Zobudila som sa už v mojej posteli na to, že Tom zo Zendayou odchádzali s mojej izby.
Pozrela som sa na hodinky, ukazovalo osem hodín.
Bolela ma hlava. Chvíľku som si poležala v posteli. Cítila som, že ešte niesom úplne pri zmysloch ale aj napriek tomu som vstala a išla ku dverám. Zatackala som sa. Svet sa mi nakláňal ako keby bol na húpačke, keď zvesíte hlavu dole, ale do zadu.
Alkohol sa mi darilo potláčať čoraz menej a menej. Višla som z izby a išla presne oproti. Čo je oproti? Timová izba. Otvorila som jeho dvere a skočila na jeho posteľ.
,,Čo ty tu robíš?" Prekvapene sa namňa pozeral.
,,Neviem...nechcela som byť sama*štik*a čo ti?" Nachvíľu sa mi zamotala hlava a zatmeli pred očami, no v zápätí to ustalo.
,,Jaa sa učím texty, zvišok...čo mi zostal. Už to ale jak štak viem. Takže tak." Milo sa namňa usmial.
,,Aaa...nechceš sa naučiť niečo nového?" Pomaličky som si prisadla k nemu bližšie.
Nadýchol sa, ako keby chcel niečo povedať, ale nepovedal. Iba sa namňa zahladeľ s čistým pohľadom.
,,Vieš...ti nepiješ a tak neni tvoj mozog pripravený pamätať si zajtra hocičo z dneška...ale toto by som ti nespravil. Minimálne nie vtedy, keď nie si pri zmysloch. Možno ti to v túto chvíľu môže pripadať primitívne..." Vstal z postele a išiel ju obchádzať priamo ku mne. Aj na moje prekvapenie, som sa netvárila nijako. Iba som pozerala na Toma a počúvala, jak mi týmito slovami kazí to, čo som chcela spraviť.
,,...docela som si ťa obľúbil. Pche...keby len obľúbil." Zobral ma na ruky ako nevestu a išiel ku dverám. Ja som obmotala ruky okolo jeho krku.
,,Vieš...mám ťa rád a možno viac, než by sa patrilo. A preto ti nechcem spôsobiť druhý šok tým, že by si sa už dajme tomu triezva zobudila nasledujúce ráno v mojej posteli. Keby som si ťa tam teraz nechal...ani premna to není ľahké. Vieš...je to komplikované. Alebo by si si nepamätala ten bozk...ktorý si mi naznačila... ktorý by som aj ja chce...nechajme to tak. Nie. Nechcem aby si si to nepamätala." Prešiel somnou cez chodbu, do mojej izby a na moju posteľ.
Opatrne ma na ňu položil, no ruky nedal preč ani on, ani ja.
Priblížil sa ku mňe a dal mi pusu.
Pusu iba na líce. Áno. Počujete správne. Následne sa odtiahol a zaželal potichu dobrú noc.
Hneď jak sa odtiahol, ja som sa na tej posteli posadila a pozerala, jak odchádza z mojej izby.
Zatvoril dvere.
Zrazu ma prepadol pocit samoty, smútku a beznádeje.
Opäť sa mi zatmelo pred očami. Teraz nepomohlo ani klipanie očami. Vzápätí mi silno zapísklao v hlave.
,,Aah!"chytila som sa za hlavu. Pred očami sa mi v okamihu rozjasnilo.
Chcela som sa postaviť a ísť za ním, no lenže, keďže som to s tím alkoholom trochu prebachla, zase sa mi zakrútila hlava a ja som fajnovo spadla z postele dole na koberček, ktorý sa nachádzal priamo pred ňou.
,,MmmmH!! Zavrčala som viacmenej pre seba. Veď nikdo iní tam ani nebol.
,,Dneska mi svet nepraje." Povzdychla som si. Sekundu nato ma lrepadla únava, ktorú som pociťovala na Tomovom rameni.
Hrubý, näkký koberec síce nebol tak pohodlný ako Tom, ale nemala som už dostatočne sily na to, aby som sa postavila.
Tam som aj následne zaspala.

PROSÍM, PREČÍTAJ:

Hi people!!🙈
Neviem, či sú posledné kapitoli dostatočne zaujímavé...keďže to má byť hlavne tvorené pre vás, teda. Keďže to má byť hlavne tvorené tak, ABY to bolo zaujímavé pre vás, bola by som veľmi vďačná, keby ste hocikto napísal dole do komentárov rady, tipy, či veci, ktoré chcete, aby sa tam nejakým spôsobom vyskytli. Ako sú napr. nejaké trápne, vtipné scény, ako by sa mohla aká postava viacej správať a tak.(hlavne tam nebudeme dávať ďalšie nové  postavy, ok? Stačia tie, ktoré všetci veľmi dobre poznáme, + Filip a Will 🤷🏼‍♀️🤦🏽‍♀️😂, aby to nebolo príliš  metúce ). A aby to bolo viac zábavné pre čitateľa) predsa len, keď má spisovateľ menej postáv na práci, venuje sa tak každej lepšie-primerane.) vopred veľmi krásne ďakujem, za všetky podporné komentáre. Vždy mi zlepšia náladu.
Mimochodom...ani dnes som nekontrolovala text, takže prípadné chyby...um...viete, na čo to môžete zvalit🤷🏼‍♀️🤦🏽‍♀️😂!!
Papa, ľudkovia!!🥺💙💖💖