História LGBT hnutia sa datuje od prvých zaznamenaných príkladov lásky a sexuality rovnakého pohlavia starovekých civilizácií, ktoré zahŕňajú dejiny lesieb, homosexuálov, bisexuálov a transsexuálov.

Už v starovekých civilizáciach sú zaznamenané prípady lásky a sexuality s rovnakým pohlavím. Dokazujú to rôzne jaskynné a skalné maľby a kresby. Za zmienku stojí napríklad mezolitské skalné umenie na Sicílii, skalné maľby v Zimbabwe zobrazujúce homosexualitu, či nástenné maľby z etruskej Hrobky býkov, zobrazujúce homosexuálny styk. Samozrejme, je toho oveľa viac.

Zaujímavé je, že medzi sexuálnymi zobrazeniami v kresbách z neolitu a bronzového veku, niekoľko tisícročí starými, sa našla ľudská postava „tretieho pohlavia" s ženskými prsníkmi a mužskými pohlavnými orgánmi alebo bez rozlišovania pohlavných znakov.

Archeologické výskumy odhalili, že asi tritisíc rokov pred naším letopočtom sa na predmestí Prahy konal pohreb. Zaujímavé však je, že v hrobe sa našli pozostatky muža, pochovaného v oblečení zvyčajne vyhradenom pre ženy. Archeológovia špekulujú, že pohreb zodpovedá transgender osobe alebo niekomu tretieho pohlavia.

Náznaky sa dajú nájsť už na niektorých náhrobkoch v starom Egypte.

V Mezopotámii bola homosexualita pomerne bežná vec, o čom svedčí aj epos o Gilgamešovi, ktorý prechovával hlboké priateľstvo k divokému mužovi Enkiduovi a bojoval s ním aj proti milostným nástrahám bohyne lásky Ištary.

Aj pre Grékov bola homosexualita, ba i bisexualita, prirodzená. Vzťahy s mužmi mal nielen Apolón, ale aj boj Zeus. Azda najznámejšími mýtickými gaymi boli hrdinovia Tróje Achilles a jeho priateľ Patrokles. Tento pár superhrdinov vyvracia predsudok, že homosexualita musí znamenať iba zžentilosť.

Homosexuálne vzťahy boli často vnímané ako hodnotnejšie než heterosexuálne. Ženy nemali v tomto čase primerané vzdelanie, neboli teda mužom adekvátnymi partnerkami. Ony však tiež mávali vlastné rituály prístupné len ženám, spojené niekedy aj s homosexuálnymi praktikami.

Za historicky prvý zaznamenaný pár rovnakého pohlavia sú považovaní Khnumhotep a Niankhkhnum (cca 2400 p.n.l.)

Možno vám ešte zo školy hovorí niečo meno Sappho. Táto žena, básnička, žijúca v období asi šesťsto rokov pred našim letopočtom na ostrove s príznačným názvom Lesbos, písala o lesbickej láske. Na ostrove viedla svoju dievčenskú školu k pocte bohyne Afrodity. Spoločnosť však voči nej nebola veľmi tolerantná, keďže ju neskôr z vlasti vyhnala.

To len potvrdzuje, že postoj spoločnosti voči homosexualite bol takmer vždy negatívny. Samozrejme, že sa našli výnimky, ale vo všeobecnosti spoločnosť homosexualitu viac odsudzovala ako prijímala. Chvalabohu, vždy sa našiel niekto, kto sa svojou odlišnosťou netajil a svojím správaním zvyšoval povedomie o homosexualite.

Aj Európa si prešla svoju cestu pri zvyšovaní povedomia o homosexualite.

Oscar Wilde, írsky autor dramatik zohral pri zavádzaní homosexuality do povedomia ľudí dôležitú rolu svojím životom i dielom.

Wildeom sa neskôr inšpiroval gay a aktivista Craig Rodwell, ktorý založil 24. novembra 1967 prvé LGBTQ kníhkupectvo v Spojených štátoch a nazval ho Oscar Wilde Memorial Bookshop.

Už v minulosti bol Berlín liberálnym mestom s mnohými gay barmi, nočnými klubmi a kabaretom. Berlín mal v tom čase najaktívnejšie LGBT hnutie vo svete.

Židovský doktor Magnus Hirschfeld založil v roku 1897 v Berlíne vedecký a humanitárny výbor, aby bojoval proti notoricky známemu "§ 175"trestného zákonníka, ktorý robil sex medzi mužmi nezákonným. Tiež hľadal sociálne uznanie homosexuálnych a transsexuálnych mužov a žien. Bola to prvá verejná organizácia za práva homosexuálov. Výbor mal pobočky v niekoľkých ďalších krajinách, a preto je prvou medzinárodnou organizáciou LGBT, hoci v malom rozsahu.

V roku 1919 Hirschfeld založil aj súkromný sexuologický výskumný ústav. Mal výskumnú knižnicu a veľký archív a zahŕňal kanceláriu na manželstvo a sex. Inštitút bol navyše celosvetovým priekopníkom vo výzve na obhajobu občianskych práv a sociálneho prijatia homosexuálov a transsexuálov.

Berlín mal už v roku 1920, ako vedúce mesto pre homosexuálov, svoje kluby a dokonca noviny pre lesbičky a homosexuálov. V Berlíne sa v roku 1922 uskutočnila aj prvá gay demonštrácia vôbec a zúčastnilo sa jej štyristo homosexuálov.

V Británii sa pohľad na homosexualitu ako známky deviantnej mysle neobmedzoval len na psychiatrické oddelenia nemocníc, ale aj na súdy.

Veľmi známym prípadom bol Alan Turing, britský matematik a teoretik. Počas druhej svetovej vojny pracoval v Bletchley Parku a bol jedným z hlavných architektov počítača Colossus, ktorého cieľom bolo prelomiť kódy enigmy nacistického vojnového stroja. Pre úspech tohto postupu dostal v roku 1945 Rád Britskej ríše. Bohužiaľ, napriek všetkej svojej brilantnosti a službám poskytovaným jeho krajine bol Turing otvorený homosexuál a na začiatku päťdesiatych rokov sa táto skutočnosť dostala do pozornosti britskej vlády. Bol zatknutý, a keďže v tom čase sa rozšíril strach, že Turingova sexualita môže byť využívaná sovietskymi špiónmi, bol odsúdený na výber medzi väzením a injekciami syntetického estrogénu. Voľba druhej možnosti nakoniec viedla k masívnej depresii a spáchaniu samovraždy zahryznutím do otráveného jablka.

Na konci 20. a začiatkom 21. storočia sa v mnohých krajinách rozrastali hnutia za považovanie manželstva ako právo aj pre páry rovnakého pohlavia.

Právne uznanie manželského zväzu otvára širokú škálu nárokov, vrátane sociálneho zabezpečenia, zdanenia, dedičstva a iných dávok, ktoré nie sú k dispozícii pre nezosobášené páry.

Obmedzenie právneho uznania párov opačného pohlavia zabraňuje párom rovnakého pohlavia získať prístup k právnym výhodám manželstva. Hoci niektoré práva môžu byť rozmnožené inými právnymi prostriedkami, ako je manželstvo (napríklad vypracovaním zmlúv), mnohé nemôžu, ako napríklad dedičstvo, návšteva nemocnice a prisťahovalectvo. Nedostatok právneho uznania tiež sťažuje párom rovnakého pohlavia, aby osvojili deti.

Prvou krajinou, ktorá legalizovala sobáše rovnakého pohlavia, bolo Holandsko (2001), zatiaľ čo prvé manželstvá boli vykonané v mestskej radnici v Amsterdame 1. apríla 2001.

Od januára 2018 sú manželstvá rovnakého pohlavia legálne na národnej úrovni v dvadsiatich troch krajinách : Holandsko (2001), Belgicko (2003), Španielsko a Kanada (2005), Južná Afrika (2006), Nórsko a Švédsko(2009), Portugalsko, Island a Argentína (2010) Uruguaj, Nový Zéland(2013), Spojené kráľovstvo (bez Severného Írska - 22. mája 2015), Luxembursko (2014), Írsko (2015), Kolumbia (2016), Fínsko, a v Indii v roku 2018.

Od polovice 70. rokov študenti stredných a vysokých škôl organizovali LGBT skupiny, často nazývané Gay-Straight Alliances (GSA), na svojich školách. Skupiny tvoria podporu pre LGBT študentov a podporujú povedomie o otázkach LGBT v miestnej komunite.

V roku 1990 skupina študentov a učiteľov Hebrejskej univerzity v Jeruzaleme založila skupinu s názvom The Other Ten Percentile. Stala sa prvou organizáciou LGBT v Jeruzaleme. Často sú takéto skupiny zakázané alebo zakázané stretávať sa alebo prijímať rovnaké uznanie ako ostatné študentské skupiny. Napríklad v septembri 2006 sa Touro University Kalifornia krátko pokúsila zakázať GSA, univerzitu Gay-Straight Alliance Touro University. Po študentských demonštráciách a výkriku z podpory Americkej asociácie lekárskych študentov, Gayovej a lesbickej lekárskej asociácie a mestského zastupiteľstva Vallejo, univerzita Touro stiahla zrušenie GSA školy. Univerzita znovu potvrdila svoj záväzok nediskriminácie na základe sexuálnej orientácie.

Čo sa týka samotného používania slova homosexuál, spočiatku sa používal v negatívnom kontexte a bol zamieňaný slovom homophile počas 50-tych a 60-tych rokov a následne výrazom gay v 70-tych rokoch. Postupne sa k svojej orientácii začalo verejne hlásiť čoraz viac lesbičiek a slovné spojenie "gayovia a lesbičky" sa tiež začalo využívať častejšie.

V neskorých 70. a na začiatku 80. rokov sa zmenili pohľady niektorých skupín gayov a lesbičiek voči bisexuálom a transrodovým ľuďom. Bolo rozširované, že transrodoví ľudia predvádzali stereotypy a bisexuáli boli jednoducho homosexuáli, ktorí sa báli byť úprimní o svojej identite. Niektorí ľudia, i v dnešnej dobe, považujú tento problematický názor za pravdivý. Rovnosť medzi homosexuálnymi, bisexuálnymi a trans skupinami sa stala bežná až 90-tych rokoch. Termíny pansexuál, ominisexuál, premenlivé sexuality a queer sa považujú ako zapadajúce pod zastrešujúci termín bisexuál, teda tiež sú súčasťou bisexuálnej komunity.

Napriek tomu, že LGBT komunita si prešla cez mnoho kontroverzie odsudzovania bi a trans ľudí, výraz LGBT predstavuje pozitívny symbol zahŕňajúci všetky skupiny, aj keď sa nenachádzajú v štvor-písmenovom iniciále.

Ak vás k tejto téme zaujíma ešte niečo viac, pokojne kliknite na nasledujúci link:

https://domov.sme.sk/c/6410225/gejiny-ludstva-alebo-duhova-historia.html

Možno ste si všimli, že tu nepadlo ani slovo o Spojených štátoch amerických, a pýtate sa prečo. Odpoveď je jednoduchá: dejiny LGBT v Amerike by pokojne vydali na jeden ďalší článok, tak možno nabudúce :)