Na druhý deň ráno som sa znovu zobudila s úžasnou náladou. V noci sa mi totiž sníval nádherný sen. Bola som na rozkvitnutej lúke spolu s mamou, otcom a sestrou. Hrali sme tam rôzne spoločenské hry a veľmi sme sa smiali. Bolo to tak nádherné. V tom sne bolo všetko tak ako malo byť. Boli sme šťastná ale hlavne kompletná rodina.

Hneď ako som otvorila oči, v rohu izby som zbadala moje dnešné šaty. Musím uznať, že sa mi naozaj páčili. Mali taký modrý až fialkový nádych a boli naozaj jednoduché. Milujem šaty, ktoré nemajú komplikované strihy a ani vzory.

Conie mi urobila vlasy a make-up, zatiaľ čo Lumia mi ešte poupravila nejaké detaily na šatách. Potom mi ich obliekla a ja som sa pozrela do veľkého zrkadla. Prvý krát som mala pocit, že sem naozaj patrím. Vlasy som mala pevne stiahnuté v drdole. Zopár pramienkov som mala vytiahnutých a padali mi do tváre. Neviem prečo, ale zrazu som sa naozaj cítila ako lady.

Beat sa na mňa pozrela a potom sme spolu vyšli na chodbu. Raňajky  sa skončili na môj vkus až príliš rýchlo. Po nich sme sa odobrali do salóniku, kde som sa znovu stretla s Tori. Rozprávali sme sa  o všetkom možnom aj nemožnom. A potom som si všimla lady Viktóriu. Neviem, či si to len namýšľam, alebo ma celý ten čas prepaľovala pohľadom. Mala ho tak chladný a nepríjemný. ,,Myslíš si, že ma princ zoberie na schôdzku, tak ako zobral aj lady Viktóriu?ʼʼ spýtala sa potichu Tori. ,,Určite áno. Si predsa nádherné a milé dievča. Bude sa s tebou chcieť zoznámiť,ʼʼ upokojila som ju. Je pravda, že aj ja som dnes premýšľala nad tým,  či sa so mnou princ ešte niekedy stretne. Naposledy som ho videla vtedy, keď som omdlela.

Celé doobedie som strávila na jednom mieste. Tori sa odišla rozprávať aj s inými lady a ja som si do ruky zobrala jednu z kníh, ktoré sa nachádzali v malej knižnici. Názov knihy znel naozaj zaujímavo: Koruna ma nezmení! Už od začiatku ma kniha pohltila. Jej dej sa odohrával v malom kráľovstve. Princ sa na tajnej párty zoznámil s krásnym dievčaťom. Požiadal ju o ruku a ona sa mala stať kráľovnou. Všetci od nej očakávali, že sa zmení a podriadi sa prísnemu kráľovskému protokolu. Ona však odhodlane vyriekla tieto slová: ,,Koruna ma nezmení!ʼʼ Ten príbeh bol tak veľmi inšpirujúci. Nevedela som sa dočkať konca, no ten som sa bohužiaľ nedozvedela, pretože sme museli ísť na večeru. Po nej som sa ale samozrejme vrátila do salóniku, aby som sa dozvedela, ako to celé skončí. Všade bolo ticho a ja som sama sedela v kresle uprostred prázdnej miestnosti. Beat som požiadala, aby ma počkala v komnate.

Keď som knihu dočítala, mohlo byť už niečo okolo jedenástej hodiny a zámok bol tak tichý. Chcela som už ísť do komnaty, keď som vo dverách uvidela stáť princa Sebastiana. ,,Beat mi povedala, že vás tu nájdem,ʼʼ povedal pokojným hlasom. ,,Deje sa niečo vaše veličenstvo?ʼʼ spýtala som sa potichu. ,,Len Sebastian, dobre? Nemám v súkromí rád takéto formality. A aby som odpovedal na vašu otázku, nič sa nestalo. Chcel som vás pozvať na nočné sledovanie hviezd, no nakoniec sa to zmenilo na sledovanie vás s knihou,ʼʼ mierne sa pousmial. ,,Sledujete ma už dlho?ʼʼ zvedavo som sa spýtala. ,,Nie, nie... len asi polhodinu. Ale čo by ste povedali, keby sme išli tie hviezdy sledovať teraz? Pokojne to môžete odmietnuť ak ste unavená lady Kornélia,ʼʼ povedal to tak formálne. ,,Len Kornélia, alebo najlepšie Kori. A rada sa s vami na tie hviezdy pozriem. Len by som mala informovať Beat,ʼʼ povedala som potichu. ,,To nebude nutné, pošlem za ňou niektorého zo strážcov, aby jej to oznámili,ʼʼ povedal a potom mi ponúkol svoje rameno. Moje šaty sa mi trochu motali popod nohy a tak som si ich musela celú cestu držať.

Princ ma viedol množstvom chodieb, až sme sa ocitli na jednej kamennej terase. O pár minút som zistila, že sa nachádzame vysoko na streche. Hviezdna obloha nad hlavami bola nádherná a ja som ňou bola úplne očarená. Alebo možno aj ním? Túto myšlienku som okamžite vyhnala z hlavy a svoju pozornosť som znovu venovala hviezdam. ,,Je to tak nádherné,ʼʼ šeptala som. Boli sme tu len ja, princ a tisícky ligotavých hviezd. Nikdy som ich takto nevidela. Tam odkiaľ pochádzam je to skoro nemožné. Svetelný smog je tak silný, že vidím sotva pár hviezd. ,,Som rád, že sa vám to páči Kori,ʼʼ povedal a obdaril ma nádherným úsmevom. Naozaj mi povedal Kori?

Všetko bolo tak nádherné. Obaja sme sedeli v dvoch veľmi luxusných ale aj napriek tomu neskutočne pohodlných kreslách a sledovali sme to nádherné prírodné divadlo. Bola to zatiaľ najkrajšia vec, najkrajší moment, ktorý som tu na zámku zažila. Samozrejme, to ale nemohlo trvať naveky. ,,Veľmi sa ospravedlňujem za vyrušenie princ Sebastian, ale musíte ísť okamžite so mnou,ʼʼ zaznel za nami hromový hlas jedného z jeho strážcov. Kedy sa tu stihol objaviť? ,,Čo sa stalo? Som tu s lady Kornéliou,ʼʼ povedal to tak rázne. ,,Váš otec...ʼʼ povedal strážca zlomene. No a hneď o sekundu na to sa na Sebastianovej tvári stal s úsmevu smutný, až bolestivý výraz. muselo to byť niečo naozaj vážne. ,,Mrzí ma to Kori, ale budeme musieť toto naše stretnutie ukončiť. Ale ďakujem vám za tak nádherný čas. Do vašej komnaty vás odvedie Viktor,ʼʼ povedal to tak zlomene. ,,Ste v poriadku?ʼʼ okamžite som sa začala zaujímať. ,,Áno, som v poriadku len musím ísť za mojim otcom. Mrzí ma, že nám to tak úplne nevyšlo,ʼʼ dopovedal a sklopil zrak. ,,Dobrú noc vaša výsosť,ʼʼ zašepkala som a spolu s jeho strážcom som sa odobrala do mojej komnaty. Bola som z toho všetkého celkom nesvoja. Čo sa stalo? Je kráľ v poriadku? Stalo sa to prvý krát? Dúfala som, že na moje otázky čoskoro nájdem odpoveď. Beat mi už len urobila kúpeľ a ja som potom totálne unavená zapadla do postele. Našťastie sa mi podarilo do pár minúť zaspať. Dnes už toho bolo naozaj dosť.

______________________________

Kori: