9.Kapitola

A tak sme sa vyspali na gauči.Ešte pred tým som zavolala okolo piatej,že si v pondelok beriem voľno.Terezka sa tvárila prekvapene ale bez protestov povedala,že môžem.

Zobudila som sa okolo jednej,otvorila som oči a pozerala na Rickovu nehybnú a pokojnú tvár.Dotkla som sa jej  a on ma svižne chytil za ruku až mi pleskla.Nebolelo to len som sa zľakla.Otvoril oči a pozrel sa do mojich,prisunul sa ku mne bližšie a pritúlil sa.Po chvíli mu tvár zostala na mojom krku a teplým dychom dýchal doň ho.Bola som veľmi šteklivá ale ani som sa nepohla aby som ho nebuchla.Odsunul sa a vložil mi na pery jemný bozk.Tento nebol francúzsky aký používam väčšinov ja.Bol na kraji gauča a preto si sadol,počkal chvíľu a potom sa postavil.Biele sako si zobliekol asi v tedy keď som si to nevšimla,takže mal len tričko,ktoré nemal uložené v nohaviciach a tak keď dvihol paže nad hlavu tak som videla jeho krásne,pôvabne vášnivé,vypracované telo.Pozrel sa na mňa a na moje otvorené ústa,ktoré skoro doslova slintali po jeho vášnivom tele.Zasmial sa tak krásne jemne ako med,ktorý ste zlízli z lyžičky.Pozrela som sa na neho a oplatila mu smiech.

,,Dáš si koláč ?"spýtala som sa.

,,Koláč si ty Dorka."odpovedal,počkal kedy sa postavím a dal mi bozk tak vášnivý ako nikdy nikto predtým...Keď sme sa od seba oddelili dýchali sme rýchlejšie než predtým a zdvihol ma do náručia ako nevestu.Bolo to príjemné a krásne ale potom som si uvedomila,že ideme do spálne.Vyskočila som mu z náručia a on sa prudko zastavil.

,,Dorka,prepáč ja...ja neviem čo ma to napadlo."povedal.

,,To je v poriadku."klamala som,vôbec to nebolo v poriadku ale nechcela som mu raniť city.Vložil si do dlaní tvár a poriadne sa nadýchol a vydýchol a ešte raz sa mi ospravedlnil,ja som povedala,že je to v poriadku a myslela som to tentoraz vážne.Vrátili sme sa naspäť do obývačky kde nás čakala Rose lebo už presne vedela,že sú dve hodiny ráno.

Bạn đang đọc truyện trên: AzTruyen.Top