Melódia stále znela a ja som už nedokázala byť dlhšie ticho. Slzy mi stekali po tvári a ja som začala spievať.

Tam kde sa slnko dotýka hôr

Tam leží zámok pod oblohou

Nie je tam smútok, a ani slzy

Nie je tam nikto, kto by bol cudzí

V tom zámku nájdeš stratený svet

Aj odpovede, ktorých už niet

Odhalíš pravdu, čo je skrytá

pretože tam je do stien vrytá.

ooooo do stien vrytá...

Vtom gitara prestala znieť a moje oči sa stretli s Beat. Zrazu som mala pocit, akoby sme sa poznali večnosť. Akoby bola mojou stratenou sestrou. Po pár minútach odišla a celý zvyšok dňa so mnou trávila Conie. Bolo to hrozne zvláštne.

Po večeri som už chcela zostať v izbe, teda až pokým sa neozvalo klopanie. Conie išla ku dverám a zrazu sa v komnate objavil jeden z princových strážcov. Princ si vraj žiada moju prítomnosť v jeho komnate. Postavila som sa teda a nasledovala som strážnika do zakázanej časti paláca. ,,Je to tu tak nádherné, ale kam presne ideme?ʼʼ opýtala som sa opatrne. ,,Ako som už povedal, princ si vyžiadal vašu prítomnosť v jeho komnate. Je tu na konci chodby,ʼʼ odpovedal s pokojom. A naozaj sme už o pár minút stáli na úplnom konci chodby. Nachádzali sa tu len obyčajné drevené dvere. Najskôr vstúpil strážca. ,,Sebastian, je tu lady Kornélia,ʼʼ povedal. ,,Nech vstúpi ďalej,ʼʼ zaznel princov hlas. Strážca mi naznačil, aby som vošla a ja som tak urobila. Snažila som sa tváriť úplne v poriadku, ale desil ma fakt, že si ma nechal princ predviesť.

Strážca odišiel a v miestnosti zavládlo ticho. Ja som stála na mieste a princ Sebastian sa pozeral von oknom. Nikto nepovedal ani slovo, no po ďalších minútach ticha som to už nezvládla. ,,Prečo som tu?ʼʼ opýtala som sa opatrne. ,,Musím sa s tebou vážne porozprávať,ʼʼ povedal bez emócie. ,,Chceš ma poslať domov? To preto som tu?ʼʼ pýtala som sa so slzami v očiach. No a práve vtedy sa na mňa prvý krát pozrel. Spravil dva kroky, objal ma a ja som sa naplno rozplakala.

Keď sa odtiahol, v očiach mal iskričky a na perách úsmev. Pokrútil hlavou a začal sa smiať. ,,Ale no tak Kori. Nikam nejdeš, práve naopak. Ráno za mnou bola Sophia a povedala mi o tom, čo si jej povedala. Nehnevaj sa na ňu prosím. Myslela to v tom najlepšom,ʼʼ dopovedal a znovu sa na mňa usmial. ,,Tak prečo tu potom som?ʼʼ opýtala som sa váhavo. ,,Chcel by som sa  o tebe dozvedieť viac,ʼʼ povedal jednoducho. Zostala som celkom zaskočená. Naznačil mi, aby som si sadla a ja som tak urobila.

,,Nie som dobrá v rozprávaní. Čo keby si sa ma rovno pýtal otázky, čo o mne chceš vedieť?ʼʼ povedala som. ,,Dobre, ako chceš,ʼʼ znovu sa na mňa usmial. ,,Tak prečo si tu?ʼʼ opýtal sa. Ja som v tom začala panikáriť. Sama neviem, prečo tu som. ,,Ja vlastne sama neviem. Pred pár týždňami som ani nevedela, že môj otec mal titul princ. Nejako som cítila, že to musím urobiť,ʼʼ Zostal šokovane sedieť. ,,Počkať, ty si ... ʼʼ nedopovedal. ,,Kornélia Retvener,ʼʼ dopovedala som za neho. V očiach sa mu zaleskli slzy. ,,Si v poriadku?ʼʼ spýtala som sa. Neodpovedal, len sa na mňa pozeral a snažil sa nedovoliť slzám opustiť jeho oči. Nakoniec ale tento boj aj tak prehral a po jeho tvári sa začali kotúľať slzy. V očiach mal ale aj naďalej nečitateľný výraz.

,,Sebastian, vnímaš ma?ʼʼ opýtala som sa znovu. Zrazu sebou šklbol a trhane sa nadýchol. ,,Prepáč, len som si spomenul na princeznú Amalie a jej dcéru Bethany. Je to už tak dlho, čo nás opustila,ʼʼ zašepkal. ,,Ospravedlňujem sa. Nechcela som ti ublížiť,ʼʼ dopovedala som a utiekla som z komnaty. Snažila som zistiť, kde som a kadiaľ sa dostanem do mojej komnaty, no zamotala som sa ešte viac. Napokon som sa ocitla znovu na tom balkóne. Viem, že tu nemám čo robiť, ale nedokázala som ísť ďalej.

Tento raz som si nesadla na sedačku, ale sadla som si na okraj balkóna. Nechápem ako je to možné, ale zrazu mi tá výška vôbec nevadila. Vyzula som si lodičky a nohy som prehodila cez okraj. Podo mnou bola len čierna prázdnota, zato nado mnou sa nachádzali nádherné hviezdy. Snažila som sa upokojiť môj dych, no nemohla som. Vyčítala som si každé jedno slovo, ktoré som Sebastianovi povedala.

Keď som ho tam videla plakať, niečo sa vo mne zlomilo. V ten moment som si uvedomila, že sem skutočne nepatrím. Som dcéra muža, ktorý bol pred tým manžel teraz už mŕtvej princeznej. Každému v tomto zámku spôsobujem len bolesť. Nie som osoba, ktorá by sa mala stať budúcou princeznou, či nebodaj kráľovnou. Nie som tá pravá...

Postavila som sa na okraj hrubého múru a čelom som sa otočila ku dverám. Slzy mi stále stekali po tvári a ja som už bola pripravená skočiť. No v tom sa otvorili dvere a v nich stál Sebastian. Na ten šokovaný výraz nikdy nezabudnem.

,,Ani sa o to nepokúšaj Kori!ʼʼ povedal rázne. ,,Musím. Nie som tá pravá,ʼʼ povedala som a pozrela som sa hore na hviezdne nebo. Zrazu som ale na mojom páse pocítila niekoho ruky. Pozrela som sa dolu a tam stál on. ,,To nie je pravda,ʼʼ povedal a práve vtedy sa vo dverách objavila aj kráľovná Agata. ,,Teraz pôjdeš dolu a ja ťa zavediem do tvojej komnaty,ʼʼ povedal rázne. Nedokázala a vlastne ani som nemohla povedať nie. Hlavne nie pred kráľovnou.

Nasledovala som teda Sebastiana do mojej komnaty. Teda skoro do komnaty. Pred dverami sa zastavil a pozrel sa mi do očí. ,,Si v poriadku?ʼʼ opýtal sa opatrne. Ja som len kývla hlavou na súhlas. ,,Myslela si to vážne? To, že nie si tá pravá,ʼʼ zašepkal. ,,Nie som tá pravá a obaja to vieme. Pošli ma domov a ušetri tak nás oboch ešte dlhšieho trápenia. Celej vašej rodine ubližujem,ʼʼ vychŕlila som na neho. Len tak tam bez pohybu stál a potom sa na mňa pozrel tvrdým pohľadom. ,,Nikto mi nebude hovoriť, koho mám alebo nemám vyhodiť!ʼʼ povedal ešte tvrdšie. Otočil sa a zmizol v tme. Ja som vošla do komnaty a pripravila som sa na spánok.

______________________________

Tak a máme tu nečakane ďalšiu časť. Nejako sa mi podarilo napísať pár častí do zásoby. No a keďže mojich verných fanúšikov nechcem nechať čakať, nech sa páči.

V závere tejto kapitoly sa princ Sebastian netvári práve pokojne. Myslíte si, že Kornéliu pošle domov?