Pozeral sa namňa a...vlastne len pozeral. Chcel niečo povedať, no ako keby mu v Tom niečo bránilo.
Posunul sa o milimeter bližšie a vtedy som sa poriadne nadýchla, rýchlo vstala z postele a otočila sa naňho.
,,Budeme sa tváriť, ako keby sa nič nestalo. Dobre?" Neisto prikývol a prehltol. Pohľad mu zašiel nižšie.
,,Čo robýš, oči mám tu." Ukázala som na seba.
,,P. Prepáč, ja len..." Uvedomila som si, že tam stojím len v spodnom prádle. Rýchlo som sa mu otočila chrbtom, no on v tú sekundu spravil to isté. Začala som zbierať oblečenie zo zemi a poriadne premýšľať, jak som sa sem dostala. Keď som brala oblečenie a prezliekala sa, prehovoril.
,,Vieš, ja len chcem aby si vedela, že ťa..."
,,Tom, ja nemám ani poňatia, jak som sa tu ocitla."
,,To ani ja, ale chcem len aby si vedela, že ťa beriem..."
,,A ani neviem, či včera niečo...no...ty,ja...proste neviem. A tak chcem povedať, že..."
,,Vlastne aj ja chcem povedať, že ty..."
,,Tom, mrzí ma to a ospravedlňujem sa ti zato, pretože včera dal do mňa ten sanitár nejaké ukľúdňováky a..."
,,Vlastne by som sa ti chcel ospravedlniť ja...mal som včera s tebou zostať a nie veriť Axlovy, že on ťa...a keby sa ti niečo stalo, bral by som si to ja za vin..."
,,To je ono!!" Postupne sme si skákali do reči až kým nepovedal toto. Touto vetou som zabudla na všetko, čo sa tu odohralo za posledné minúty a prevliekla som si cez hlavu poslednú vec a to tričko.
,,Čo? Nie. Počkaj, Lin. Ja som tým len chcel povedať, že..."
,,Nie, nie, nie Tom, mimochodom môžeš sa už otočiť. Vážne sa ti ospravedlňujem za túto...situáciu. Nedovolila by som si to, kebyže vonné nieje tá látka, lenže...naozaj neviem, jak som sa sem dostala...možno za to môžu tie prášky, čo mi tak pobláznili hlavu a možno ty. Teda. Moje srdce. Teda. Nie. Noo..." Začala som sa zakoktávat a tak som usúdila, že čo najrýchlejšie odtaďial vypadnem, tým lepšie pre moju povesť. A moje sebavedomie. Otočila som sa na päte k odchodu a jeho nechala sedieť na posteli.
,,Noo vidíš, už sa zakoktávam...možno zato môžu práve tie prášky a možno. Vieš čo? Tak ja idem." Bolo mi vtedy tak trápne. Postavil sa z postele a išiel zamnou.
,,Počkaj." Zavrela som dvere priamo pred ním. Teda...nie doslovne, pravdaže. To som si mala ale dopredu stokrát rozmyslieť a skontrolovať, či je vzduch čistý, pretože som videla sem po schodoch smerujúceho Jeremyho, ako ide k mojej izbe. Mejdej. Nechcela som, aby ma vydel vychádzať takto skoro ráno z Tomovej izby. Čo by si ešte pomyslel. A vôbec, čo tu robý tak skoro ráno? Prečo sa ja musím stresovať takto skoro ráno?! To so mnou robý tento hotel. Skorej ľudia v ňom. Prvé, čo ma napadlo, bolo znova otvoriť Tomové dvere a nachvíľu sa predsalen uňho zdržať. Skorej schovať. Všetko sa to udialo tak rýchlo, že som si ani neuvedomovala v tú chvíľu to, že Tom išiel mojím smerom a tak som po opätovnom zavretí dverí, keďže som prehupla napät do jeho izby, narazila celou rýchlosťou doňho a spadla aj s ním na zem. Super. Jak typické premňa. Nevenovala som tomu pozornosť a hneď sa z neho postavila.
,,Prepáč. Ale nachvíľu u teba...pobudnem...heh..." Trápne som sa zasmiala a toľkú červeň na lícach z celého tohoto rána, čo som tam mala, som už aj cítila.
,,Nič...čo tá rýchla zmena názoru?" Postavil sa a prišiel bližšie.
,,Jaaa...noo..." Chcela som sa z toho vyhovoriť, no lenže keďže ma nič nenapadalo, nahlas som si povzdychla.
,,Tam vonku." Ukázala som na dvere, pri ktorých som stála.
,,Mhmm." Prikívol a naznačil mi aby som pokračovala. Oprel sa o stenu a ruky založil na hrudi. To sa ani neopťazoval predomnou aspoň nohavice si dať? V trenkách tu predomnou bude? No dobre. Čo dobre...to není dobre, pohľad mi skĺzol na jeho hruď. Ruky mal prekrížené a to mu len pridávalo na mužskosti a loajalite aj napriek tomu, že tu bol predomnou len v trenkách. Pozrela som sa radšej na zem a spustila.
,,Jak to len...nechcem aby videl...nie žeby som proti tomu niečo mala, teda...ja...tak som to nemyslela. No...agh." opäť som si povzdychla a tvrdo sa rozhodla pozerať sa mu len do očí a neskĺzavať pohľadom nikam inam. To dáš!
,,Na rovinu. Dobre Tom? Včera vomňe tá látka na...ja neviem...aby som brala svet viac flegmaticky? Trošku povolila a tak sme si išly zahrať doskovky, pustiť film a tak ďalej, do Axlovej izby, kde bol jeho priateľ Stanley, pravdaže Axel a aj Jeremy, ktorý išiel akurát od schodov ku mojej izbe a ja nechcem, aby ma vydel, ako vychádzam takto skoro ráno z tvojej izby. Kto vie, čo by si pomyslel. Axel ma pustil samú na izbu, pretože som mu povedala, že šak to zvládnem aj sama. Tá látka už prestala účinkovať, lenže jak som bola už na schodoch, opäť sa začala prejavovať, silno ma po ceste začala uspávat a ja sa divím, že som sa vôbec dostala do mojej...teda...že...som sa nedostala do mojej izby. A vážne sa zato ospravedlňujem." Keď som povedala slová ,,kto vie, čo by si pomyslel, keby ma uvidel vychádzať z tvojej izby sa pousmial, no ďalej ma pozorne počúval. Keď som zostala ticho, dohovorila som a čakala na jeho reakciu, začal sa smiať. Má krásny smiech, no prečo práve teraz?
,,Tom?"
,,A presne preto si sa zobudila dneska ráno tu." Precedil popri to, jak sa smial. Takže Tom to nebere tak moc trápne ako ja? Super. A teraz môžem vypadnúť preč, pretože Jeremy urobil už určite urobil to isté. Pootvorila som dvere, no v Tom momente som uvidela aj Axla, Jak s Jeremym vychádzajú z mojej izby. Musím podotknúť. Mojej prázdnej izby, z toho Jeremy ukázal na Tomové dvere. Oni chcú ísť sem? SoS.
,,O nie, o nie, o nie!!" Šepkala som hneď po Tom, čo som naspäť prizabvrela dvere. Toma prešiel smiech a nechápavo sa namňa pozrel.
,,Čo je?" Rozbehla som sa po miestnosti a začala sa rozhliadat. Pribehla som ku skrine, ktorú som otvorila a zase zatvorila. Málo prietoru. Otočila sa a...
,,Posteľ!!" Hlasno som zašepkala, ešte pri skriňi si dala dole tenisky, hodila ich z aposteť tak, aby neboli vidieť a nahrnula na seba perinu tak, aby to vyzeralo, že Tom práve vstal a odhrnul ju zoseba dole. Prišiel ku mne, že mi ho odhrnie, no ja som ho napomenula.
,,Ja tu niesom, je ti to jasné?!" Okamžite, jak som to dopovedala sa otvorili dvere do Tomovej izby.
,,Čauko Tom. Uuu...práve si vstal. Ty spíš iba v trenkách? Ja by som tak nemohol zaspať a to také telo? Fu. Závidím." Prehovoril naňho Jeremy, ktorého som spoznala podľa hlasu. Tom sa iba trápne zasmial a odzdravil ich na dobré ráno.
,,A počuj Tom. Nevidel si Lin?" Ozval sa Ax a ja som sa modlila už aj k samotnému Lokimu len preto, aby Tom hral túto nepochopenú hru somnou a neprezradil ma.
,,Prečo?" Okeyyy. Zatiaľ si vedie dobre.
,,Len tak." Ozval sa Jer.
,,Chceme ju len pozrieť, jak sa po včerajšku má. Veď vieš. Som s ňou večera bol a chcem skontrolovať, že či jej už tá látka prestala účinkovať." Opravil Jeremyho Axl.
,,Oh. No. Asi už bude na raňajkách s Dayou."
,,Okeey. Tak poď Ax. Ideme dole. Čauko Tom." Otvoril dvere zjavne Jer. Ax dodal niečo v zmysle, že sa dole uvidia a očividne zavrel po Jeremym dvere.
,,Uuuuhf." Odkopla som so seba paplón dole a rozvalila sa tak, že som vytvorila hviezdu cez celú posteľ.
,,Ďakujem." Pozrela som sa Toma.
,,No. Za nič. Som rád, že som mohol...pomôcť." dal ruku na zátilok a usmial sa. Bolo to rozkošné. Vždy keď sa usmeje, cítim taký zvláštny hrejivý pocit pri mojom srdiečku. Môže pršať, môže ma naháňať Adamsová, môže sa diať hocičo, no keď sa namňa Tom usmeje, cítim pocit bezpečia. Ja som sa začala obúvať a vtedy si prisadol kumňe. Tváril sa, ako keby sa od rána nič trápneho nestalo. Usmieval sa.
,,Takéto veci sa ti tu dejú nejako často." Ja som sa obula, no nevstala som. Zostala som priňom sedieť.
,,Vážne, to si si všimol až po Tom roku? Jak fascinujúce." Keď sa usmieval, musela som sa nad tým pousniať tiež.
,,Nie, akože...popravde sa mi to páči. Páčia sa mi mi ľudia, ako ti. Taký mali magori. Vždy vedia zachrániť situáciu a rozosmiať, či spríjemniť deň. Niečo ako ty. Je to zlaté." Otočila som konečne pohľad na jeho tvár a usmiala sa. Z vlasov má ešte stále ranný kukuč. Je to roztomilé. On je roztomilý. Páči...sa mi. Páči sa mi. Počkať. Kde je to moje zvyčajné asi? Vyparilo sa...zmyzlo. A ja som si konečne priznala, že sa mi páči. Mám ho rada. Mám ho viac rada. Milujem ho. Plne som si uvedomila, že k nemu niečo cítim, bez zbytočných myšlienkových pochodov, ktoré u mňa prebiehali vždy, keď som nad tým čo i len zvrtla myšlienku. O bože. Čo sa to somnou deje. Tom!!
,,Ver mi, že doma sa mi dejú ešte šialenejšie veci. Tu? Tu sa mi dejú skorej divné veci." Prestala som myslieť na všetko okolo. Zase som mala pred sebou jeho. Jeho vôňu, jeho nádherné oči a v skratke jeho samého. Nad tým, čo som povedala sa iba pousmial. Nič. Ticho. Opäť ticho. Ale také to príjemné a nie trápne, čo tu bolo doteraz. V bruchu sa mi začal ozývať zvláštny pocit. Pocit ako keby som tam mala sto motýlikov. Všetko na vôkol sa rozmazalo a ja som očami skĺzla s tých jeho orieškových, na jeho pery. Jako asi tak chutia? Tom mi zasunul prameň neposlušných vlasov za ucho a ruku tam nechal. Začala som ho skúmať. Vždy mal tuto tú pehu? Svedčí mu. A to obočie?  Nevedomky som mala zakusnutú peru. Hneď jak som si to uvedomila, prestala som s tým. Ten pocit je strašne zvláštny. Motýliky v brušku. Hm...príjemné.
Keď položil jeho teplú dlaň na moje líco, okamžite mi naskočili zimomriavky.
,,Si krásna." Pošepkal Tom. Pozrela som sa mu opäť do jeho nádherno hnedých očí, v ktorých pobehovali iskričky. Doslova sa tam ako keby hrali, mala som pocit, ako by v tú chvíľu nič iného neexistovalo, len on. Tom. Urobyl to isté gesto ako ja pred chvíľou a naspäť sa zahľadel do tých mojich. Naklonil sa kumňe bližšie a ja som sa trošku posunula do predu, zavrela som oči, keď vtom mi zrazu zazvonil telefón a mi sme sa rýchlo odtrhly od seba. Vytiahla som mobyl zo zadného vrecka nohavíc a na displeji bolo vysvietené meno. Meno...

Áno, áno. Som tu s vašou vysnívanou kapitolou. Teda. To je asi tá, kde si dajú pusu/pobozkajú sa, takže LEPŠIE povedané, s tou kapitolou, o ktorej som písala, že ju vydám ,,zajtra,,🤷🏼‍♀️🤦🏽‍♀️😂...ňo. Ale tak, hlavne že je tu a mi žijeme. Dúfam, že niekoho neporazilo pri Tom, ako si SKORO dali pusu ale potom...ó ano. Tak málinko chýbalo a ja poprosím fanfáry, pretože toto je prvá kapitala, kde sa niečo takého poriadneho odohralo. Vážne dúfam, že niekoho pritom, jak si to prečítal netrafil šľak, čiže nehnevajte sa a nechystáte sa do vojny, no😂💙a ja sa radšej lúčim😂...
Papa💙🔥!!