Sebastian je nezvestný... Po tejto vete už nikto neudržal emócie na uzde. Ani ja som na tom nebola inak. Zrazu som pocítila neskutočný tlak na hrudi a nedokázala som dýchať. V hlave sa mi začali premietať všetky naše spoločné zážitky. Potrebovala som odtiaľto čo najskôr utiecť.

,,Kori, vnímaš ma?ʼʼ počula som hlas princeznej úplne z diaľky. ,,Kori, všetko bude v poriadku. Určite ho nájdu,ʼʼ snažila sa ma upokojiť, no ja som ju sotva vnímala. ,,Ospravedlňte ma prosím, potrebujem byť sama,ʼʼ zašepkala som. ,,Lady Kornélia, ...ʼʼ vyslovil moje meno kráľ, no ja som nezastavila. Kroky ma znovu zaviedli na NÁŠ balkón.

Najskôr som prstami prechádzala po jeho okraji. Neskôr som si sadla na podlahu a schúlila som sa do klbka. Bolesť bola tak neznesiteľná. Už ho možno nikdy neuvidím. Neuvidím jeho dokonalé oči, nepocítim jeho dokonalé pery, nebudem môcť plakať v jeho objatí...

Keby som ho tam nepustila, alebo keby som tam išla s ním, všetko by bolo inak. Keby som sa mu vnútila, aby ma zobral so sebou, nemusela by som o neho prísť. Veď mi sľúbil, že ma nikdy neopustí. Že tu bude stále so mnou.

Spomenula som si na ten večer, keď som sedela v jeho komnate uprostred búrky.  Keď ma ubezpečoval, že všetko bude v poriadku. Akoby to bolo včera... ,,Kori, ale veď ty ma nestratíš. Vždy tu budem pre teba. Moje srdce si ťa vybralo a ja ho počúvam. Sľubujem, že ťa nikdy neopustím,ʼʼ hovoril potichu.

Alebo keď do mojej komnaty prišla kráľovná a upokojovala ma, že sa určite obaja po týždni v poriadku vrátia... ,,Viem presne ako sa cítiš. Tiež som pred pár rokmi bola na tvojom mieste. Aj počas môjho výberu kráľ aj s vtedy ešte len princom Lunardom odišiel. Veľmi som princa milovala a bála som sa, že sa už nevráti. Napokon sa ale po týždni vrátili šťastne domov,ʼʼ povedala a upokojujúco sa na mňa pozrela.

No a napokon som si spomenula na ten hlúpy a nerozvážny sľub, ktorý som dala Beat... ,,Sľúb mi prosím, že nech to bude akokoľvek zlé, už neurobíš takú hlúposť ako naposledy s tými liekmi,ʼʼ prosila ma Beat. ,,Sľubujem, že sa už nepokúsim zabiť,ʼʼ povedala som potichu.

Ale ako to mám dodržať? Sebastian je navždy preč a ja vlastne už nemám prečo žiť. Znovu ma to všetko dobehlo a ja vôbec neviem, či to zvládnem. Vstávam zo zeme a znovu sa presúvam k okraju a prechádzam po ňom prstami. No aj napriek tomu, že som úplne mimo, nedokázala by som to znovu. A tak len stojím a sledujem hviezdy.

,,Kori, tak tu si sa skryla,ʼʼ rozoznel sa hlas za mojím chrbtom. Bola to princezná Nathalie. ,,Som v poriadku,ʼʼ povedala som navonok tvrdo, no vo vnútri som bola úplne zlomená. ,,Otoč sa ku mne čelom a povedz mi to do očí,ʼʼ vyzvala ma princezná. Vedela, že moje slová sú lož. ,,No tak Kori, som tu pri tebe a pre teba. Neuzatváraj sa prosím,ʼʼ hovorila už mierne zúfalo. Ja už som to nezvládla a otočila som sa smerom k nej. Z očí mi začali padať slzy. ,,Sľúbil mi, že ho nestratím. Sľúbil mi, že on ma neopustí...ʼʼ povedala som medzi vzlyky a znovu sa mi podlomili kolená. Princezná na nič nečakala a hneď ma pevne objala.

Takto v objatí sme zostali až kým sa tu neobjavila aj kráľovná s Beat. ,,Asi by som mala lady Kornéliu odviesť do jej komnaty,ʼʼ započula som hlas Beat. ,,Asi to tak bude najlepšie. Potrebuje to celé aspoň trochu vstrebať,ʼʼ povedala kráľovná. ,,Kori to som ja Beat, zoberiem ťa do tvojej komnaty a budem tam s tebou,ʼʼ povedala Beat a spolu s princeznou mi pomohli postaviť sa.

Celé to mám ako keby v hmle. Nejako som sa dostala do komnaty, kde som spustila ďalšie slzy. Stále som sa nedokázala zmieriť s tým, že Sebastian sa už nevráti. Keď som konečne našla toho pravého, stratila som ho tak, ako aj môjho ocka.

Ráno som nebola schopná opustiť svoju komnatu. V noci som vôbec nespala a premýšľala som nad tým, kde som spravila chybu. Bola som rada, že dnes nemusím nikam ísť a môžem zostať tu v komnate. Bolo to moje bezpečné útočisko.

Tesne po obede niekto zaklopal na dvere a Beat ich išla otvoriť. Hneď potom sa uklonila a do komnaty vstúpil kráľ. V ruke držal nejaký list, no aj napriek slzám v očiach sa usmieval. Okamžite som sa uklonila a on prešiel k mojej posteli. ,,Lady Kornélia, nesiem dobré správy,ʼʼ povedal a podal mi list. Keď som si prečítala, od koho list je, srdce sa mi rozbúchalo šialenou rýchlosťou. Sebastian žije!

,,Myslím, že si ho budete chcieť prečítať v súkromí, tak ak ma ospravedlníte, už pôjdem,ʼʼ povedal a ja som len prikývla. Hneď ako odišiel som sa pozrela na Beat. Tá sa len usmiala a tiež opustila moju komnatu. Ja som okamžite roztrhala obálku a vystrela list od Sebastiana.

Milá Kornélia

Pravdepodobne si sa aj ty dozvedela o tom, že som bol nezvestný. Veľmi ma mrzí, že si to musela zistiť práve takto. Pravda je taká, že keď spadla tá budova, stratil som vedomie. Pravdepodobne ma privalil nejaký kus zo sutín, neviem to presne.

Keď som sa prebral, nebol som v nemocnici, ale u niekoho doma. Ukázalo sa, že ma zachránila mladá študentka skoro rovnako stará ako ty. Jej mama je zdravotná sestra a tak sa o mňa postarala. Ani jedna z nich nevedela, že som princ a preto to nikomu nepovedali. Keď som sa teda prebral, chcel som sa ísť nahlásiť, no som na to príliš slabý. Rozhodol som sa teda, že rodičom aj tebe napíšem aspoň list.

Keď ho budeš čítať, budem už pravdepodobne v našej poľnej nemocnici pod dohľadom našich lekárov. V podstate mi nič vážne nie je. Mám len pár odrenín a asi narazenú ruku, no nie je to až také zlé. Sľubujem, že budem v poriadku.

Dúfam, že aj ty si v poriadku, a že si za ten čas nespravila nejakú hlúposť. Veľmi mi chýbaš a už sa neviem dočkať, keď ťa znovu budem môcť držať v náručí. Sľubujem, že to už nebude dlho trvať a opäť budeme spolu. Dovtedy hlavne dokonči tie šaty, aby so ťa hneď ako sa vrátim mohol predstaviť ako svoju budúcu manželku a kráľovnú North-Snow.

S láskou tvoj Sebastian.

______________________________

Tak ste sa konečne dočkali novej kapitoly. Mám pocit, že som dostala nový vietor do plachiet a tak sa čoskoro už dostaneme k záveru knihy. Som rada, že sa nájdu čitatelia, ktorí tu so mnou stále sú. Dúfam, že sa vám kapitola páčila.