Agáta sa mu zdá v poslednej dobe nejaká vynervovaná. Akoby sa snažila ho od seba odohnať. Lepšie povedané, pôsobí na neho tak, že už ju ich vzťah nebaví. Nechápe to. Tie prvé mesiace boli nádherné. Nemohla sa ho nabažiť. Lipla na ňom. A on jej splnil každé jedno želanie. Teraz mu už ani nezavolá.

Nevideli sa už takmer štyri dni. Telefón mu nezdvíha. Vážne to už nechcel robiť. Dal si záväzok, že ju nebude sledovať a tiež ani kontrolovať jej mobil, no ak sa nedozvie, čo robí bez neho, úplne z toho zošalie. Potrebuje opäť nadobudnúť kontrolu. Takto má dojem, že mu Agáta prechádza cez hlavu.

Michal sa vrátil domov. Už včera ráno, lenže oni stále nevyšli z postele. Jej manžel nebol ten, ktorý sa na ňu vrhol. Agáta sa pre neho vyzliekla. Urobila mu striptíz a potom spolu celú noc súložili. Zasúval ho do nej iný muž. Iný muž aj napriek tomu, že on sa stal jej pokorným otrokom a spĺňal jej túžby.

Nekontrolovane žiarli. Ovládol sa, ale nebolo mu všetko jedno. Pozeral sa na ženu, ktorá patrí iba jemu, ako sexuje s druhým chlapom a na prvý pohľad sa zdalo, že si to užíva. Nechce ho opustiť. Michal jej nikdy nebude môcť dať to všetko, čo jej dáva on. Lenže Agáta je na peniaze. A tie on nemá.

Otočí sa chrbtom k tej scéne. Nedokáže sa viac pozerať, ako mu to Agáta robí ústami. V tejto pozícii je zvyčajne on. Pod ňou. A miluje to. Svoju lásku k nej nezaprie. Ľúbi ju. Nepáči sa mu, že svoje telo odovzdáva okrem neho ešte aj druhým.

Keď skončia a Michal sa poberie do sprchy, nevydrží to a zazvoní. Keď nikto neprichádza, prst necháva položený na zvončeku a nepustí ho, kým sa vo dverách neobjaví Agáta so strapatými vlasmi a uväzujúc si župan okolo nahého tela.

Natiahne sa k nej, zdrapne ju za zadok a tisne si ju k bolestivej erekcii. Siaha si po zipse na nohaviciach a chce si to s ňou rozdať priamo tu, ale ona ho zastaví a podráždene mu vylepí zaucho. „Zbláznil si sa? Čo keby nás videl Michal?" privádza ho svojím nepríjemným tónom naspäť do reality a on sa po prvýkrát cíti ako votrelec v manželstve ich dvoch. Dala mu najavo, že manžel je pre ňu významnejší.

„Spala si s ním!" bráni sa vyčítavo. Je mu zle z toho, ako bezmocne sa teraz javí. Je od nej o dvadsať rokov mladší, avšak predpokladal, že vekový rozdiel medzi nimi nebude podstatný.

„No a?" nechápavo sa spytuje. „Je môj muž, čo si myslíš, že spolu robíme? Pozeráme si večerníček na dobrú noc?" zvolá posmešne, tento jej tón ho urazí a bodne nečakanou bolesťou do srdca.

„Fajn, tak by sme mu mohli vyzradiť, čo po nociach robíme my dvaja, keď tu on nie je. Alebo ešte lepšie, keď pokojne chrápe vo vašej manželskej posteli," kontruje jej rovnako výsmešne, pohroziac jej tým, že ich aféru prezradí.

Bez pozvania sa nasáčkuje do ich obývačky, rozloží sa na sedačke a Agáta na neho iba hľadí s vystrašeným pohľadom a slzami na krajíčku. Sklopí pohľad do zeme. Toto nechcel. Vážne mu nešlo o to, aby ju rozplakal, ale tá jej poznámka sa ho dotkla.

Vystrie ruky pred seba a pohladí ju po odhalenom kolene. „Neplač. Som z toho trochu mimo a žiarlim. Nechcem, aby si bola smutná," prihovorí sa jej pokorne a sklápa poslušne uši.

„Michala som musela zviesť, nemysli si, že sa mi to páčilo," pošepne mu a obzerá sa, či ho náhodou neuvidí schádzať dolu po schodoch k nim. „Je pre nás prospešný, občas som nútená zahrať pred ním aj takéto divadlo, aby ma nezačal upodozrievať. Nemôžeme si dovoliť, aby si začal myslieť, že ho podvádzam. Mám pre teba jednu veľkú novinku, ale teraz ti ju nemôžem povedať. Keď Michal odíde, porozprávame sa, dobre?" vyvolá v ňom zvedavosť, zároveň však aj uznáva, že má pravdu.

„Chýbaš mi," prezradí jej skutočný dôvod, prečo sem šiel a pozoroval ju aspoň z diaľky. Naučil sa na jej prítomnosť, keď nie je pri ňom, je to ako keby mu chýbala druhá časť.

Letmo ho pobozká na pery. „Aj ty mne. Neskutočne," povzdychne si. „Chceš vedieť tajomstvo? Predstavovala som si, že mám v ústach teba. Vždy, keď to s ním robím, predstavujem si iba teba," zachichoce sa a je si istý tým, že vie o tom, ako ho tým nabudila.

Nemá čas zareagovať, lebo za krátku chvíľu sa zjaví Michal s uterákom okolo bedier a čistiac si uši vatovými tyčinkami. Prekvapene nadvihne obočím, ale nie je podozrievavý. Zvítajú sa. „Ahoj, Dávid, ako?" pýta sa nezaujato a zloží sa na kresle.

Premáha sa, ale s najväčšou radosťou by mu rozmlátil ciferník. „Fajn, dá sa, šak to poznáš, ne?" použije pred ním svoj detinský prízvuk, keďže on ho má stále iba za mladšieho nevlastného brata svojej manželky. „Ja už musím bežať. Zastavil som sa iba na chvíľu, mamka trkotala, aby som vás pozval na večeru dnes večer, tak jej zavolaj, veľká ségra," vyhovorí sa na svoju matku a postaví sa na odchod. Michal neprotestuje, veľmi dobre si všimol, ako sa pozeral na jeho Agátu a zvliekal ju pohľadom. Nenávidí, že nemôže proti tomu zakročiť.

Agáta ho ide vyprevadiť. Správajú sa k sebe formálne a jemu je z toho na zvracanie. Do ich okien sa viac nepozerá. Pred odchodom mu ale neunikne pohľad na Agátu pridržiavajúcu sa za okraj sedačky, keď ju Michal ťahá za vlasy a pichá do nej odzadu.

Sadne si do auta a krúži bez jasného cieľa po meste. Hlavou mu víria myšlienky o tej veci, o ktorej mu Agáta chce povedať. Prečo je ohľadom toho taká tajnostkárska? Čo sa mohlo prihodiť? Nemá rád prekvapenia. Potrebuje sa to dozvedieť čo najskôr.

Michal sa vydáva na cestu ešte v noci. Konečne nemusím predstierať, aká som z jeho návštevy nadšená. Keď sa vráti domov nabudúce, už ho budem vítať s najkrajšou novinkou, že spolu čakáme dieťa, ktoré mi kompletne zničí figúru. Doprajem si pohár vína. Mám za sebou ťažkú šichtu hrania sa na poslušnú manželku, potrebujem nejako ventilovať.

Ak to to decko neprežije, pre mňa lepšie, o starosť menej. Hoci s deckom na krku by som z Michala mohla aj po rozvode vyžmýkať omnoho viac peňazí. Z tohto hľadiska by to bolo výhodné. Zaleziem do sprchy. Ľahnem si do postele a ani neviem ako, okamžite spím ako zarezaná.

Ráno zídem dolu do kuchyne a nie som vôbec prekvapená, že mám na stole pripravené obľúbené raňajky, ktoré nájdem na stole spolu s Dávidom. Maskujem znechutenie, že od neho nemám ani chvíľu pokoj a rozjarene sa mu hodím okolo krku. Muži sú vskutku neinteligentné stvorenia.

Sprístupním mu cestu k svojmu lonu, on ma vysadí na malý ostrovček v našej kuchyni a tentoraz je to rýchle. Hádže ku mne kajúcne pohľady, pohladím ho po vlasoch a narýchlo do seba nahádžem raňajky, lebo vidím, aký je netrpezlivý z toho, že pred ním niečo tajím.

Pohladím sa dramaticky po bruchu a jemu to v tej sekunde dôjde. „Čakáme spolu dieťa? Si tehotná?" vypytuje sa rozžiarene, ako keby to bola tá najlepšia vec na celom svete.

„Hej, som v tom," odvetím mu krátko. Zatiaľ sa z tejto správy nedokážem tešiť. Vlastne pochybujem o tom, že sa vôbec niekedy budem. „Pre všetkých ostatných budem tehotná s Michalom. Toto tajomstvo musí ostať medzi nami, rozumieš?" dohováram mu vopred a on sa podľa očakávaní nesúhlasne zamračí.

„Nechcem, aby tvoj muž vychovával moje dieťa!" zvýši hlas a prevrhne stoličku. Odskočím, zatiaľ som ho takéhoto ešte nezažila. Zatína päste pri tele a postupne zhadzuje na dlaždičky taniere, na ktoré mi naservíroval lievance s ovocím.

Pristúpim k nemu a zmierlivo sa dotknem jeho ramena. Stále je napnutý, ale otočí sa a hľadí mi do očí. „Musí to takto byť. Nikto nemôže vedieť, že my dvaja spolu čakáme dieťa. Uvažuj, ak si bude Michal myslieť, že je jeho, budem ho môcť vydierať, vysúdim od neho peniaze a my potom budeme môcť naozaj odísť niekam ďaleko, kde sa nebudeme musieť skrývať. No povedz, nebolo by to krásne?" spracúvam ho, pretože viem, že táto predstava sa mu bude nesmierne pozdávať.

Dýcha prerývane. Nozdry sa mu rozširujú od zlosti. „Ale to dieťa bude naše. Ja budem jeho otcom."

„Isteže áno. My dvaja to budeme vedieť. Vážne záleží na tom, či to budú vedieť aj tí druhí?" snažím sa mu dostať do hlavy s rozumnými argumentmi.

Chytí ma za boky a priloží si pery na moje brucho. „Takže v tebe rastie človek z nás dvoch?" pýta sa, ako keby neovládal mechanizmus privádzania ľudí na tento svet. Som otrávená z jeho náhlej rozcítenosti, ja nič podobné nezažívam. Je mi fakticky jedno, čo vo mne rastie. Najradšej by som sa toho zbavila, keby nemalo pre mňa takú hodnotnú cenu.

Falošne sa zasmejem. On si to našťastie nevšimne. „Jasné. Naše drobné a zlaté bábätko," tvárim sa ako šťastná matka, ktorá je z tohto zistenia v samom siedmom nebi. Herectvo by mi vážne šlo. Škoda, že som nikdy nemala veľké ambície.

„A čo budeme teraz robiť?"

„To, čo aj doteraz," ozrejmím mu. Normálne sa už teraz cítim ako matka. „Michal sa vráti o tri týždne. Oznámim mu, že mi to mešká, spravím si pred ním tehotenský test a on si bude myslieť, že to dieťa je od neho. Potom sa s ním rozvediem, pripravím ho o majetok a my odtiaľto odídeme niekde do teplých krajín," zvestujem mu svoje plány, ktoré som možno trochu poupravila podľa toho, aby sa mu viac pozdávali. V skutočnosti plánujem odísť skôr sama a to decko prenechať na krk jednému z nich.

Prekypuje šťastím a to znamená, že sa mi ho podarilo dokonale oblbnúť. Vezme ma do obývačky a tam zo mňa zubami stiahne oblečenie. Preklopí ma na brucho, pravdepodobne sledoval, čo so mnou robil včera Michal, a extrémne sa snaží uspokojiť ma, keď do mňa náhlivo priráža.

O hodinu odíde. Privriem dvere, ale v poslednej chvíli mi v pribuchnutí zatarasí cestu cudzia noha. Cez škáru sa votrie dnu a cekne. „Ty a Dávid? Fakt trtkáš s naším bratom, Agáta?" znechutene si odpľuje na zem a mňa zaleje horúčava.