Baby you got me sick
I don't know what I did
Need to take a break and
figure it out, yeah
Got your voice in my head
Saying let's just be friends
Can't believe the words came out of your mouth. - Heart Attack

,,Mali by sme ísť." Usmial som sa jej smerom a ona prikývla. Spoločne sme sa postavili a v tichosti sme kráčali po drevených latkách móla. Slnko už bolo na obzore, hrialo naše dlane, ale aj tak bolo niekoľko stupňov pod nulou.

//

,,Ďakujem ti Louis." Otočila sa na schodoch verandy a jemne sa usmiala.

,,Za čo mi ďakuješ Evelyn?" Spýtal som sa nechápavo a ruky som si zastrčil do vreciek. Stál som pred jej domom a nechcel som sa pohnúť ďalej - nedokázal som to. Len tak som stál za bránou a pozeral som sa do zeme.

,,Za to, že si mi to povedal. Za to, že mi dôveruješ, ale hlavne za dneskajší deň." Usmiala sa a ja som mal chuť rozbehnúť sa k nej a objať ju. Tak veľmi som bol do nej zamilovaný.

,,To je-"

,,Elizabeth, kto to je?" Počul som tvrdý hlas jej otca; hádal som, že otca; a zdvihol som svoj pohľad. Zimomriavky som mal po celom tele - pôsobil autoritatívne. Bál som sa ho.

,,T-o je Louis oci, môj kamarát." Zakoktala sa a už sa na mňa nepozrela. Asi som nebol jediný, čo z neho mal strach.

,,Už sa tu nikdy neukazuj chlapče, toto je naše územie." Zavrčal mojím smerom a Evelyn ho pobozkala na líce- ľúbila ho; láska k nemu jej sršala z očí.

,,Prepáčte." Šepol som a vycúval som z brány, následne utekajúc domov. Elizabeth - nádherné druhé meno, pre nádherné dievča. A taktiež meno jej matky.

-22.12.2013.-

,,Louis?" Počul som krik z chodby a so zatvorenými očami som sa vykopal z postele.

,,Zase nie si v škole?! Je to posledný deň." Povedala tvrdým hlasom a darovala mi pohlavok. Jemne som pootvoril oči a nahlas som si zývol. Znovu mi dala pohlavok.

,,Smrdí ti z úst Louis, ruka sa dáva pred ústa, nepotrebujem umrieť z tvojho ranného dychu." Pretočil som očami, ktorými som ešte ledva videl a prešiel som do kúpeľne, následne si na kefku vytláčajúc pastu a čistiac si zuby.

,,Prečo nie si v škole?" Znovu sa spýtala a oprela sa o dvere v kúpeľni, sledujúc ma ako si čistím zuby. Pozrel som sa na ňu v zrkadle a pohodil som plecami.

,,Lebo nechcem."

,,Zase sme na začiatku?" Povzdychol som si a kefku som po opláchnutí položil do pohárika na umyvadle.

,,Nie Katherin. Len sa mi nechcelo ísť do školy posledný deň." Zamračila sa a ruky si skrížila na hrudi.

,,Posledný deň?! Nebol si tam už dva týždne! Podporovala som ťa, kryla som ťa a tvrdila som, že si chorý a nemôžeš prísť! Snažím sa Louis, ale ty mi nepomáhaš!" Kričala a hádzala pri tom rukami. Zachoval som si tvár bez emócii a venoval som jej tvrdý pohľad.

,,Nemôžeš len tak vynechávať školu. Potrebuješ sa vzdeláva-"

,,Milujem ju kurva dobre?! Nechcem tam chodiť a pozerať sa ako ma ignoruje a ani si ma nevšíma! Bol som tam dva dni minulý týždeň a ja som to nezvládal, dobre?" Začal som kričať a rozčulovať sa, ale pri konci som stíchol až som koniec zašepkal.

,,Nevedela som, že si ť-"

,,To je to Katherin! Nevedela si, ale budeš ma súdiť. Súdia ma všetci, nechcem to aj od teba. Si jediná osoba, ktorá mi zostala." Povedal som zúfalo a dokonca som zakňučal; ako malý zatúlaný psík, ktorého predali inej rodine a odtrhli ho od matky. Tak som sa cítil - nechcený, nedôležitý, ale hlavne zneužitý.

Nemala priateľov, videla, že som slabý a sám, tak to využila. Stala sa mojou priateľkou, vytiahla zo mňa informácie, nechala ma sa do nej bezhlavo zamilovať a potom ma odkopla - znelo to pokritecky, ale ja som pokritec bol- pokritec, ktorý nedokázal uniesť viac bolesti a tak sa jej týmto spôsobom snaží zbaviť.

Som pokritecký zbabelec.

//

Drobné útle dievča sedelo na točiacej stoličke za dubovým stolom a pozorne sa snažilo vypočítať príklad vo veľkom linajkovom zošite. Neznášala učenie, ale vedela, že s tým nič nespraví. Možno si len myslela, že keď začne robiť domáce úlohy, ktoré aj tak neboli zadané, zabudne na neho a nebude jej behať po mysli.

Keď sa vrátili s Louisom domov a stretli jej otca, nakričal na ňu a zakázal jej sa s ním stretávať. V škole sa ukázal len dva dni, ale ona za ním nešla. Dokonca, ani keď prišiel k jej lavici a pozdravil ju svojím nežným hlasom, ktorý na ňom tak milovala, ignorovala ho, postavila sa a odišla na dievčenské záchody.

Milovala svojho otca. Bol jej vzor, jej hrdina. A hlavne človek, ktorý jej okrem jej brata, ktorý s nimi už nežije, lebo má vlastnú rodinu, jediný zostal. Niekedy bol až príliš starostlivý a strážil si svoju dcéru ako oko hlave - preto nečudo, že keď domov priviedla neznámeho chlapca, začal vyšilovať.

Nechcel, aby si jeho malé dievčatko našlo chlapca, ktorý ju bude ohmatávať a neskôr jej zlomí srdce. Neuvedomoval si, že Evelyn je už dospelá, nechcel si to pripustiť.

On ale netušil, že Louis taký nie je, že on je ten, čo sa bojí ďalšej bolesti a doplatil by na to viac. On bol ten, čo bol zlomený a len ona ho mohla zachrániť.

-24.12.2013- Louisove devätnáste narodeniny

,,Dobré ráno, Slnko mojich očí." Zaštebotala skoro ráno Katherin a odtiahla závesy. Vonku snežilo; dokonca aj počasie mi rozumelo. Bolo pochmúrne a studené - presne ako ja.

,,Hmm." Zamrmlal som a otočil som sa na druhú stranu - chcel som spať. Spánok bol jediná vec, ktorá ma vedela uniesť od reality.

,,Dnes máš narodeniny Louis a je predvianočný deň. Užijeme si ho spoločne, dobre?" Otočil som sa, a chcel som protestovať, chladne ju vyhnať, ale pri pohľade do jej šťastných očí a širokého úsmevu na tvári, som sa musel usmiať tiež.
Pre ňu to urobím, aj keby to znamenalo sa celý deň pretvarovať a tváriť sa, že je všetko v poriadku.

,,Dobre." Hlavu som hodil do vankúša a následne som sa postavil.

,,Najprv mi pomôžeš ozdobiť stromček." Zatlieskala a vyzerala pri tom ako desaťročná, nie ako štyridsaťročná opatrovateľka rodiny Tomlinsonovcov.

,,Čo? To f-"

,,Louis William Tomlinson! Vypadni si umyť zuby!" Vykríkla a hrane si zakryla nos. Zasmial som sa a išiel som si umyť zuby a rýchlo som sa osprchoval. Iba v teplákoch som zišiel na prízemie a rukou vo vlasoch som sa postavil k chladničke. Vytiahol som pomarančový džús a napil som sa rovno z fľašky.

,,Len preto, že máš narodeniny, ti to prepáčim." Videl som, ako mi chce dať ďalší pohlavok, ale len sa usmiala a s krabicami plnými ozdôb kráčala do obývačky - neznášala, keď som pil z krabice, či už to bolo mlieko alebo džús.

S myšlienkou, že to robím preto, aby bola šťastná som asi dve hodiny zdobil ten sprostý strom, ktorý je aj tak zbytočný. Každý rok som odmietal štedrovečernú večeru a radšej som sa zavrel v izbe a smrkal som do vankúša. Ale tento rok som to chcel inak.
Chcel som Vianoce osláviť, aj keď len kvôli Katherin, ale chcel. Dlžil som jej to za to všetko. Aby aj ona bola šťastná.
Tak, ako som ja na nejaký čas bol tiež.

//

Po tom, ako sme dozdobili stromček, som išiel do svojej izby a čítal som nezáživné komiksy a neskôr som si našiel nejaké vianočné noty na klavír. Zišiel som dole po schodoch a sadol som si v spoločenskej miestnosti za mohutný klavír. Nič iné v tejto izbe nebolo. Kedysi tu bola izba malej Lottie, ale nedávno som ju vypratal a kúpil som si klavír, ktorý som postravil do stredu miestnosti. Rád som do tejto izby chodil, pripomínalo mi ich to a ja som hral pre nich; len a len pre nich.

Prvé tóny pesničky sa ozvali z pod mojich prstov a ja som sa bezmyšlienkovite vrhol do hrania. Hral som bez prestávky asi hodinu a nevnímal som okolie. Nemyslel som na nič, a bol som rád, že konečne nejaká vec - okrem spánku- mi dokáže vyčistiť myseľ. Počas hrania som na svojich ramenách pocítil teplom sálajúce ruky a tie moje sa roztriasli.

,,Všetko najlepšie Louis." Najprv som sa zamračil, po zistení, že to je Katherin a nie Evelyn, ale potom som sa doširoka usmial.

V rukách držala malý muffin s modrou sviečkou v strede a ja som sledoval utekajúci plamienok.

,,Želaj si niečo." Zasmiala sa, pri čom sa jej oči stiahli do malej čiarky. Nadýchol som sa a sfúkol som sviečku.

Chlapec s modrými očami si každým rokom želal to isté. Chcel naspäť svoju rodinu, chcel, aby sa vrátili a on už viac nebol sám, pretože jeho život už bez nich nemal zmysel. Ale dnes to poriadne prehodnotil. Na čo si má želať niečo, čo sa aj tak nesplní? Preto si vybral niečo, čo si želal najviac v tej chvíli.

Vidieť znova krásny úsmev Evelyn Samersovej.