I'm like a crow on a wire
You're the shining distraction that makes me fly - Fool's Gold*

-31.12.2013-

,,Čo sa chystáš robiť Louis?" Opýtala sa ma Katherin, keď som po piatykrát prechádzal okolo nej v obývačke - stále som si chodil po jedlo, bol som neskutočne hladný.

,,Kedy?" Pretočila očami nad mojou ironickou odpoveďou a kráčala za mnou do kuchyne.

,,Večer, na Nový rok, celkovo dnes." Prikývol som na znak, že chápem a z chladničky som si vybral pomarančový džús. Nalial som si ho do skleneného pohára a zadkom som sa oprel o linku.

,,Neviem. Asi to, čo vždy."

,,A to je?"

,,Budem sa nudiť vo svojej izbe a rozmýšľať nad svojim deprimujúcim životom." Povedal som, usmievajúc sa smerom na strop a tváriac sa zasnívane. Keď som svoj pohľad sklopil na jej tvár skoro mi zabehlo - bola zaskočená a tvárila sa naozaj šokovane.

,,Robím si srandu Katherin," zasmial som sa a pohár som položil do drezu, ,,príde Evelyn a spolu sa chystáme na námestie." Usmiala sa, akoby sa jej ulavilo a dokonca som v jej očiach zahliadol malé iskričky.

,,To je super, teším sa s tebou Louis, to dievča je úžasné." Znovu som sa usmial a pomaly som prikývol.

,,To je."

//

,,Louis! Prišla Evelyn!" Zakričala na mňa Katherin zdola a ja som sa asi po 50-krát prehliadol v zrkadle. Čierne skinny džíny mi obťahovali vcelku chudé nohy, sivé tričko s modrými rukávmi bolo mierne priliehavé a nakoniec čierne sako, ktoré to všetko doladilo.
Možno som sa cítil trochu elegantne, ale chcel som vyzerať dobre; vždy som pred ňou chcel vyzerať dobre. Poslednýkrát som sa nadýchol, schytil som mobil a urýchlene som zbehol schody do predsiene.

Evelyn stála pri zatvorených dverách, ruky, ktoré jej pokrývali rukavice, sa snažila zahriať trením o seba a veľká huňatá čiapka s brmbolcom jej lemovala tvár. Usmial som sa, pretože bola krásna. Vždy bola krásna, to áno, ale teraz, keď mala červené líčka a nos vymrznutý od zimy, bola ešte krajšia. Úsmev mi opätovala a ja som si rýchlo obul zimné topánky a bundu s kožušinou na kapucni. Rozlúčili sme sa s Katherin a spoločne sme vyšli na chodník pred domom.
Bol celý biely, posiaty studeným snehom, ktorý sa pomaly roztápal a my sme v tichosti kráčali smerom do mesta na námestie.

//

Na námestí bolo veľa ľudí, dokonca sme stretli aj pár spolužiakov zo školy, ktorí si nás len hnusne prezreli a kráčali ďalej. Neriešil som to; nemal som za potrebu baviť sa s niekým z nich- Evelyn bola všetko, čo som chcel a všetko, čo som mal. Spoločne sme sa predrali do stredu námestia a usrkávali sme z horúceho punču, ktorý sme si kúpili v stánku pri fontáne.

,,Je ti zima?" Opýtal som sa, pretože som zaregistroval jej mierne namodralé pery, trasúce sa od zimy.

,,Trochu, ale to bude dobré." Pokrútil som hlavou do strán a nežne som si ju pritiahol do objatia. Stála mi otočená chrbtom, ktorý som teraz mal natlačený na svojom hrudníku, ale nerobilo mi to žiaden problém, ba naopak, bol som z toho uchvátený. 

,,Aký je tvoj životný cieľ?" Opýtal som sa otázku, ktorá mi ako prvá prišla na rozum. Chcel som skrátiť čas a zistiť čo najviac o nej.

,,Chcem mať veľkú rodinu. Milujúceho muža, tri malé deti a v budúcnosti aj psa." Usmial som sa nad predstavou Evelyn s tehotenským bruškom a s malým dievčatkom vedľa tela.

,,Aj ja raz chcem mať veľkú rodinu." Zakričal som jej nahlas do ucha, pretože hudba začala hrať hlasnejšie a ľudí okolo nás pribúdalo.

,,Myslím si, že najprv by som si mala nájsť priateľa, nemyslíš?" Opýtala sa ma, ústa skrútené v úsmeve, ktorý jej pri očiach tvoril malé vejáriky.

,,Hľadať nemusíš." Zakričal som znovu a pritlačil som si ju k sebe viac - ľudia sa na nás tlačili a nechcel som, aby sa jej niečo stalo.

,,Ako to myslíš?" Mierne sa zamračila, čo som videl zhora, pozerajúc sa na ňu a akurát začalo odpočítavanie.

,,Desať, deväť.."

,,Nemusíš sa snažiť."

,,Osem, sedem.."

,,Stále nechápem, ako to myslíš Louis." Otočila sa tvárou ku mne a zahľadela sa mi do očí.

,,Šesť, päť.."

,,Pretože poznám chlapca, ktorý by o teba stál."

,,Štyri, tri.."

,,Kde ho nájdem?"

,,Dva, jedna.."

,,Stojí rovno pred tebou."

,,Štastný Nový rok!"

Všetci začali kričať, pískať a skákať, zatiaľ čo na oblohe sa rozsvietil obrovský ohňostroj.
Hnedovlasý chlapec mal hlavu vytočenú dohora a zaujato sledoval ohňostroj, ktorý mu do očí vháňal malé svetielka.
Dievča ho fascinovane pozorovalo, a aj keď malo nad sebou krásny výhľad, sledovala jeho a nedokázala od neho odtrhnúť oči.
To, čo jej povedal jej vyrazilo dych a stále bola mierne v šoku. Nečakala, že práve on, chlapec, ktorý ju uchvátil už na začiatku, by sa do nej dokázal zamilovať. Nevedela to síce naisto, ale v kútiku duše dúfala, že jej city budú opätované.

A to bolo prvýkrát, vtedy, keď sa v očiach hnedovlasého chlapca odrážali malé iskričky svetielok, kedy si Evelyn Samersová priznala jednu vec - zamilovala sa do Louisa Tomlinsona; chlapca, ktorému pobláznila hlavu.