,,Kori je čas vyraziť!ʼʼ povedala Beat a postavila sa ku dverám komnaty. Ja som sa na seba posledný krát pozrela v zrkadle a vyrazila som. Konečne je to tu. Sebastian ma vyhlási za budúcu následníčku trónu a už sa viac nebudeme musieť skrývať.

Nemyslela som si, že sa niekedy budem prechádzať týmito chodbami a pri tom mi každá jedna z nich pripomenie nejakú udalosť. Myslela som si, že tu strávim maximálne mesiac a potom odídem. No opak sa stal pravdou. Namiesto návratu domov sa mojim domovom stal zámok North-Snow.

,,Kori sme tu,ʼʼ zašepkala Beat a ja som spozornela. Presne včas, pretože sme vkročili do trónnej sály, kde bolo pripravené malé vyvýšené pódium. Pri ňom boli na podstavci položené tri strieborné korunky. Bolo to tu nádherné.

Sadla som si do prvej rady, kde sme mali vyhradené miesta. Hneď vedľa mňa si sadla lady Antónia a vedľa nej lady Viktória. Príchod ďalších som už nevnímala a sústredila som sa na tých šesť jasne žiariacich trónov. Zaujímalo by ma, či príde aj najstaršia princezná Eleonóra, keďže od plesu som ju tu nevidela.

Keď začala hrať hymna, všetci sme sa postavili a do sály vstúpila celá kráľovská rodina. Keď sme si sadli, zmocnila sa ma panika a znovu som mala pocit, že nemôžem poriadne dýchať. Keď som sa však pozrela do Sebastianovych očí, všetko bolo razom preč.

Sebastian sa postavil a začal svoju reč. ,,Vážená moja kráľovská rodina, ctené lady, drahé rodiny. Dnes sme sa tu zišli, aby sme tri šťastné korunovali za princezné. Som veľmi rád, že väčšina z vás si mohla dovoliť zostať až do ceremoniálu. A keďže ani samotné lady doteraz nevedia, či sú tou šťastnou, nerád by som to zbytočne naťahoval,ʼʼ dopovedal a na chvíľu sa pozrel každej lady do očí. ,,Ako prvú poprosím sem predo mňa pristúpiť lady Viktóriu, ktorá sa od dnešného dňa bude hrdo pýšiť titulom princezná z North-Snow,ʼʼ povedal. Viki sa postavila, prešla pred kráľa s kráľovnou, hlboko sa uklonila a potom prešla k Sebastianovi. Ten zobral do ruky jednu z troch koruniek a dal jej ju na hlavu. Potom sa Viki otočila k nám a znovu sa uklonila. ,,Ďalšiu sem poprosím prísť lady Isabellu, ktorá od dnešného dňa bude tiež s hrdosťou nosiť titul princeznej North-Snow,ʼʼ povedal a Isabella urobila to isté, čo Viktória. No a vtedy som si to uvedomila. Zostáva posledná korunka, posledné miesto. Budem to ja?

,,Vážený prítomný, meno ktoré teraz zaznie bude meno lady, ktorá nie len že získa titul princeznej North-Snow, ale aj titul následníčka trónu a teda stane sa mojou nevestou. Je to vzácny okamih pre celé naše kráľovstvo a aj veľké rozhodnutie pre mňa. Poprosím, aby sem predo mňa pristúpila lady Kornélia,ʼʼ povedal. Chvíľu som zostala ako v tranze. Vedela som, že vysloví moje meno, no keď sa to stalo skutočnosťou, bolo to až ako sen. Vystúpila som teda pred kráľa a kráľovnú, hlboko som sa uklonila a oni sa na mňa usmiali. Potom som predstúpila pred Sebastiana, ktorému som sa uklonila a on mi počas toho nasadil korunku. Otočila som sa, aby som sa poklonila aj hosťom, no a potom som znovu započula svoje meno. Otočila som sa, no Sebastian už nestál, ale kľačal na kolene s prsteňom v ruke. Zalapala som po dychu a čakala som, čo sa bude diať. ,,Princezná Kornélia, si svetlom v mojom živote a istotou v neistotách. Dávaš mi nádej v lepšie zajtrajšky a si tu vždy pre mňa. Dovoľ aby som mohol pre teba robiť to isté a staň sa mojou ženou,ʼʼ povedal a ja som od nadšenia nevedela polapiť dych. ,,ÁNO!ʼʼ zvolala som. Sebastian mi navliekol prsteň a objal ma.

,,Kráľovstvo North-Snow, vaše nové princezné!ʼʼ vyhlásil Sebastian. My sme urobili krok vpred a ešte raz sme sa spolu uklonili. ,,A teraz sa všetci presunieme do tanečnej sály, kde budeme pokračovať v oslavách,ʼʼ povedal a všetci zatlieskali. Najskôr sa presunula kráľovská rodina aj s nami novými princeznami a potom nasledovali všetky vybrané s rodinami.

Keď sme v sále boli všetci, Sebastian ma zobral za ruku do stredu parketu. Až vtedy mi došlo, čo sa deje. Zahajujeme oslavu. Nevedela som dobre tancovať, no nechala som sa viesť. Niekedy som dokonca mala pocit, že lietam. Bolo to tak nádherné nemusieť už skrývať naše city. Na konci nášho tanca ma pobozkal a všetci nadšene tlieskali. Na ďalšiu pieseň vyzval Sebastian kráľovnú a mňa požiadal o tanec sám kráľ. Celé to bolo až príliš dokonalé na to, aby to bola realita. Všetko bolo perfektné, až kým sa za mojim chrbtom neobjavil jeden zo strážcov.

Vaše veličenstvo, lady teda princezná Kornélia ospravedlňujem sa, že vás ruším v tak nevhodnú dobu ako ja vaše vymenovanie za princeznú, ale dostali ste list. Je na ňom napísané, že je veľmi urgentný. Vložil mi do rúk list, odišiel a ja som otvorila obálku. Uklonila som sa a aj s listom som prešla na okraj sály. Vytiahla som ho a zbadala som mamine písmo.

Kori ani neviem ako ti to mám napísať, tak veľmi to bolí. Hlavne keď viem, že si stovky kilometrov ďaleko. Skylery mala včera večer tréning a išla autom. Keď sa vracala domov, nejaký blázon prešiel do protismeru. Nemala žiadnu šancu sa mu vyhnúť. Tak veľmi ma to mrzí Kori, milujem ťa.

Dočítala som list a v obálke som si všimla ešte jeden papier. Keď som ho rozložila, moje nohy vypovedali službu. S veľkým žiaľom v srdci vám oznamujeme, že dňa 30.6.2022 nás navždy opustila Skylery Retvener. Navždy zostane v našich srdciach.

Ešte chvíľu som len tak nehybne kľačala na zemi a potom som sa rozbehla preč do záhrad. Ignorovala som, ako na mňa Sebastián kričí. Nedokázala so tam byť dlhšie. Sadla som si do altánku a naplno som sa rozplakala. Nedokázala som prijať fakt, že moja sestra je mŕtva. To nemôže byť pravda. Nemohla ma opustiť. Nemohla opustiť nás. Veď som jej nestihla ani povedať, ako veľmi ma tá naša nedávna hádka mrzí. Hlavne to, čo som jej v hneve povedala.

Nedokázala som tu dlhšie zostávať. Bolo mi jasné, že moja mama je sama doma a potrebuje ma. Vrátila som sa teda do komnaty a začala som si baliť tých pár vecí, ktoré som tu mala. Keď to bolo hotové, sadla som si za stôl a začala som písať list.

Milý Sebastian, Tak veľmi ma to mrzí. Viem, že som tebe aj celému kráľovstvu pred pár hodinami prsteňom sľúbila vernosť, no nedokážem to. Nikdy nezabudnem na všetky naše spoločné zážitky. Na sledovanie hviezd, na prechádzky v zámockých záhradách, na náš prvý bozk, na každý ďalší náš bozk, na všetky tie spoločné večery a ani na dnešnú žiadosť o ruku.  Všetko toto navždy zostane zapísané v mojom srdci. Nikdy na teba nezabudnem, no musím odísť. Moja sestra mala autonehodu a už nie je medzi nami. Mama mi to napísala v liste. Nepísala, že ma potrebuje, ale ja viem, že áno. Stratila už muža a teraz aj dcéru, nemôžem ju nechať samú. Puká mi srdce, keď ťa musím opustiť, no inak to nejde. S láskou Kornélia.

List som zložila, vložila do obálky a na ňu som napísala princ Sebastian. Zložila som si korunku a spolu aj s prsteňom som ju nechala položenú pri obálke. Zobrala som si kufor a rozhodla som sa ísť za Mileom. Povedala som mu, čo sa stalo a on to povedal kráľovi. Videla som, že mi rozumie. Navyše sľúbil, že Sebastianovi to dnes nepovie, až kým si neprečíta list. Bola som mu za to vďačná.

Mile mi pomohol nasadnúť do menšieho a nenápadnejšieho kráľovského lietadla a do pár minút sme sa vzniesli k oblakom. Nedokázala som prestať plakať, no nikto to odo mňa ani neočakával. Mile ma odviezol až domov, aby sa ubezpečil, že som v poriadku. No hneď ako mama otvorila dvere, objala som ju a už som nedokázala vnímať nič iné. Musela som byť silná, silná kvôli nej.

Tak a dostali sme sa na záver prvej knihy. Áno, pre tých, ktorý si našich hlavných hrdinov zamilovali mám dobrú správu. Už teraz píšem pokračovanie s názvom Princess Kornélia, ktoré bude dúfam čoskoro dostupné aj vám.