,,Mohol by som byť chvíľu s lady Kornéliou osamote?ʼʼ zaznel jeho hlas. Beat len prikývla a poslušne odišla preč. Sebastian si ku mne sadol a do svojich dlaní si zobral tú moju. ,,Čo si si myslela? Mohla si sa zabiť!ʼʼ povedal s úplne stiahnutým hlasom. ,,Ja som nechcela, naozaj,ʼʼ nebola som schopná normálne rozprávať. Možno to bolo tými liekmi a možno len strachom. ,,Ja... rozmýšľal som... že ak by si chcela... môžem ťa poslať domov,ʼʼ hovoril, no jeho hlas mu stále zlyhával. ,,Takže ma chceš vyhodiť?ʼʼ opýtala som sa a v očiach sa mi začali hromadiť slzy. Okamžite som si svoju dlaň vytrhla z jeho zovretia. ,,Ja som myslel, že...ʼʼ nestihol dopovedať, pretože som mu skočila do reči. ,,Odíď prosím, nechcem na teba vyletieť,ʼʼ zašepkala som. ,,Kori, ale ja...ʼʼ znovu sa mu zlomil hlas. ,,Nerob to ešte ťažšie. Hneď ako ma prepustia, odídem a už ti tu nebudem spôsobovať problémy,ʼʼ dokončila som svoj monológ a slzy si našli cestu von. Po chvíli som mu naznačila, aby odišiel preč.

Keď ma po štyroch dňoch pustili znovu na zámok, urobila som presne to, čo som princovi sľúbila. Hneď ako som sa dostala do komnaty, začala som si baliť svoje veci. Beat už dobre vedela, čo sa tam v ten osudný deň stalo. Síce nesúhlasila s tým, že chcem odísť, no ani mi v tom nebránila.

Keď som bola hotová, na seba som si obliekla modré šaty posiate kvietkami. Sukňa bola nepravidelne strihaná, a tým bola pre mňa celkom praktická. Naposledy som sa pozrela do zrkadla a bola som pripravená odísť.

V komnate sa objavil kráľovský pilot Mile a Beat si ma naposledy premerala starostlivým pohľadom. ,,Si si naozaj istá, že chceš odísť?ʼʼ opýtala sa a v jej očiach som zazrela slzy. ,,Pre všetkých to tak bude najlepšie,ʼʼ zašepkala som. ,,Navyše ja musím...ʼʼ nedokázala som to ani dopovedať, pretože môj hlas zlyhal. ,,Nechcem odísť, no musím,ʼʼ zašepkala som a Beat naposledy objala. Potom mi Mile zobral tašku a spolu sme sa vydali chodbami zámku až k lietadlu.

Než sme ale stihli zámok opustiť, nechcene sme započuli rozhovor, medzi princeznou Nathalie a princom Sebastianom. ,,Ale veď ty ju miluješ. Nikdy v živote som ťa takého šťastného nevidela,ʼʼ hovorila princezná. ,,Niekedy len láska nestačí,ʼʼ povedal princ a v jeho hlase bolo počuť, že sa každú chvíľu rozplače. ,,Tak ju proste necháš odísť? Si normálny?ʼʼ už na neho skoro kričala. ,,Nemôžem ju tu držať proti jej vôli,ʼʼ zašepkal. ,,Vieš Nat, niekedy človek miluje až tak veľmi, že je schopný obetovať všetko, len aby ten druhý bol šťastný,ʼʼ povedal Sebastian. ,,Ale niekedy za lásku treba bojovať. Vieš, takto budete obaja len trpieť. Tak choď za ňou skôr, než navždy odíde,ʼʼ dopovedala princezná. ,,Lenže ja nemôžem...ʼʼ povedal zlomene.

Viac som už naozaj nepotrebovala počuť. Mile mi naznačil, aby sme pokračovali v ceste a ja som ho poslušne nasledovala. V mojej hlave sa premietalo obrovské množstvo myšlienok, ktoré nemali koniec. Najskôr mi povie, že budem vždy tá jediná, ktorú si vyberie a potom ma nechá len tak odísť? Nič z toho mi nedávalo zmysel.

Moja taška už bola v lietadle a ja som sa chystala nastúpiť, keď som započula jeho hlas. ,,Kori nerob to, prosím. Neodchádzaj,ʼʼ znel tak zlomene. Ja som sa otočila, aby som mu videla do tváre, no to som robiť naozaj nemala. Keď som ho tam uvidela stáť s úplne opuchnutými očami, hneď som mu mala chuť vletieť do náručia a povedať mu, že som pri ňom. Že ho už nikdy neopustím...

,,Prečo by som mala zostať?ʼʼ opýtala som sa chladne, avšak hlas ma začínal zrádzať. ,,Urobil som chybu, keď som ťa chcel poslať domov. Odpusť mi to,ʼʼ hovoril a pritom sa ku mne približoval. ,,Nemôžeš ma tu väzniť. Ja nie som bábka, s ktorou si môžeš robiť čo len chceš,ʼʼ povedala som potichu a v očiach som pocítila slzy. ,,Ja viem. Mrzí ma všetko, čo som urobil zle. No daj mi prosím šancu to celé napraviť,ʼʼ hovoril už zúfalo. Stáli sme už asi len meter od seba. ,,Ja... ja nemôžem,ʼʼ zašepkala som. ,,Neviem, či ti to niekedy dokážem odpustiť,ʼʼ na chvíľu som sa odmlčala. ,,Ten večer, keď som sa predávkovala... Ten večer sme mali tráviť spolu. Sám si mi to sľúbil, no potom si si zavolal niekoho iného. Bol to len sľub do prázdna. Ako ti mám teraz veriť? Ako ti mám odpustiť?ʼʼ pýtala som sa, no nedokázala som sa na neho pozrieť. ,,Pozri sa mi do očí,ʼʼ povedal, no ja som neodlepila svoj zrak od zeme. ,,No tak Kori. Nechcel som ti ublížiť a ty to vieš,ʼʼ povedal a na zem dopadli kvapky jeho sĺz. ,,Daj mi šancu dokázať ti, že vždy to budeš ty. Nech sa deje čokoľvek, vždy si vyberiem teba,ʼʼ hovoril, no jeho vlastný hlas ho zrádzal.

Už som to dlhšie nevydržala a svoj pohľad som presmerovala na jeho tvár. Z očí mu síce vytekali slzy, no aj tak som v nich dokázala dokonale čítať. Mal v nich bolesť, beznádej a zúfalstvo. No mal v nich aj tie iskričky plné nádeje v lepšie dni. A aj keď som jeho oči vedela dokonale prečítať, nevedela som, čo cíti. Bála som sa, že to, čo sa medzi nami posledné dni stalo všetko zničilo.

,,Prosím vráť sa,ʼʼ zašepkal, no potom padol na kolená. Zrazu bol úplne ako bez energie, pretože tie slzy ho úplne vyčerpali. ,,Vaša výsosť, ste v poriadku?ʼʼ okamžite k nemu dobehol Mile a ja som tam len zostala stáť úplne neschopná pohybu. Čo som to urobila... ,,Som v poriadku. Len sa mi zatočila hlava. Vďaka Mile,ʼʼ povedal, no ja som ho počula akoby z diaľky. Moje myšlienky ma úplne celú pohltili.

Mile pomohol princovi znovu vstať a potom som pocítila Sebastianovu ruku na mojom pleci. ,,Kori prosím, daj mi poslednú šancu,ʼʼ zašepkal úplne blízko mňa, čo ma donútilo prerušiť všetky moje myšlienkové pochody. ,,Ja viem, že si ju možno nezaslúžim, no...ʼʼ zasekol sa v polovici vety. Bála som sa, že tu každú chvíľu skolabuje.

______________________________

Tak ako som sľúbila, máme tu novú kapitolu. Asi ma zase zabijete za je ukončenie, ale tak nebojte sa. Čoskoro sa dočkáme pokračovania. Zatiaľ mi môžete do komentára napísať vaše dojmy. Odpustí Kornélia Sebastianovi a zostane na zámku? Alebo naozaj odíde domov a pokúsi sa na Sebastiana zabudnúť?

Kori: