Dnešné ráno bolo naozaj nádherné a desivé zároveň. Dnes sa stanem princeznou a zároveň osobou, ktorá sa po svadbe stane následníčkou trónu. Ani som sa nenazdala a do komnaty vošli Beat, Conie aj Lumia. ,,Pripravená na veľký večer Kori?ʼʼ opýtala sa Beat a ja som šťastne prikývla. ,,Už sa nemôžem dočkať. Aj keď mám trochu strach, že sa niečo pokazí,ʼʼ priznala som. ,,No tak Kori, čo by sa malo pokaziť?ʼʼ opýtala sa so smiechom Beat. Žeby vedela, niečo viac? ,,Čo ak si to nakoniec predsa len rozmyslí?ʼʼ váhala som. ,,To sa nestane. Ak ťa včera predstavil rodičom, už si to nerozmyslí,ʼʼ smiala sa Beat. ,,Ako...ʼʼ nestihla som ani dokončiť otázku. ,,Služobníctvo vie viac, než si myslíš. V zámku sa takáto veľká vec neutají,ʼʼ hovorila s radosťou. Takže to vedel už celý palác, že si vybral mňa.

Lumia mi dnes na deň vybrala jednoduché krátke šaty fialovej farby a prechodom do modrej. Boli jednoduché a naozaj ľahučké. Vraj preto, aby som si trochu oddýchla, než na mňa dajú veľkolepú večernú róbu. Conie mi tiež vlasy len jemne zopla vzadu sponou, aby mi nepadali do jedla. No a keď mi urobili aj make-up, vyrazila som do jedálne na raňajky. Väčšina lady mala na sebe tiež len jednoduché šaty. Dnes už si môj príchod nik nevšímal, za čo som bola naozaj vďačná. Raňajky boli výborné a aj keď som bola nervózna, zjedla som ich celé. Ako mi to Beat povedala, nemám sa čoho báť. Už si ma predsa vybral.

Po raňajkách som sa presunula do záhrad. Sadla som si na hojdačku a rozhliadla som sa okolo seba. Za toho pol roka sa tu mnohé udialo. Spomenula som si na to, ako som si sem pár krát mohla ísť zabehať ešte na začiatku môjho pobytu. Ale aj na to, koľko krát som sedávala na tejto hojdačke. Tu som sa skrývala vždy, keď som mala zlý deň, alebo som chcela byť sama. Opäť som si vyzula lodičky a bosými nohami som prechádzala po tráve. Vonku už je celkom teplo, keďže je koniec júna. Moju pozornosť však upútala postava v bielej košeli na kamennom balkóne vysoko na streche paláca. Nebol to nik iný ako Sebastian, ktorý sa prechádzal po tom osudnom balkóne. Keby ma v ten večer nezastavil, všetko by bolo inak.

Nemohla som tu však stráviť celý deň a tak som sa pobrala naspäť do komnaty. Tam som však nebola dlho, pretože moje kroky viedli hneď do spoločenskej miestnosti. Pri okne som si všimla sedieť Tori a tak som si k nej prisadla. ,,Ahoj Tori,ʼʼ pozdravila som ju potichu. ,,Ahoj,ʼʼ pozdravila ma smutne. ,,Si v poriadku?ʼʼ opýtala som sa opatrne. ,,Ja len, že mi toto všetko bude veľmi chýbať. Ten polrok tu bol nádherný,ʼʼ šepkala tak, aby nás nikto nepočul. ,,Hovoríš, akoby si už vedela, že ťa nevyberie,ʼʼ šepkala som tiež. ,,Ale no tak Kori. Obe vieme, že si ma nevyberie. Lady Viktória dostane titul princeznej, pretože celý čas tu nebola pre nič iné. Lady Isabella bude druhá v poradí. Kráľovská rodina ju má rada, pretože má rodinné konexie skoro po celom svete. No a tretia budeš ty. Sebastian ťa miluje a každá to vidíme. Si jeho vyvolená,ʼʼ povedala smutne. Naozaj to všetky už vedia? Naozaj to na nás bolo tak vidno? No a v tom mi to napadlo. ,,Čo keby som Sebastiana poprosila, aby ťa vymenoval za princeznú? Si predsa moja najbližšia priateľka,ʼʼ povedala som veselo. ,,Myslím, že by t nebol dobrý nápad. Navyše princ sa už určite rozhodol...ʼʼ povedala smutne. Mala pravdu. Nech už sa Sebastian rozhodol akokoľvek, jeho rozhodnutie už nezmením. ,,Večer je ešte ďaleko a jeho verdikt môže dopadnúť akokoľvek. Ešte nemusí byť o všetkom rozhodnuté,ʼʼ hovorila som s nádejou. A je to tu zas. Už znovu klamem, len aby som niekomu neublížila.

Už som chcela odísť, keď sa v miestnosti objavila lady Viktória. Chcela som sa postaviť a v pokoji odísť, no aj napriek môjmu plánu boj môj pokus márny. ,,Kori počkaj!ʼʼ zavolala na mňa Viktória. A keďže bola plná miestnosť ľudí, nemohla som si dovoliť ju ignorovať. ,,Veľmi ma to mrzí. V ten večer bolo všetko inak, než si si myslela,ʼʼ povedala a ja som zostala zarazene stáť. Veľmi dobre si pamätám na ten večer, keď som mala ísť ešte za Sebastianom, no nepustili ma za ním, pretože s ním bola Viktória. Veľmi som sa na ňu nahnevala. ,,Ty nevieš, čo som si myslela. Ale dobre, povedz mi teda tvoju verziu,ʼʼ vyzvala som ju.

Sadli sme si ku jednému prázdnemu stolu a Viktória začala. ,,V ten deň bol celý čas s tebou. Vždy keď som prišla, strážcovia mi povedali, že v komnate niekto je. Nevedela som, že si to ty, no mala som tušenie,ʼʼ na chvíľu prestala rozprávať a pozrela sa na mňa. ,,Keď som ťa uvidela na večeri, vedela som, že je to moja jediná šanca. Tesne pred koncom som sa vytratila a išla som za ním. Ležal v posteli a jediné, čo mi zvládol povedať bolo:,,Už nevládzem!ʼʼ Potom už len ležal a snažil sa s tým všetkým bojovať. Pred tebou sa ešte ako tak zvládol tváriť, že je celkom v poriadku, pretože ti nechcel pridávať starosti. Mne však povedal pravdu, pretože ja som to s ním už zažila. Bál sa, že ak ti to povie, príde o teba,ʼʼ hovorila už skoro šeptom. Ja som nevedela, čo si mám o tom myslieť. ,,Veľmi mu na tebe záleží, viem to,ʼʼ povedala a potom sa postavila. ,,Ďakujem, že si ma vypočula,ʼʼ povedala a odišla preč. Ja som sa teda pobrala do komnaty.

Obed nám doniesli, aby sme sa mohli potom čo najskôr začať pripravovať. Najskôr som sa tešila, no keď to celé bolo tak blízko, začínala som z toho mať strach. Vedela som, že ma vyberie, no aj tak tam niekde v kútiku duše bolo to malé, čo ak? Beat si to všimla a kázala mi sadnúť si. ,,Kori pozri sa na mňa!ʼʼ prikázali a ja som tak urobila. ,,Všetko bude v poriadku. Zvládneš to. Teraz hlavne zhlboka dýchaj, dobre?ʼʼ snažila sa ma upokojiť. Zavrela som oči a len som vnímala jej hlas. ,,Miluje ťa... Vybral si len teba... A ty tiež miluješ jeho...ʼʼ hovorila a ja som si predstavila všetky tie naše spoločné chvíle. Bol to oslobodzujúci pocit.

Conie mi urobila len jemné vlny, ktoré mi padali po ramenách. V zadu pár prameňov zopla striebornou sponou a viac sa mojim vlasom nevenovala. Nasledovalo líčenie, ktoré bolo tiež veľmi jemné a decentné. No keď som uvidela moje belaso modré šaty, všetko mi to do seba zapadlo. Bohato zdobená tylová sukňa a korzet celý posiaty množstvom drobných kvietkov budil dojem ako v záhradách. A ja som si okamžite spomenula na zimnú záhradu a moment, keď sme sa zamilovali. V tom okamihu ma všetok strach opustil.