Už som chcela vykročiť, keď vtom...

,,Lin stoj!!" Zakričal Tom a ja som sa prudko zastavila.
,,Oho houu. Takže chlapec vie aj rozprávať?" Drzím podtónom v hlase som zamrmlala. Na päte som sa otočila k nemu.
,,Dobre. Uznávam. Uznávam, že som sa správal v poslednú dobu ako malé decko a som si toho vedomí. Preto tu pred tebou aj stojím. Ale naozaj ťa prosím, ma len vypočuť. Teraz to, čo ti poviem viznie možno divne, ale záleží mi na tebe a práve možno toho som sa zľakol. Začal som cítiť pocity...sto krát silnejšie ako kedykoľvek predtým. Bolo to premna jedno veľké neznámo. A nechcem teraz tvrdiť, že si moja, no v tých mnohých nových pocitoch bola aj ziarlivosť, keď si bola s niekým inym...než mnou. Proste som si len pred tým zakril rukami tvár a odmietal sa nato pozrieť, avšak nedokázal by som s tým žiť a áno viem. Neznamenalo to, ako som už spomínal, že si moja a že si na teba mám právo robiť nároky, takže aj moje chovanie bolo detinské. Netvrdím, že teraz to k tebe cítim inak. Stále mi na tebe záleží, záležať bude aj po Tom, ako sa zorhodneš a plne to rešpektujem. Z jednej strany to chápem a tak mi prepáč Lin. Mám ťa rá-*vydýchnutie*...milu-" nenechala som ho to dohovoriť a doslova som sa mu hodila na hruď, až sa zatackal. Ruku som mu priložila k ústam aby nemohol ďalej pokračovať v rozprávaní. A teraz, keď som si ho vypočula...som plne pochopila situáciu nás dvoch. On miluje mňa. Ja milujem jeho...avšak nebola som plne pripravená na to, že by povedal namiesto mám ťa rád, milujem ťa. Niečo vo mne mi proste hovorilo, že ešte nieje ten správny čas a tak som ho len naďalej pevne obímala.
Cítila som, že bol najprv zarazení, no potom ma objal. A ešte silnejšie a silnejšie. Zatiaľ čo ja som spustila svoju ruku nižšie, nech mi môže odpovedať nejakou somarinou a ja sa zasmiať.
,,Si idiot Tom. Vieš o tom?"
,,Ver mi, že dneska som sa už v zrkadle videl a všimol si toho." Zomňa vyšiel tichý smiech. Ďalej som ho obímala okolo hrude a počúvala zbesilí tlkot zblázneného srdca.
Zatvorila som oči. Je všetko v poriadku. Možno sme si predsalen potrebovali navzájom vypočuť svoje pohľady. Už je to ten starý dobrý To-ooogh tá vôňa. Oó aňo!! Tak teraz kajfujem.
Od šťastia sa mi skotúlali po lícach drobné slzičky. Odtlačila som sa od neho aj keď veľmi nerada, no ruky som nechala položené stále na jeho hrudi. Pozrela som naňho tak, ako on pozeral na mňa. Ten psí pohľad mi chýbal. Usmievala som sa, pretože sa usmieval on. Jemne som zdvihla ruku, že si utrem slzy, no vzápätí si pomaličky položil svoje dlaňe na moje líca. Prehltala som. Otvoril pusu s tím, že chce niečo povedať.
,,Čo si chcel povedať?" Zákerne som zamrmlala, no zároveň sa lišiacky pousmiala a zdvihla nepatrne obočie navrch.
On sa usmial.
,,Ale nič." Milunko sa nahol bližšie kumňe. Iba o centimeter. Možno aj o pol. Vážne sa to deje? Utrel mi slzy z líc a...
,,LiN? Zlato prosím ťa. Tak som zase predsalen tu. Napokon ten kľúčik treba odniesť naspäť a tak som tu. Hádaj čo? Pomôžem ti s výberom šiat a poz-" z rohu sa vynoril Robert. My sme pohotovo otočili hlavy naňho avšak pózu sme nezmenili. Keď som si to uvedomila..
,,Ehm" odtiahla som sa a spojila ruky za chrbtom.
Tom zase na hrudi a tak sme na seba všetci zostali pozerať.
Trapas.
Ticho Mušu!!
,,Pardoon" zákerné sa usmial. Vážne? Vážne Robert? Jediné na čo som myslela bolo...vlastne som v tú chvíľu nemyslela na nič. Zo všetkých myšlienok sa mi stala obrovska válnica a ja som nevedela, čo spraviť alebo povedať ako prvé.
,,Takže. Ehm. Robert...ten kľúčik? Am. Jasné..jasné."
,,Okeeey...aa čo tie šaty?" Ten chlap sa začal tváriť, ako by sa nechumelilo. Z jednej strany som mu zato vďačná.
,,No. Tie som ešte nepozerala." Málinko som sa usmiala.
,,Táak...mi ti ich pomôžeme vybrať." Usmial sa Tom a kútikom oka zazrel aj na Downeyho. Ten sa iba zoširoka usmial a vykročil k nám.
,,Ale no isteže, že jej ich pomôžeme vybrať. Takže!!" Chytil mňa a Toma za rameno a potlačil nás ku stojanom.
,,Tvoje predstavy?" Zastali sme pri stojane. No paráda. Mám tu Roberta ako dizajnérskeho poradcu. Pf.
,,Jaa vlastne...nemám predstavu. Veď to není nejaký bál. Stačí niečo pekné a zároveň jednoduché."
,,Ale choď dievča, musíš mať predsa nejakú predstavu. A vobec. Táto súkromná oslava bude!! Ako bál, pretože TY LIN!! Si to napochoduješ do tej miestnosti ako Harmiona na plese v Rokforte. Všetky oči na tebe. Začíname. Šaty bez ramienok, s ramienkami-"
,,S ramienkami." Skočil mu do toho Tom. Avšak Rob sa tváril, akoby ho nepočul a pokračoval vo svojom výklade.
,,Krátke nad kolená, dlhé pod kolená-"
,,Rozhodne pod kolená." Situácia sa zopakovala, avšak teraz už na to Rob zareágoval.
,,Notaak Tom. Kdo si tu vyberá šaty, ti? Či ona?!" Robert mávol rukou ku mne, nespúšťajúc pohľad z Toma. Tom zdvihol ruky do obranného gesta a mne to prišlo natoľko stupídne, až som sa začala smiať.
,,Tak ja som ti tu k smiechu? Oblečiem ťa do vreca a ponesiem na rukách."usmial sa tentoraz nad Tomovou reakciou Downey.
Keď sme sa konečne všetci prestali doberať, zlá morálka sa úplne vytratila. Nahradil ju smiech, radosť a robenie blbostí. Mala som dokonca šancu vidieť Roberta v ružovích štatoch a namaľovaného Toma. Avšak nie nadlho. Oby dvaja si to tak rýchlo, jak to aj na seba dali, dali zoseba dole. Avšak našťastie sa fotky stihli spraviť, čiže pohodka. Ešte by bolo nebodaj ublízené ich chlapskému egu, keby to mali na sebe čo i len minútu dlhšie. Heh. Aspoň bola sranda. Čas ubehol veľmi rýchlo až som si ani neuvedomila, že je po polnoci.
Zobrali sme šaty, ktoré sa vybrali a išli si ľahnúť do postieľ skorej, než sem príde upratovačka s tím, že sme moc hlučný a robíme neporiadok v strede noci...ktorý sme si ale po sebe avšak aj upratali.
Chalani ma odprevadili do izby a ja som s úsmevom na tvári zaspala.
Mám pocit, že som sa tak škerila celý môj božský a konečne spokojný spánok...ráno bolo avšak iné. Bola som zobudená na to, ako ma niekto opačnou drevennou časťou metli súka zjavne na koberec, dole.
,,Vstávaj! Haló, zobuď sa. Tak šup hore!!" Spadla som na koberec pod posteľou.
,,Au?!?"
,,Tak si hore? Paráda! A teraz makať!!"
,,Čo?"
,,No netvár sa, že o ničom nevieš princezničkaaa. Hlavne, že si tu vyspávaš. Pche. Tá dnešná mládež!! Túlať sa do polnoci po hoteli, ale vie. Cc. No poď, Zlatovláska."
Ani som sa poriadne nerozpozerala a už mi niekdo pomáhal zo zeme vstať na vlastné nohy.

Okeyyy ľudkovia, hi🔥...kapitolka nad 1000 slov, takže razjtra nebude...ňo. Kapitolu som písala už úplne unavená, tak dúfam, že tam nebude až toľko preklepov, poprípade nezrozumiteľné vety. Čítať si to ešte raz a opravovať sa mi to nechce...zatvárajú sa mi totižto oči každú sekundu, takže tak. No hlavne, že to vyšlo ešte dneska...no nie🤷🏼‍♀️🤦🏽‍♀️😏😂??
Alleee...Viete čo? Dáme si malé Q&A,  somnouuu!!
Takže.
Otázka znie nasledovne:
Kdo si myslíte, že takýmto spôsobom zobudil Lin?
Som zvedavá na vaše odpovede...milujem totižto, keď tam píšete svoje konšpirácie o Tom, jak by to mohlo asi pokračovať.😂😂❤️
Papa!!👁️👄👁️.