Cítila som, ako sa moje pery jemne pootvorili. Ooo nie Lin, hlavne teraz neplač. Noták, nádych - výdych. Táak. Silné dievča!!
,,Vieš Lin. Myslím to tak...no. Rozmýšľal som. Rozmyšľaľ som, že..."

Zostal tycho.
Že...že čo? Tak už hovor!! Agh. Kôly tebe sa mi práve teraz rúti s najväčšou pravdepodobnosťou celý svet, tak sa aspoň ráč povedať mi jednu plne zrozumiteľnú a súvislú vetu, priamo do očí a nie stiahnuť uši ako nejaký zbabelí pes. Cítila som, ako sa mi slzy tlačia do očí a on sa stále pozerá všade inde, len nie namňa. Sprostý idiot. Zamračila som sa.
,,Tom!" Mierne podraždeným hlasom som ho upozornila. Pche. Iba prehltol, nadýchol sa, rukov zašiel do tých jeho sprosto dokonalích vlasov a ďalej pozeral na zem. Je tá farebná zem nebodaj zaujímavejšia na pohľad než ja? Pekne...pekne Tom, že ti už ani za pohľad nestojím!! Najradšej by som mu dala facku. Odznova.
Chce začat odznova? Dobre, teda. Zahrám si jeho hru. Raz hodím hracou kockou a koniec. Moja postava hodí tak moc šťastno nešťastné číslo, že ma zavedie do tmy. Takže, len...sa nadýchni Lin.
Zavrela som oči.
Tri.
...
Dva.
...
Jedna.
...
,,Takže nový začiatok Tom?" Pomaly som otvorila oči a kľudne ho oslovila.
Všetky emócie, čo vomňe vreli som zhorka ťažka potlačovala a každú chvíľu kôly tomu prehĺtala, aj keď som mala sucho v ústach.
,,Myslel som to, tak, že...no. Akože...dosť ťažko sa mi o Tom hovorí Lin...ale...ja len."
,,Nie, pohode. Nový začiatok. Zjavne si ho plánoval už dlhšie, keďže si somnou v posledné dni ledva aj komunikoval. Pch. Začať odznova. Čo ťa k tomu donútilo? Zbabelosť? Láska? Vporiadku. Aj keď nechápem, ako to môžeš len tak hodiť za seba, do koša. Začneme odznova. Keď sa niekedy na chodbe znova nedaj Thora stretneme, môžeme sa zoznámiť a tváriť sa akoby nič. Akoby sme sa už nepoznali vyše roka, akoby si ma nikdy nevidel a nikdy o mne nepočul, tak isto, ako ja o tebe, dobre Tom? Veď...tak to aj bolo predtým, než mi prišla ponuka pracovať tu pre niekoho z vás. A žil si. Nebol problém. Užíval si si života pojašeného chlapca z Británie a ani si nepomislel, že nejaké dievča z Paríža existuje. Nevedel si o mne, ja o tebe. Takže...uvydíme sa niekedy zase na tej tupej chodbe Tom!" Zvrtla som sa na päťe, zobrala rýchlo mobil do ruky a následne zasunula do zadného vrecka nohavíc. Chuť plakať ma stále neobišla ale nechcela som ukázať pred ním už čo i len známku nejakej emócie, čo som doteraz k nemu chovala, ako nejaké ovečky pre vlnu v ohradke. Už nie.
Otočila som sa na smer - dvere k východu. Už som chcela vykročiť, keď vtom...

Olaa🔥!!
Kapitola má opäť do 1000 slov, takže zajtra bude hneď 4.po sebe, čiže ďalšia!!!😂😂 Jooo!! To sa len tak u mňa nestáva😶😏🤦🏽‍♀️😂.
Majte sa teda dovtedy pekňe aa...
Papa😊!!