Bolo už šesť hodín ráno a ja som utekala do kúpelne. Osprchovala som sa a išla do spálne po veci. Suché hnedé po pás dlhé vlasy som si zaplietla do klasického francúzskeho štýlu. Obliekla som si svoje obľúbené tričko a krátke šortky. Vybrala som sa ku klinike. Bol pondelok, takže som mala dosť práce.Klinika nebola malá ale ani veľká. Bola celá biela, nad dvermi asi jeden alebo dva metre visela ceduľa: Lekáreň pre vašich miláčikov.Otvorila som dvere a pokračovala chodbou, otvorila som ďalšie dvere a s krikom moje kamarátky (Lilka,Kladia,Števka,Janka a Jarka) a sesternice (Anička a Terezka) zakričali: ,,Všetko najlepšie ! " Veľmi ma vystrašili ale po chvíli som sa rozplakala: ,,Ďakujem."

Všetky ma začali objímať  a gratulovať. ,,Ty máš dnes voľno Klaudia ? " spýtala som sa.

,,Len dnes."odpovedala mi. Po pätnástich minútach všetky moje kamarátky odišli okrem mojich sesterníc lebo sme spolu pracovali.

Myslela som si, že bude veľa ľudí ale dnes bola asi výnimka.

,,Pá Dorka.Ja a Terezka dnes končíme skôr.Zvládneš to tu ?"spýtala sa Anička.

,,Samozrejme a ďakujem"odpovedala som ale asi nepočuli moje ďakujem pretože mi len povedali dobre.

Bolo dve hodiny po obede a o tridsať minút som mala odísť domov. V tom niekto rýchlo otvoril dvere. Bol to stredne vysoký muž, mal blond vlasy, modré oči mal silnejšej farby ako ja, mal štíhlu a vypracovanú postavu, mal jemne rysi a krásne jemný hlas keď povedal: ,,Dobrý deň.Prepáčte že som sem tak vtrhol ale neviem  čo je mojej andulke." ukázal mi klietku,v ktorej bola svetlomodrá andulka.

,,Dobrý deň, to je v poriadku,môžem sa na ňu pozrieť.Takže čo sa jej stalo ?"spýtala som sa.

,,Nechce jesť."odpovedal mi.

,,Aha.Tak prosím položte ju sem" ukázala som na stôl kde som vyšetrovala svojich malých klientov. Položil ju tam kde som ukázala zatiaľ čo som si vyberala rukavice. Otvorila som dvierka klietky a ignorovala protesty neznámeho muža. Napodobňovala som zvuky hvízdaním andulky.Takýmto spôsobom  som ju upokojila a priskackala mi na otvorenú dlaň. Na druhú ruku som zobrala zrniečka pre andulky a nastavila som ju jej a ona mi začala jesť zrniečka z ruky.

,,Vy ste čarodejnica." povedal muž a vložil do toho trochu humoru.

Zasmiala som sa. ,,Nie, moja babka pracovala v zoo a tak som sa niečo naučila."odpovedala som.

,,Takže bude v poriadku?"spýtal sa

,,Samozrejme, len jej občas musíte vymeniť krmivo, odporúčam vám nakupovať v super-marketoch pre zvieratá"odpovedala som.

,,Dobre,veľmi pekne ďakujem.A prepáčte, že som sa vám nepredstavil.Ja som Rick.Môj otec bol angličan,tak pre to mám také meno."povedal.

,,Ja som Dorota.Priatelia ma volajú Dorka"odpovedala som.

,,Aha a mohli by ste mi dať vaše číslo ?"poprosil.

,,Dobre"a povedala som mu ho a on to svoje. ,,A prosím tykajme si"poprosila som ho.

,,Ak si to prajete...teda pardon,ak si to praješ."povedal a ja som sa pozrela na hodinky.Už som pred piatimi minútami mala byť doma.

,,Ach, prepáč Rick,musím sa už vrátiť domov."povedala som a znelo to viac naliehavo, a to som nechcela.

,,No a aj ja som mal byť doma tak zbohom."povedal,zobral si andulku a už ho nebolo.