„Meškáš!" vyblafne na mňa Alexander, len čo vstúpim do tej prekliatej reštaurácie. Pripomína mi to, akoby som to sama nevedela. To, že som mala jeden vážny rozhovor s vlastným bratom, mu ale neprezradím.

„Mrzí ma to," poviem dokonca aj celkom pokorne, vzhľadom na to, že si v hlave premietam spôsoby, ako by som ho mohla prinajmenšom priotráviť.

„To mi je fuk." Zastavím sa v polovici cesty do šatne. Kde je ten človek, ktorý pre mňa usporiadal oslavu? „Nech sa to hlavne neopakuje, Jessica." Nechá ma tam stáť a zamieri do svojej kancelárie. Idiot! Som tu už šesť rokov, ale neznášam to tu stále viac a viac. Keď som mala dvadsaťjeden, bola som mladá, zronená a smutná. Myslela som si, že tu prídem na iné myšlienky a možno časom aj zabudnem. Teraz mám dvadsaťsedem a nezabudla som. Spoločne s Willom sme sa vtedy zaprisahali, že sa postaráme o naše mladšie sestry, nech to stojí čokoľvek. Postupne však začínam uvažovať nad tým, že sa z toho sľubu nejako vykrútim. Predsa, už sú dospelé. Mia má devätnásť a Madison dvadsaťdva.

Spamätám sa ale rýchlo, hodím na seba to sprosté oblečenie a vydám sa dopredu, obslúžiť zákazníkov. Čas sa neskutočne vlečie a musím počkať ešte niekoľko hodín, kým mi spoločnosť bude robiť aj Isla. Bez nej to tu naozaj nezvládam. Tak sme si spoločne na seba zvykli za tie roky.

Zazvoní zvonček práve vo chvíli, keď som k dverám chrbtom, a tak v prvom momente si ani neuvedomím, že na chrbte cítim ten pohľad. Lenže, keď sa vydám k Oscarovi, niečo ma zastaví. To niečo je jeho hlas. Prehovorí tým razantným spôsobom, presne takým, na ktorý neexistujú námietky, nie je možné, aby ste povedali nie. Pýta sa kolegyne, ktoré stoly obsluhujem ja. Kriste, čo to robí?

„Prečo máš ten červený rúž?" pýta sa o niekoľko dlhých minút neskôr, keď ma nájde za reštauráciou, ako vydýchavam tú neskutočnú frustráciu. Tvrdo chytí moju bradu medzi palec a ukazovák a otočí mi ňou, aby som videla len do jeho očí. Okolie ma aj tak nezaujíma, tak na čo to divadlo okolo. Veľmi rada by som sa dívala do jeho tváre aj bez toho, aby ma k tomu svojou drsnou dlaňou nútil, ale nedám mu zámienku k tomu, aby si veľa namýšľal.

Bojujem ale márne. Jeho zovretie je príliš silné. „Je na tom niečo zlé?" zatvárim sa laškovne, vystrčím jazyk a prejdem si ním po spodnej pere. Privádza ma do šialenstva a to isté chcem urobiť ja jemu. Teraz tu stojí proti mne ako samotný boh pomsty, z tváre mu srší hnev, asi sa ešte nespamätal z toho, ako som to natrela tej jeho ryšavej frajerke. Prejde mi mráz po chrbte, ale nie je to z tej zimy okolo. Vzrušenie pomaly vyhráva nad zdravým rozumom. Jeho telo sála teplom, obklopuje ma, vábi ma k sebe. Snažím sa mu vzoprieť, ale sama netuším, prečo vlastne. Ja to nechcem, nechcem mu vzdorovať.

„Chceš byť ako oni?" voľnou rukou ukáže do priestoru. Nemusím sa tam ani pozrieť, viem na čo presne naráža.

Strčím do neho. „Och, netvrď, že si to o mne aj tak nemyslíš." Prekvapene pustí moju tvár. Jeho dotyk mi tak chýba. Slaboška. Nemám chuť s ním prehodiť už ani jedno slovo. Namyslený kretén! „Počkaj, nemusíš mi nič vysvetľovať, aj tak o to nestojím. Nič o mne nevieš, tak ma ani nesúď!" Neviem, kde sa to vo mne berie, no ešte viac do neho strčím, potrebujem priestor. Tak blízko pri ňom sa nedokážem nadýchnuť, nedokážem rozumne uvažovať. V nose ma pošteklí jeho mužná vôňa a ja si uvedomím, že sa správam ako totálna hlupaňa.

Svoj úsmev ešte viac rozšíri, „máš silu, musí sa ti to uznať." Opäť príde bližšie a uväzní ma medzi sebou a stenou. Aké mám možnosti úniku? Pozriem sa doprava, zadný vchod do reštaurácie je zatvorený. Akoto? Nechala som si tam predsa poistku. Pozriem sa späť do jeho očí, má v nich uvoľnenú veselosť. Pozriem sa doľava, parkovisko zíva prázdnotou. Tma sadla na mesto v tento deň akosi rýchlejšie.

Och, ako ľahko som sa nechala vyprovokovať. Prišiel ku Alexovi, zistil si, kde sa má posadiť, aby som ho obslúžila práve ja a všetko, čo si vypýtal, hlúpo okomentoval. Mala som sto chutí mu jednu vraziť, ale násilím sama pohŕdam, tak som veľmi nerozumela, kde sa to vo mne všetko bralo. Nevybitá frustrácia. Viem presne, čo by mi na to povedala Isla. Chýba ti sex, moja drahá. To sú presne jej slová, ktoré sa mi teraz ozývajú v hlave, pokiaľ spomínam na toho namysleného kreténa. Káva bola príliš sladká, koláč príliš suchý, jedlo veľmi slané. Od začiatku, kedy sa usadil poza malý stôl, ma prepaľoval pohľadom. Provokoval, posmieval sa. Ja som to nevydržala a vybehla von na malú pauzu. A teraz mu vadí môj červený rúž? V okamihu, ako na to pomyslím, sledujem, ako pohľadom opíše moje červené pery prahnúce po jeho dotyku, po jeho bozkoch, tak vzrušujúcich a dych berúcich. Na čo to, sakra, myslím?

Zatvorím oči.

„Čo to so mnou robíš?" ozve sa Coleov hlas ticho. Vzdychne. Oprie si čelo o to moje. Je tak blízko. Cítim jeho dych na svojej koži, sladký a zároveň taký chladný. Vonia po mentolkách. Opäť mnou prejde triaška, vzdorovať je zbytočné. Chcem ho. Túžim po ňom.

Prstom opíše moje pery, stále ma nepúšťa zo svojich spárov. Zrýchli sa mu dych a ani ja nie som pozadu. „Povedz, Cole. Na čo myslíš?" Odvaha mi teda nechýba. No hneď na to, ako to dopoviem, ma opustia aj posledné zvyšky môjho odporu.

Zahreší a poriadne nahlas. „Kurva!" Pritlačí ma k stene, jej drsný a studený povrch môžem cítiť cez svoje pracovné tričko, kamienky ma poškriabu aj cezeň. Prekvapene otvorím oči. Jednu ruku oprie o stenu vedľa mojej hlavy, druhou ma opäť chytí za bradu. „Chceš vedieť, na čo myslím, palacinka?" Nosom opíše krivku okolo pier. Čo to robí? On ma ovoniava? Drží si ma pevne, nemám sa ani ako pohnúť a vlastne ani nechcem.
Svoje pevné a veľké telo pritlačí na moje, a keď znova ucítim jeho vzrušenie, vzdychnem. „To sa mi páči, palacinka. Presne na toto myslím. Ako vzdycháš, ako kričíš moje meno, zatiaľ čo do teba zachádzam tak hlboko, až nebudeš môcť dýchať."
Kriste! Roztrasene sa nadýchnem, pozriem kam smeruje jeho pohľad, no nič viac nestihnem, pretože v zlomku sekundy ma pobozká.
Bozkáva ma prudko, vášnivo. Drancuje moje pery, ale ja sa nesťažujem. Chcem to, dokonca ešte viac. Opäť mu vzdychnem do pier, pohltí moje hlasné prejavy, zabráni ich šíreniu okolím. Rukami mu vojdem do vlasov, má ich také mokré, akoby bol práve po sprche. Zaťahám za ne a on mi zmučene zavrčí do úst.
„Malá,..." oblíže mi jazykom spodnú peru, „sladká," znova pritlačí pery na tie moje, telom ma doslova priklincuje o stenu, „drzá," pohne bokmi proti mne a keby nebola stena za mnou, istotne zakloním hlavu, „palacinka."

Konečne púšťa moju bradu a rukou mi prejde po hrudi, nájde prsia, ale takýto dotyk mu nestačí. Nestačí ani mne. Nesúhlasne sa pomrvím, čo mu vyčaruje úsmev na tvári, cítim to na vlastných perách, a tak sa vydáva na prieskum pod tričko. Chladnými prstami stiahne košíčky podprsenky a uväzní do svojho tuhého zovretia najprv jednu bradavku, kusne ma do spodnej pery, vsaje ju do úst a následne sa presunie aj na tú druhú a ukáže mi svoje umenie.
Vo mne to vrie, nevšímam si nič iné, len jeho dotyky. Z chladných dlaní sa teplom môjho tela stávajú horúce a ešte stále ma pripravuje o rozum, keď mi tou drsnou rukou trápi moje prsia.
Som celá rozboľavená, v lone mi tepe túžbou po jeho dotykoch, po tých úžasných prstoch. Ak toto dokáže s mojimi bradavkami, čo urobí tam dole?
Kriste, akoby čítal moje myšlienky, rýchlo sa presunie na lem sukne a drsne si oprie moju nohu o bok. „Cole," zaprosím. Ale o čo vlastne prosím? Čo chcem? Aby prestal? Nie! Aby pokračoval?
„Asi by sme nemali," poviem po chvíli, keď už jeho prsty nájdu úplne mokré nohavičky a uznanlivo zahmká.

Na malú chvíľu sa odtiahne, preruší ten šialený bozk a ... váha? Rozmýšľa nad mojimi slovami?

Pozriem sa do tých jeho túžbou privretých očí, pery má opuchnuté a červené od môjho rúžu, nepochybne ja vyzerám ako klaun a on sa pousmeje. „Čert to ber! Seriem na všetko!" Vráti sa ku mne, svojimi bokmi mi pripomenie, o čo by som prišla, ak by som povedala nie a konečne si ma na ne nadvihne celú. Silno mu nohami obopnem jeho pás, pritlačím sa citlivým miestečkom na jeho obrovskú erekciu vo svetlých džínsach.

„Kriste, Cole!" zaprosím opäť. Už nevydržím dlhšie čakať. Teraz nie. Som si istá, že to raz oľutujem, ale teraz ho jednoducho potrebujem cítiť.

Jednou rukou si ma pridrží, chrbát mám stále opretý o tú hnusnú stenu za mnou, pery prepletené a jazyky zvádzajú svoj vlastný boj. Počujem zvuk zipsu, šuchotanie a mierne sa so mnou zhupne nižšie, keď pokrčí kolená. Ešteže mám sukňu. Niekoľko sekúnd zápasí so zábranami v podobe oblečenia, ale keď zacítim chladný vzduch hneď po tom, ako dá moje premočené nohavičky nabok, syknem. Prstami prejde po mojej vlhkosti, chce sa mi plakať od zúfalstva a tej zvieracej potreby mať ho v sebe. „Cole," prehodím poslednú prosbu, a ak teraz nebude konať, zabijem ho. Naozaj.

„Pozvi ma dnu, palacinka," povie lahodne, vábivo, takmer to zašepká zhrubnutým hlasom.

„Na toto povolenie nepotrebuješ," a jemne sa zavrtím nad špičkou jeho penisu, ktorý si už stihol nastaviť. Ešte niekoľko dlhých sekúnd si spoločne hľadíme do očí, bozky sme nateraz vynechali, obaja dýchame zrýchlene. Celým telom sa na seba vzájomne lepíme a hľadáme si v sebe nejaký odpor, známku nesúhlasu. Jemne prirazí. Rukami si pridržiava moje stehná, mám pocit, že mi do nich prinajmenšom vrastie. Pevnejšie sa ho chytím za ramená, a keď sa rozhodne priraziť silnejšie, som za to rozhodnutie vďačná.

„Kurva!" zachrapčí mi do ucha. Oblíže ho a pobozká na to miestečko pod neho. Jednu ruku presunie vedľa mojej hlavy, jazykom mi oblíže hranu sánky a opäť sa vráti do mojich úst. Druhou rukou si ma stále pridržiava za jedno stehno, pomaly ju presúva pod zadok, nastavuje si ma a mení uhol.

Nestíham vnímať všetko naraz, ale je to neskutočné. On je neskutočný. Priráža tak tvrdo, a tak hlboko. Neklamal. Stena za mnou mi dáva vedieť, že ešte je stále tu, ale momentálne tú bolesť nevnímam. Vnímam len číre potešenie, vzrušenie zo zakázaného. Cole je taký pevný, mohutné telo mi poskytuje rozkoš, o akej som ani nesnívala. Silnejšie sa zapriem do jeho zadku, pod nohami cítim, aký ho má pevný a vypracovaný. Je to také nefér! Pomáham mu, vychádzam mu v ústrety a navzájom si robíme dobre. Cítim, ako tuhne, ako napína svaly, popritom, ako neúnavne do mňa vchádza a vychádza. Nasadil dokonalo vražedné tempo, takýto sex som snáď ešte ani nemala. Zvierací, silný, drsný, spaľujúci.

„Poďme, Jessica, urob sa pre mňa!" Vyzve ma pomedzi moje vzdychy, ktoré neúnavne schováva v sebe. Trošku sa prehne v kolenách, zmení tak uhol a oveľa viac dráždi to citlivé miestečko, ktoré prahne po pozornosti. „Kurva, si taká tesná!" A potom, ... potom ma, sakra, uhryzne do pery, tá bolesť sa presunie úplne iným smerom a on vie presne, čo robí. Rukou na mojom zadku ma zatlačí ešte bližšie k sebe, ak sa do vôbec dá, trikrát zakrúži bokmi, čaruje so svojou mužnosťou.

Stúpa to, čím ďalej, tým viac, letím do výšin a z pootvorených pier mi vychádzajú vzdychy, prosím ho o,... o čo vlastne? O to, aby ma poriadne pretiahol? To už robí! Aby si ma vzal tu o stenu? To už robí. Aby ma urobil? Som len krôčik k tomu, aby som vybuchla.

„Jessica!" s mojím menom na jeho perách a posledným tvrdým a nekompromisným prírazom sa urobíme obaja.

„Ježišikristenanebi!" poviem takmer nečujne, telo mi ochabne v jeho objatí a čelom sa opriem o to jeho. Obaja dýchame neskutočne rýchlo, cez jeho tričko dokonca môžem vidieť, ako mu bije srdce. To moje mi dokazuje, že som práve dobehla maratón.

Prejde minúta, možno dve, keď zo mňa konečne vyjde a ja na sebe pocítim závan toho ľadového vzduchu, až ma strasie. „Si v poriadku?" v hlase mu počuť obavy a mne sa to páči. „Neublížil som ti?" uisťuje sa, keď mu prikývnem, že som ok.

„Nie, neublížil. To by sa stalo, keby,..." nedopoviem, odrazu mi hanba nedovolí.

No on sa usmeje, vie, kam tým narážam.

Pomaly ma postaví na nohy a upraví sukňu. Medzi nohami cítim čosi teplé a ihneď sa tam chytím. „Och," poviem, keď mi ten pohyb mierne posunie tričko na chrbte a ozve sa pálčivá bolesť.

Pozrie sa na mňa a ihneď mu to dôjde. „Nepoužil som kondóm!" Povie nahnevane. „Sakra! Jessica, privádzaš ma do šialenstva." Rukami si vojde do vlasov. Už aj tak som mu ich pekne napravila. Nohou zlovestne kopne do kamienka vedľa mojej nohy.

„To je v poriadku, beriem tabletky," uistím ho, ani neviem prečo. Mal by si to vyžrať, že ma tu tak pretiahol a ani nemyslel na následky. Ale kto som ja, aby som ho súdila? Vôbec mi to nenapadlo. „Môžem, prosím,..." zdráham sa to vysvetliť, ale tá bolesť na chrbte nepoľavuje, skôr sa ozýva vo vyšších obrátkach.

Konečne na mňa zameria svoj pohľad, razom znežnie, keď vidí rozpaky. „Čo?"

Pokrútim hlavou. Som ako malá.

„Jessica, hovor! Práve som ťa, hm... no to je jedno. Bolí ťa niečo? Podám ti čosi? Vreckovku?"

To posledné vysloví tak, akoby s tým mal bohaté skúsenosti. Imbecil! Toto bolo poslednýkrát, fešák! sľúbim si. Zo zadného vrecka už napravených a zapnutých džínsov mi podá snehovo bielu vreckovku a ja sa tesne predtým, než si ju vložím medzi nohy, začervenám. No a čo? Nech sa díva. Zrak mu padne na to, čo robím a ja vidím, ako sa pousmeje. Palcom si prejde po opuchnutých perách, jazykom obkreslí ich plnosť a potom sa mi zadíva do očí. V tých jeho vidím túžbu. Kriste, chcel by znova? Pokrútim hlavou. „Na to zabudni."

„Ha!" jeho úsmev sa ešte viac rozšíri. „To sa ešte uvidí, palacinka. Ty budeš prvá, ktorá za mnou príde s prosbou o to, aby sme si to zopakovali."

„Len si nefandi." Kyslo sa usmejem. Namyslený darebák!

„Drzá si teda riadne." Nakloní sa a uštedrí mi ešte jeden bozk. „A teraz šup, vráť sa do práce, kým niekto zistí, čo som to tu s tebou stváral. Aby si mi tu nezamrzla," dodá. Rukou ma silno capne po zadku. Okolím sa roznesie jeho smiech, keď naskočím od ľaku.

Vojdem prednými dverami späť do reštaurácie a poslednýkrát sa obzriem, ako zahne za roh a mizne kdesi v tej tme. Jeho siluetu som len tušila. Toaletu, súrne potrebujem wc. Až vo vnútri si dovolím vydýchnuť potlačovaný vzduch, zosuniem sa roztrasenými nohami na zavretý záchod a skloním hlavu do dlaní. Čo som to urobila?

No čo, užila si si! Povie škodoradostný hlások v mojej hlave. A ako parádne.

„Jess?" ozve sa vyplašený hlas patriaci Isle. „Si v poriadku?"

„Uhm?"

„Kriste, čo sa ti stalo?A kde si vlastne bola?" ďalej vyzvedá, to len ja tu sedím ako obarená a rátam kachličky na podlahe. Vážne sa to stalo. Vážne ma práve pretiahol ten drzáň a ešte som si to aj užila. Páčilo sa mi to a dokonca túžim po tom, aby sme si to zopakovali. Toto mu nesmiem nikdy povedať!