Nehorázne to bolí. Zobudila som sa pred nejakou polhodinou, možno aj neskôr na to, ako ležím v neznámej izbe, počujem hlas Ka3n a moja noha je v jednom ohni.

Laen sa mi pokúšal vysvetliť, že čo sa deje, ale bolo to nanič. Nevedela som sa sústrediť natoľko, aby som porozumela jeho chaotickej reči. Keď som namiesto slova koleno, započula, že mám rozbité poleno, povedala som mu nech ostane radšej ticho. Čo možno nebol práve najlepší nápad.

Keď rozprával, aspoň som sa sústredila na niečo iné, nie na bodavú bolesť v kolene. A nemala som čas pozerať sa na to. Kým teraz jasne vidím, ako Samira pomocou nejakej pinzety a Ka3niných inštrukcií, vyťahuje kúsky zakrvaveného skla. Z toho pohľadu ma napína, no predsa nedokážem od toho odtrhnúť zrak.

„To je posledná." Vyhlási Ka3n, keď Samira vytiahne malý kúsok skla a ja si v tej istej chvíli vydýchnem od úľavy. „Ani to tak nebolelo, že?" usmeje sa na mňa Ka3n, na čo ju prepálim ostrým pohľadom. Vlastne sa čudujem, že túto poznámku nevyhlásil Laen.

„Kde to vlastne som?" nadvihnem na ňu obočie.

„Toto je jedna z tajných miestností tohto bunka. Nevedela si o ňom, pretože to nebolo potrebné. Slúži to ako podzemná nemocnica." Odvetí Ka3n a rukou si prehrabne vlasy, ktoré jej splývajú na plecia.

„A kedy bude moja noha zas použiteľná?" spýtam sa jej.

„Onedlho." Vyhlási neurčito. „Neviem, koľko krvi si stratila,  ako hlboko sa dostala tá látka a od všetkého toho závisí dosť veľa."

Zakloním hlavu a povzdychnem si. „Vážne skvelé." Zafrflem si popod nos.

+++++

S Laenom sme si vrátili späť prívesky ešte v ten večer. Prekvapovalo ma, že toho veľa nenahovoril. Nechvastal sa s tým, že mi zachránil krk. Zas. Nútilo ma to zamýšľať sa nad všetkým, čo sa stalo a prečo sa raz správa tak, inokedy zas onak. Až príliš mi tým pripomína seba a tým faktom nie som práve nadšená. 

Viem, žeby som sa mu mala aspoň poďakovať a tak, ale nie som schopná začať konverzáciu a prihovoriť sa mu po tom všetkom. Ak by to spomenul on, aj ja by som sa poďakovala.

Ka3n sa ma neustále vypytovala na všetky podrobnosti, no ja som mlčala, čo je až príliš podozrivé. Som si toho vedomá aj ja, aj ona, dokonca aj Laen a Samira, no nehne to mnou.

Od toho dňa prešli už dve noci a moja bolesť v kolene zjavne ustúpila. Už sa viem pohybovať po bunkri aj bez toho, aby som sa musela o niečo opierať.

Hoci som telesne už značne vyliečená, duševne to až tak tvrdiť nemôžem. Jednak za to môže Laen a jeho správanie, o ktorom vážne neviem, čo si mám myslieť.

Z druhého uhla pohľadu je to ten rozhovor. Laen tvrdil, že zabil Harissona, veliteľa ochranky Vlády, ale to mi na pokoji nepridáva. Tá ženská sa nedá pomýliť. Je tá istá ako pred rokmi. Elen McBirdová, veliteľka Južanských kmeňov v revolúcii. A zároveň aj najväčší problém ľudskej populácie. Za tie roky som si o nej a o jej pôsobení niečo zistila, keďže moja zvedavosť sa nedala ukojiť, nech už bolo riziko akokoľvek veľké.

Má tridsaťdva rokov a je veliteľkou Spolku Južanských kmeňov aj oficiálne. Riadi im tam všetko, rozhoduje o všetkých vojnových operáciách a vo všetkom má úplný prehľad. To sú informácie, ktoré boli voľne dostupné.

A potom prišla na rad Ka3n s jej extravagantnými hackerskými zručnosťami a zistila mi o nej aj informácie trocha odlišného charaktru. Jej matka bola z tohto mesta a za otca mala veliteľa jedného z Južanských kmeňov, hoci netuším ako k takej afére mohlo dôjsť. Podľa všetkého, ju natoľko fascinoval odlišný štýl života dvoch krajín, že sa chcela pridať na istý čas aj k Južanom.

Matka jej to ale nedovolila, čo vraj vyústilo do veľkého konfliktu, až Elen zabila vlastnú matku nožíkom z kuchyne. Po tých udalostiach ušla cez hranice k Južanom, kde vyhľadala svojho otca a pridala sa k onému kmeňu.

Keď jej otec zistil, čo spravila jeho dcéra, bol šokovaný. V jeho kmeni sa matkovražda i otcovražda trestali najvyšším trestom a tou bola smrť.

Ale keďže nechcel zabiť vlastnú dcéru, odtiahol si ju bokom a povedal jej, nech zmizne, lebo ak sa to dozvie kmeň, zabijú ju. Elen sa s tým nevedela stotožniť a odmietla odísť. To, čo sa stalo po tých udalostiach nie je jasné, ale jej otec sa našiel na dne studni mŕtvy a ona, ako jediný pokrvný potomok, prevzala vládu nad tým kmeňom.

Vtedy mala niečo okolo pätnástky a od tej doby, ten kmeň rozrástol a podmanil si toľko menších, až z neho vznikol najväčší a najmocnejší kmeň Južanov. Elen sa vyhlásila za ich kráľovnú a začala vyjednávať s ďalšími dvoma kmeňmi, ktorí teoreticky ohrozovali jej moc.

Podpísali nejakú zmluvu Troch kmeňov, ktorá sa nedá rušiť žiadnym spôsobom. Zaväzovali sa tam, že nebudú útočiť jeden na druhého a ak pôjde o dobro celej Južnej pologuli, tak sa spoja a spoločne vymyslia ako ďalej.

Ako na povel začali útočiť na Severanov združene, čím ich sila rozhodne narástla. Elen vymyslela pre Južanov nové technológie a mnohí nevzdelanci ju považujú za Božský dar v ľudskej podobe. To je jeden z dôvod, prečo sa ďalej neriešila vražda matky a záhadná smrť predošlého veliteľa.

V podstate si Elen vybudovala taký okruh prívržencov, žeby ju nebolo možné poraziť. Veľa členov aj iných kmeňov považuje za veliteľku ju, nie skutočných vládcov.

A podľa istých zdrojov je uvedené, že spolupracuje aj so Severanmi a spoločne vytvárajú niečo, čo nosí krycí názov „Okraj sveta". Tieto fakty neboli nikdy potvrdené, aspoň nie oficiálne. Predsa, keby sa to dostalo do Južanských uší, mohli by ju zvrhnúť z mysleného trónu a namiesto prívlastku „Boží dar", by ju nazvali „Božím prekliatím".

No pravda je taká, že ja ten dôkaz mám v rukách a hoci s menšími ťažkosťami, ale dokázala by som to video vypustiť na sieť a ukázať tak celému svetu pravú tvár Elen McBirdovej.

Lenže, má to, ako inak, háčik. Kým som si uvedomila, čo jej príhovor s dvoma veliteľmi znamenal, bolo dosť neskoro. Oficiálne sa vyhlásilo, že Adam Meer a Johnatan Switch zomreli pri zásahu elektrickým prúdom a ich smrť je len nehodou.

Kebyže to vypustím do sveta teraz, roky potom, čo k tomu došlo, zrejme by to brali na ľahkú váhu a jednoducho by to považovali za filmársky trik. Je to totiž o tom, žeby som potrebovala hmatateľnejšie dôkazy.

Okrem toho, je tu ten maličký fakt, že ak by som to video pridala z bunkru, okamžite by ma našli. A ak by som chcela použiť iný zdroj, musela by som sa vlámať do najstráženejšej budovy Severanov, čo je takmer rovné so samovraždou.

Po tom, ako som mesiace uvažovala, či to video zverejniť, alebo nie, som sa začala radšej venovať tomu tajnému projektu, na ktorom pracuje Elen spolu so Severanmi. Nemám pochýb o tom, že je to presne to, čo som videla pred rokmi v uličke ale vtedy som nič nedokázala nájsť ani len na hacknutých severoch. Istý čas som si myslela, že ten projekt bol možno ukončený, no po tomto incidente v tej uličke nepochybujem o tom, že to stále realizujú.

„Valencia?" ozve sa pri mne Samirin hlas a ja sa strhnem. Dostala sa sem tak nepozorovane a vytrhla ma z tak hlbokých úvah. „Prepáč." Zamrmle.

„To je v pohode." Odvetím a zdvihnem sa do sedu, aby si mohla aj ona sadnúť. „Deje sa niečo?"

„Neviem." Samira si hryzne do pery. „Dúfala som, že mi to povieš ty."

Zvraštím obočie. „Nechápem."

„Ide o Laena." Ozrejmí mi to potichu. Zatiahne za sebou záves, akoby ho tým vedela od nás odrezať. „Čo sa tam vonka stalo?"

„Už sme to párkrát prebrali." Zamrmlem potichu.

„Áno, ale v ničom z vášho opisu som nenašla nič, čo by mohlo spôsobiť to, že Laen prehovorí len občas." Odvrkne stále tichým hlasom. „Je to môj brat a chcem si byť istá tým, že sa mu nič nestalo."

„Neviem, čo samu mohlo stať." Stojím si za svojim. Naozaj netuším, prečo sa Laen správa takto. „Možno niečo, čo sa stalo počas toho, ako som bola mimo." Dodám s nádejou, že Samira si uvedomí nejaký fakt, ktorý nám doteraz unikal.

Zamyslene sa pozrie do prázdna ale nakoniec len pokrúti hlavou. „Neviem. Nemyslím si. Určite by sa aspoň trocha preriekol a všetko by do seba zapadlo. Navyše, podľa toho, čo vravel, a ako dlho mu to celé trvalo, všetko krásne zapadá do seba."

Zamyslene si rukou pošúcham čelo. „Ja neviem, Samira, nedáva mi to zmysel. Čo sa ho na to nespýtaš?"

„S Laenom sa komunikuje ťažko vždy, obzvlášť ak ide o niečo, o čom diskutovať nechce. Len by sa viac zaťal." Odvetí ponuro.

„Tak potom neviem, čo s tým, ale ak bude ešte dlho takýto, tak bude mať depku ešte aj Ka3n a to nedopadne dobre." Vyhlásim nie práve nadšene.

„Však toto. Takto akoby celý bunker umieral." Zavrčí si popod nos Samira. „Ty si maród a Laen je zdeptaný. Nemá tu kto žiť."

Vstane a zbiera sa na odchod, ale ja ju ešte zastavím. „Máš pravdu. Možno by ste mali s Ka3n prevziať vedúce miesto zabávačov."

„Lebo stroje majú skvelý zmysel pre humor." Otrávene si vzdychne. „No čo už. Nič iné mi, zdá sa, neostáva, len sa zabaviť s umelou inteligenciou, ktorá je navyše aj blondína."

„Vraví iná blondína." Poviem s miernym smiechom a ona sa uchechtne.

„Tvrdí blondína číslo tri." Reaguje okamžite a vzápätí sa jej oči rozžiaria pochopením. „Už chápem Laena. Komu by nepreskakovalo z uzavretia pod zemou? A on je tu navyše s troma blondínkami, ktoré mu deň čo deň lezú na mozog. Aby sa nezabudlo dodať, ani jedna z nás s ním nie je práve zhovievavá. No nezblázni sa."

Touto svojou teóriou a smiechom opustí moju provizórnu spálňu a zas ma nechá napospas vlastným, nepríjemným myšlienkam, ktorých podstatnú časť tentoraz tvorí samotný Laen Marker.

Mám tri dôležité oznámenia :D
Príbeh prekonal vyše 30 000 hlasov  ❤V rebríčku sci-fi sme dosiahli tretie miesto❤Prekonali sme sto hlasov ❤

(Kopa troják  :DDD)

Takže z toho vyplýva, že Vám patrí obrovské ĎAKUJEM za všetku podporu. Bez vás by som to sem nikdy nedotiahla ❤❤❤