Ráno som sa zoubudila s neskutočnou bolesťou hlavy. No ale tak to som mohla očakávať, keď som preplakala niekoľko hodín v kuse. Posadila som sa a pozrela som sa na vyčerpanú Beat, s ktorou sa strávila celú noc. Prišla sem hneď, ako sa dozvedela, že som chcela skočiť z balkóna.

,,Dobré ráno Kori. Aj keď by sa skôr hodilo povedať dobré poobedie,ʼʼ povedala so smiechom. ,,Čože??!ʼʼ vykríkla som a strmo som sa posadila. No to som naozaj nemala robiť. Hlavu som mala zrazu ako na kolotoči a urobilo sa mi zle. ,,Mala by si zostať ležať. Včera toho na teba bolo príliš,ʼʼ povedala potichu. Potom som si už len ľahla a snažila som sa čo najmenej hýbať.

,,Bol za tebou princ Sebastian, ale keď zistil, že spíš, povedal, že sa zastaví niekedy okolo ôsmej. Potreboval sa s tebou porozprávať. Včera to teda asi nedopadlo najlepšie, že?ʼʼ povedala to s neskutočným pochopením v hlase. ,,Nechcem sa k tomu nejako vracať. Nebol to dobrý deň,ʼʼ povedala som potichu. Beat sa už viac nepýtala. Nebolo to potrebné.

Keď sa už ručička na hodinách blížila k pol ôsmej, Beat mi pomohla obliesť šaty, ktoré mi Lumia pripravila. Boli to naozaj veľmi jednoduché a ľahké. Boli orgovánovej farby a hneď na prvý pohľad sa mi páčili. Kiežby som mohla také šaty nosiť stále.

Potom som si už len rozčesala vlasy a naniesla trochu make-upu pod oči, aby nebolo tak hrozne vidieť tie tmavé kruhy. Nechcem predsa Sebastiana vyľakať hneď ako ma uvidí. Aj keď po včerajšku nechápem, že tu ešte stále som. Možno mi chce naozaj povedať, že ma posiela domov.

Tesne po ôsmej sa na dverách ozvalo klopanie a dno vstúpil Sebastian. V ruke držal šatku a ja som sa na neho zmätene pozerala. ,,Si už pripravená?ʼʼ opýtal sa opatrne. Ja som len prikývla hlavou. Po chvíli mi to ale nedalo. ,,Čo chceš robiť s tou šatkou?ʼʼ spýtala som sa s panikou v hlase. Sebastian sa len pousmial. ,,Neboj sa. Zaviažem ti oči len na chvíľku,ʼʼ povedal so smiechom v hlase. ,,Ale ja nemám rada tmu,ʼʼ protestovala som. Nakoniec som mu to ale dovolila a vyšli sme na chodbu.

Znovu sme kráčali po chodbách, tento raz ale smerom dole. Ocitli sme sa v dlhej chodbe, ktorú lemovali obrazy z nejakých akcií v kráľovských záhradách. Potom mi už Sebastian zaviazal oči a viedol ma nejakou kľukatou chodbou. Zrazu sme sa zastavili a ja som sa nadýchla. Vo vzduchu som cítila krásnu vôňu kvetov a počula som žblnkotanie vody.

Sebastian mi dal dolu šatku a ja som uvidela nádhernú zimnú záhradu. Bolo tu plno farebných kvetov a nádherný kamenný vodopád. ,,Je to tu nádherné,ʼʼ vydýchla som úžasom. ,,Vedel som, že sa ti tu bude páčiť. Je to aj moje obľúbené miesto,ʼʼ povedal potichu. Naznačil mi, aby som ho nasledovala a tak som aj urobila.

V strede záhrady bol malý stolík a dve stoličky. Potom som ale uvidela niečo, čo úplne upútalo moju pozornosť. V rohu bola veľká voliera a v nej naozaj veľká biela sova. Alebo teda skôr snežná sova. ,,To je náš domáci maznáčik. Snežná sova menom Jullie,ʼʼ zaznel mi za chrbtom hlas Sebastiana. Bola tak nádherná.

,,Ja viem, že si už večerala, ale nechal som v kuchyni pripraviť zopár koláčikov. Presuňme sa teda k stolu,ʼʼ povedal s úsmevom. ,,To nebolo nutné Sebastian,ʼʼ odvetila som tiež s úsmevom. ,,Ber to ako ospravedlnenie, za ten včerajší večer,ʼʼ povedal potichu. So mnou to úplne trhlo, keď som si na tie momenty spomenula.

,,Si v poriadku? Ak sa nechceš o tom rozprávať, tak nemusíme,ʼʼ povedal s obavou v hlase. ,,Nie, to je v poriadku. Včera si odo mňa chcel odpovede a ja som ti ich nedala. Tak to skúsim dnes,ʼʼ povedala som pokojne. ,,SI si istá, že to chceš? Včera ťa to dosť rozhodilo,ʼʼ zašepkal. Ja som sa na neho so strachom pozrela. ,,Bol to len zlý deň, mohli by sme na to zabudnúť?ʼʼ povedala som zlomene. ,,Takže to mám brať tak, že už nechceš ísť domov?ʼʼ spýtal sa s iskričkami v očiach. Sakra! Na toto nepoznám odpoveď. Áno? Mala by som od tohto všetkého už navždy pokoj. Nie? Som tu predsa kvôli tomu, aby som zistila kým som a aby som nesklamala rodinu. ,,Zatiaľ by som rada zostala,ʼʼ povedala som ale jeho úsmev sa začal vytrácať. Chytil ma za ruky a pozrel sa mi do očí. Moje srdce sa rozbúchalo šialenou rýchlosťou a ja som ho nedokázala zastaviť. Teda až do momentu, kým znovu Sebastian neupútal moju pozornosť. ,,Nechcem ťa stratiť,ʼʼ zašepkal.

V ten moment som si konečne začala uvedomovať, čo sa v skutočnosti deje. Veď tu predsa sedím s korunným princom, budúcim kráľom, ktorý sa mi pred chvíľou zveril s tým, že ma nechce stratiť. Nikdy som tento pocit nezažila, no možno sa stalo konečne to, o čom som zatiaľ len stále čítala v knihách. Ja som sa skutočne zamilovala.

,,Ako sa ti zatiaľ páči na zámku?ʼʼ vyrušil ma z myšlienok jeho hlas. ,,Je to tu veľmi pekné. Ale tak, ja som ešte nikdy v živote nebola takto na zámku. Jedine na školskej exkurzii,ʼʼ priznala som sa. ,,Som rád, že sa ti páči. Vedela by si si predstaviť tu žiť navždy?ʼʼ znovu sa opýtal. Musím uznať, že ma tou otázkou mierne zaskočil. ,,No to neviem. Neviem, či som vhodná osoba na kráľovský život. Nebola som totiž vychovávaná ako princezná ani nič podobné. Je to pre mňa všetko tak nové. Niekedy až trochu desivé,ʼʼ zašepkala som.

,,Vieš, keď som ťa videl prichádzať na zámok, nevedel som, čo si mám myslieť. Neber to zle, ale nevyzerala si ako lady. Ale musím uznať, že si ma príjemne prekvapila. Už teraz vidím obrovský pokrok,ʼʼ povedal a pozrel sa mi do očí. ,,Je zvláštne, že som ťa chcel vyradiť ako prvú a teraz chem, aby si tu zostala až do konca,ʼʼ ukončil svoj monológ. ,,Takže ma pri najbližšom vyraďovaní nevyhodíš?ʼʼ opýtala som sa. ,,Určite nie. To ti sľubujem,ʼʼ zašepkal a znovu sa mi pozrel do očí.

Po chvíli ticha sa rozozneli zvony. ,,Asi by sme už mali ísť do komnát,ʼʼ poznamenal Sebastian. Ponúkol mi ruku, aby som sa postavila a ja som ju s radosťou prijala. Odprevadil ma až pred komnatu. ,,Dobrú noc Kori. Rád som s tebou trávil tento večer,ʼʼ povedal s úsmevom. ,,Aj ja som rada. Dobrú noc Sebastian,ʼʼ zašepkala som a úsmev som mu opätovala. Potom som už len vliezla do komnaty a pripravila som sa na spánok.

______________________________

Dúfam, že sa vám dnešná kapitola páčila. Užili sme si v nej trochu romantiky a padol aj dosť dôležitý prísľub. Dodrží ho princ Sebastian a nechá si Kori na zámku až do konca?

Kornélia: