Z tranzu ho prebralo ako keby moje
,,*Ehm*" zamrkal a nechal ma postaviť sa oproti nemu.
,, ...nevedela som, že si tu. Myslela som, že je tu len Downey. Teda. Bol. Že tu somnou BOL len Downey."
Dlaň si položil na zátilok. Chabo sa pousmial a zahľadel sa do zeme.
Zase ticho. Ale teraz mi to vadilo. Vadilo mi to, pretože sa nepozerali jeho oči do tých mojich. Ja neviem, či mi to už začalo chýbať, no z nejakého dôvodu ma jeho zbabelí výraz, ktorý sa pozrel do zeme naštval. A naštartoval moje myšlienkové pochody.
Prečo sa v poslednú dobu správa ku mne tak...tak neprítomne?! Čo som mu spravila? Ja som mu nespravila nič. To by mal mať skorej výčitky on ku mne, že si namotal moje srdce a teraz...teraz sa zbabelo pozerá do zeme!! Ja viem, že posledné dni boli možno trochu divné a mätúce, no môžem nebodaj zato ja? Môžem? Nie! Nemôžem. Nemôžem zato ja!! Ja nemôžem zato, že si moje srdce robí čo chce, aj napriek tomu, že mu v tom Mušu (poz.autora: Mušu - Mozog) bráni. Ja nemôžem za to, že sa na mňa vždycky pozerá, ako keby ma vydel posledný krát v živote a ako keby mal o mňa prísť. Nemôžem zato, že mi dal kyticu ruží, ktoré mám stále v izbe vo vázi aj napriek tomu, že sú vyschnuté, len preto, že sú od neho, nemôžem ani zato, že mi robí komplimenty, z ktorých sa vždy červenám, nemôžem zato, že sa správa vždycky ako bláznivý idiot, čo robý blbosti a ja si ho vďaka tomu ešte viac obľubujem, ba sa doňho aj zamilujem, nemôžem zato, že si nás Zendaya, Downey a všetci navôkol vždycky podpichujú, aký by bol z nás dvoch perfektný párik, nemôžem zato, že mi robí dobrovoľne ochranku v tomto pre mňa neznámom meste, nemôžem zato, že mi nosí po večeroch malé čokoládky, nemôžem zato, že mi dal pusu na líce, keď som bola opitá a tvárila som sa potom, že si nato nepamätám, aj keď to není pravda, nemôžem zato, že ma nosí na rukách, nemôžem zato, že mi venuje väčšiu pozornosť, než všetkým ostatným, nemôžem za to, že mi on sám povedal, aká som nádherná a hneď nato mi dal skoro pusu, keby mi Daya v ten okamžik nezatelefonovala, nemôžem zato, že mi práve Daya povedala, že ma miluje asi pred pol rokom a ja som si to vôôbec neuvedomovala a už vôbec Tom Holland nemôžem za to, že...o môj bože. Veď si domňa zamilovaní.
Je to pravda? Som teraz vo vlastnom tele a hlave, že áno. Žijem? A žijem práve teraz svoj vlastný život? Čo ak je to pravda.
Vážne som si to mohla uvedomiť až teraz?
Dýchaj. Naozaj ma miluje? Veď to všetko do seba zapadá. Na tvári sa mi zjavil nekontrolovatelní malí úsmev a panika začala preberať nadomnou kontrolu. Zrak som zdvihla zo zeme, chcela som opäť niečo povedať, keď vtom Tom zdvihol zrak z podlahy a pozrel sa na mna. Skončil ticho hlbokým nádychom.
,,Počuj Lin. Čo keby sme začali odznova?" Vydýchol, ruku zvesil dole a zabodával sa domňa svojím nekonečním pohľadom. Usmial sa, no mne môj malinký úsmev spadol z tváre.
,,Odznova?" Nechápavo som sa ho spýtala...
,,Jak...jak...ehm. Ako to myslíš, že odznova?" Zúfalo som zdvihla som jedno obočie hore.
V mobile mi začala hrať pesnička ,,loving you is a losing game". Paráda. Väčšia zhoda hlúpich náhod sa dneska už nemôže hádam ani stať. Vtedy, keď som si uvedomila, že mu na mňe záleží. Že je to skutocné. Chce...len tak zrazu začať odznova?
Notaak Tom, o čom to trepeš?
Cítila som, ako sa moje pery jemne pootvorili. Ooo nie Lin, hlavne teraz neplač. Noták, nádych výdych. Táak. Super. Silné dievča!!
,,Vieš Lin. Myslím to tak...no. Rozmýšľal som. Rozmýšľal som, že...

Vuiii!!
Nová kapitola ob deň, to sa len tak často u mňa nestáva😏🤦🏽‍♀️😂!
No nerobte ohľadne konca unáhlené zábery, pretože jak sme si povedali. Keď bude kapitola kratšia, než je 1000 slov, na ďalší deň bude ďalšia. Čiže áno, zajtra bude ďalšia kapka,😂ňo...čo ešte takého? Pekný zvyšok dňa aaaa
Papa✨💙!!!