalení rôzne cez seba, keďže nás sem Robert doslova ,,hodil,, za tie dvere, zatiaľ čo on stál pri dverách čakajúc v rozpažení ako hviezda. Boli sme ticho, pretože sme čakali na čo i len sebe menší náznak toho, že tie dvere poputujú zachvíľku upratovačkiným úderom na druhú stranu mistnosti. Nič ticho.
,,Noo...asi sme ju zotriasly." Prehovoril ako prvý Axel a pomohol mi hore na nohy. Následne aj Jeremymu.
,,Čo vás to napadlo ľudia?!-"
,,Z jednej strany za to môžeš aj ty sám Robert, pretože si somnou roz-"
,,Mohol som zomrieť!?!"
,,Uh. Zase nepreháňaj, dobre? Pretože keby to bolo vážne tak urgent-"ďalej som komunikovala s Juniorom, no nakoniec sa ozval Jerremy hľadiac do miestnosti.
,,Ľudia?"
,,Áno Jer?"
,,Toto asi nie sú chlapčenské véca, že nie..."
,,No chlapci. Pisoáre tu nevidím, takže asi nie, no...heh."Zrazu sa z jednej z kabiniek ozvalo spláchnutie.
Všetci traja ,,hrdinovia,, sa okamžite pozreli na mňa.
Ja som slabo mykla plecami a nasadila pohľad, že čo mám s tým teraz spraviť. Na mňa nepozerajte chalani. Ja nevitiahnem prútik a kúzlom tie dvere nezamknem, nech dotyčná osoba nevylezie von. Jeremy cúvol a narazil slabučko do Axla, ktorý chytil bojácne moju ruku.
,,Teraz z nich vylezie Addamsová a je nám všetkým amen." Pošepol Robert.
,,Hej? A jak by sa sem asi dostala? H h? Vodovodním potrubím?!" Ešte slabšie pošepol Axel, ktorý nepúštaľ moju ruku. Zozadu som na mojom chrbte pocítila teplý dych. Slabo som sa pootočila a vydela Roberta s vystrašení pohľadom, lepiac sa namňa. Prevrátila som oči a otočila sa naspäť dopredu, avšak tam sa už pri mojich nohách krčil Jer.
,,Určite cez šachtu." Tentoraz pošepol Jeremy. Pohľad osoby, ktorá vyínde z kabínky musí byť zaujímavý.
,,Ale chalani. To, že sa nachádzate na dievčenských véckach ešte neznamená, že musíte chytiť panický strach." Trošku tichšie som prízvukovala situáciu, ale akurát vtedy, sa dvere od kabínky otvorili a z nich...

Ou jeee Ladiesss✨!!
Nová kapoška je vonkuuu!!!😂
Už som spomínala, že milujem, keď v komentoch hádaťe, prečo je ,,to a to?,, tak a tak? Oh. Vravíte, že niečo takého ste už započuli😏😄? Tak v Tom prípade..oke.
Môžete hádať, kdo vínde z kabínky. Rada sa pobavím nad novími dohadmi ;)
Papa💙🌻!!