Ráno som sa zobudila úplne oddýchnutá. Lumia pre mňa pripravila nádherné šaty. Boli síce trochu viac nazdobené, no dnes mi to nejako nevadilo. K nim mi Conie urobila drdol a ja som s Beat znovu odišla na raňajky.

Dnes sme nemali v pláne žiadne oficiálne akcie, a tak sme sa po raňajkách presunuli do salóniku. Niektoré z vybraných riešili náš aktuálny projekt, no ja som si znovu sadla k oknu a začala som si čítať knihu. Tento raz to bola kniha s názvom Váha koruny.

Celestina sa nervózne prechádzala po komnate a odpočítavala minúty do svojej korunovácie. Bola z toho všetkého tak nervózna. Stále si uhladzovala svoju korunovačnú róbu. Boli to nádherné biele šaty posiate kamienkami a stuhami. ,,Je čas...ʼʼ zaznel hlas a Celestina precitla. Naposledy si uhladila šaty, narovnala sa a spolu s jej otcom opustila komnatu, v ktorej sa konali všetky jej svadobné prípravy.

Kráčala zámkom, ktorý už dokonale poznala, no aj napriek tomu jej pripadal cudzí. Dnes opustí všetko, čo kedy mala a už naveky sa zaviaže byť verná kráľovi a spolu s ním aj celému kráľovstvu. Nebola na to dostatočne pripravená, no nemala na výber. Svadbu odkladali už niekoľko mesiacov, no napokon kráľ už nehodlal čakať.

Celestina vstúpila do kráľovskej kaplnky, kde sa nachádzalo len pár vysoko postavených ľudí a samozrejme celá kráľovská rodina. Aspoň toto sa jej podarilo dosiahnuť. Nechcela totiž žiadnu prehnanú svadbu. Chcela len pokojný obrad, na konci ktorého sa z nej stane kráľovná.

,,Kori ty si úplne mimo,ʼʼ povedala Viki a ja som sebou trhla. ,,Len som sa začítala, prepáč,ʼʼ zašepkala som. V tom sa ozvali kráľovské fanfáry a všetky sme sa nahrnuli k oknu. Pri vchode do zámku sa objavilo auto a z neho vystúpila žena oblečená v čiernych šatách. ,,Kto to je?ʼʼ opýtala sa Tori. ,,Princezná Lorelyen, sestra našej kráľovnej. Ale čo tu chce? Obvykle neprichádza bez ohlásenia. Niečo sa muselo stať,ʼʼ vysvetlila nám Viki.

Najskôr sme si z toho nič nerobili. No keď prišla celá kráľovská rodina na obeh, hneď sme vedeli, že sa stalo niečo veľmi smutné. Kráľovná už na sebe nemala nádhernú levanduľovú róbu ale voľné čierne šaty. Navyše na jej tvári bolo vidno, že plakala. ,,Dámy, dovoľte mi predstaviť vám moju sestru princeznú Lorelyen. Bude tu u nás pár dní na návšteve,ʼʼ povedala kráľovná a sadla si k stolu. Potom sme sa usadili aj my a začali sme obedovať.

Po obede sme sa presunuli do salóniku a pokračovali sme v našich prípravách. ,,Včera som ešte dlho rozmýšľala a zostavila som zoznam športov, ktoré by sme mohli zvládnuť zrealizovať. A to lukostreľba, kroket, šípky, bedminton a golf. Čo vy na to?ʼʼ opýtala sa nás Isabell. No a ja som len nemo zostala sedieť. ,,Je to skvelý nápad lady Isabell,ʼʼ odpovedala za nás všetky Viki. ,,Prosím, volajte ma Bell, mám to tak radšej,ʼʼ povedala a my sme ju všetky obdarili úsmevom. ,,Ja som zase rozmýšľala nad oddychovými zónami. Boli by dve a s tematikou kníh a hudby,ʼʼ povedala som svoj plán. ,,To znie naozaj úžasne,ʼʼ žasla Tori.

Po nejakom čase sa tu objavila kráľovná aj s jej sestrou princeznou Lorelyen. Bolo vidno, že kráľovná nie je vo svojej koži, no aj napriek tomu mala na perách stále úsmev. Za toto som ju stále obdivovala. Nech sa dialo čokoľvek, navonok stále pôsobila pokojne a vyrovnane. Akoby ju nič nedokázalo rozhodiť.

Po večeri som sa rozhodla, že si znovu zabehám. Keď som vybiehala zo zámku, obloha už bola posiata hviezdami. Bolo to tak nádherné. Prebehla som celými záhradami a nakoniec som si ľahla do trávy. Milujem sledovanie hviezd a tu v zámku sú na to ideálne podmienky. Žiadny svetelný smog a ani neustály šum áut a vlakov. Možno život v paláci nie je až taký hrozný, ako som si doteraz myslela. Postupne som si na to začala zvykať.

Z môjho sledovania hviezd ma prerušili až niekoho približujúce sa kroky. V tme som však nevidela, kto to je. Bola som v najodľahlejšej časti záhrad a mojím telom sa začala šíriť totálna panika. Kto môže byť takto v noci vonku a potulovať sa po záhradách? No vlastne ani ja tu nemám čo robiť. ,,Lady Kornélia!ʼʼ započula som niekoho kričať moje meno. No a po chvíli sa pri mne zjavil jeden zo strážcov. ,,Tak sme vás našli lady Kornélia,ʼʼ povedal a ja som sa na neho prekvapene pozrela. ,,Hľadáme vás už skoro hodinu po celom zámku. Princ Sebastian vás nemohol nájsť a veľmi sa o vás bál. Poďte, zavediem vás do vašej komnaty,ʼʼ povedal a ja som nedobrovoľne musela vstať a kráčať znovu do komnaty. Tam už ale čakal Sebastian a v očiach mal zmiešaný strach a hnev. Keď strážca odišiel, Sebastian prehovoril.

,,Vieš ako som sa o teba bál? Nikto nevedel kde si a už je niečo po jedenástej,ʼʼ hovoril nahnevaným hlasom, akoby bol môj otec. Neviem prečo, ale do očí mi to nahnalo slzy. Tak veľmi mi chýba môj otec. Je to bolesť, ktorú sa mi nikdy nepodarí prekonať. ,,Nemôžeš sa len tak vytratiť. Keby sa ti niečo stalo, bola by to moja vina,ʼʼ povedal už o niečo pokojnejšie a pozrel sa mi do očí. ,,Len som sledovala hviezdy. Potrebovala som sa upokojiť,ʼʼ zašepkala som úplne zastretým hlasom a unavene som si sadla na posteľ. Až teraz som si všimla, že to Conie celé sleduje. ,,Dobre, už nikdy neodídem bez toho, aby o tom niekto vedel. Sľubujem,ʼʼ povedala som a začala som si utierať slzy, ktoré mi začali stekať po tvári. Potom som sa mu znovu pozrela do očí. Boli tak nádherné.

Nechápem, ako to robí, no znovu som sa v tých očiach začala strácať. Sú tak tajomné, no nádherné. Sú dokonalé. A bez toho, aby som si to nejako viac uvedomovala, začali sme sa so Sebastianom k sebe približovať. Po celý ten čas sme si hľadeli do očí, až kým som na svojich perách nepocítila jeho dych. Čakala som, čo sa stane, no v tom sa mi v hlave znovu objavil ten hlas, ktorý stále opakoval, že ja nie som pre neho tá pravá.

Naspäť do reality ma vrátila ďalšia slza, ktorá mi stekala po mojom líci. Sebastian sa odtiahol a zmätene sa na mňa pozeral. Určite nechápal, prečo plačem. Ako by aj mohol. Ja som len zašepkala tiché prepáč mi a utiekla som do kúpeľne. Keď som sa vrátila, Sebastian tu už nebol.

______________________________

Dnes tu máme novú kapitolu. Ako sa vám páči?

Kori: