Tak opustený deň
A je môj
Najopustenejší deň môjho života

Tak opustený deň
Mohol byť prekliaty
Je to deň, ktorému nedokážem čeliť

Najopustenejší deň môjho života
Najopustenejší deň môjho života

Tak opustený deň
Nemusel sa stať
Je to deň, ktorý mi nikdy nechýba
Tak opustený deň
A je môj
Najopustenejší deň môjho života

A ak pôjdeš, chcem ísť s tebou
A ak umrieš, chcem umrieť s tebou

Držať ťa za ruku a spolu odísť

Najopustenejší deň môjho života
Najopustenejší deň môjho života
Najopustenejší deň môjho života
Života

Tak opustený deň
A je môj
A som šťastný, ze som ho prežil

Príbeh

Neznášam tie dni, keď som sám. Núti ma to premýšľať. Samozrejme, nie je na tom nič zlé, pokiaľ si tým neotvárate staré už takmer zahojené rany. Čím viac premýšľam, tým viac nepotrebný si na tomto svete pripadám. Nenávidím takéto dni, no nikdy sa im nevyhnem. Často bývam sám. Prečo? Sám neviem, niekoho odoženiem ja, niekto len tak odíde. A potom iba sedím v rohu mojej malej kúpeľne. V jednej ruke mám mobil, v druhej žiletku. Sú to dve veci, ktoré ma môžu zachrániť, ale ktorú si vybrať? Ktorá je tá správna voľba? Nájdem ešte vôbec niekedy človeka, ktorému nebudem úplne ukradnutý? Bol by som rád, keby mi niekto dal odpoveď. Lenže kto?

Odhodím žiletku späť do skrinky nad umývadlom a na mobile púšťam liek na moju dušu. Hudbu. Vždy sa tak rozhodnem. Nikdy nemám dostatok odvahy na samovraždu. Možno som zbabelec, ale možno to tak jednoducho má byť. Možno naozaj aj mňa ešte čaká šťastie.

Na druhý deň ráno už iba spomínam na udalosti z predošlého večera. Vždy som rád, keď takéto dni nakoniec prežijem. Pretože bez ohľadu na to, všetko zlé čo ma za môj život postretlo, sa dejú aj dobré veci. Stačí sa len vedieť tešiť z maličkostí.