„Čo si tak ticho?" prihovára sa mi v aute Michal, keďže ja som sa vyhovorila na migrénu a požiadala ho, aby sme odišli. Mama nám nabalila z večere a narýchlo sme sa rozlúčili. Monča ihneď zbadala, že niečo nie je v poriadku, preto mi okamžite poslala správu, že večer si píšeme.

Mala som dvadsať a on ma zvádzal. Navrhol mi, či by som sa neprišla pozrieť do pracovne, kde by sme mohli spolu rozoberať politológiu. Pravdaže som nebola sprostá a vedela som, o čo mu ide. No mne nevadilo zlepšiť si cez posteľ známku.

Na prste sa mu drzo vynímala obrúčka. Na pracovnom mahagónovom stole mal v rámikoch fotografie svojej rodiny. Manželku, dcéru a syna, ktoré mu veselo sedeli na kolenách. Sklopil ich dole, prisadol si ku mne na sedačku a odhrnul mi vlasy z tváre. Prekrížila som si nohy a nasmerovala mu ruku na svoj rozkrok.

Hneď to pochopil. Takto sme sa u neho stretávali trikrát do týždňa vždy po vyučovaní. Bola som slobodná a svoju nerozvážnosť som mohla ospravedlniť za mladosť. Pamätám si, že som bola urazená, keď mi jedného dňa povedal, že bude najlepšie, ak už za ním nebudem chodiť.

Prosila som ho, aby si to ešte rozmyslel. Nemilovala som ho. Vôbec nie. Ale bol starší, skúsenejší a vedel, čo na mňa zaberá. V tom čase mohol mať štyridsať. Na hlave mu už svietilo zopár striebristých vlasoch, ale boli husté a šediny mu dodávali šmrnc. Letela som na neho. A hlavne sa mi nepáčilo, že ma vymenil za mladšiu.

Rozbila som mu okná na aute. Nenahlásila som ho. Vedela som, čo by to pre mňa znamenalo, netúžila som opakovať skúšky, z ktorých som u neho prešla na výbornú, ale pravdaže som ho nemohla ani nepotrestať. Vedel, že som to urobila ja, ale keď som mu pohrozila, že zájdem za jeho manželkou a o všetkom jej poviem, výrazne skrotol.

Napokon som doštudovala. Mám len úbohý bakalársky titul, s ktorým si akurát tak môžem vytrieť zadok. Dušana som odvtedy nevidela. Nekontaktovali sme sa. A ja som si našla Michala. Na toho sráča som celkom pozabudla. Teraz obrába moju vlastnú mamku.

Neopováž sa pred tvojou mamou ani ceknúť! Varujem ťa, Agáta, nechceš, aby to zle dopadlo.

Skontrolujem si mobil. Dostal sa k môjmu číslu a už má bobky z toho, že ho prezradím. Idiot jeden. Keby som chcela, aby moja mama vedela o tom, že som sa na vysokej škole nechala obšťastňovať prstami jej nového vyvoleného, urobila by som to už hneď počas tej slávnostnej večere.

Ukryjem si mobil do kabelky a hodím očkom po Michalovi. Sústredene jazdí a prehrabáva si šticu rukou. „Nemám náladu," odfrknem a nehodlám sa priznať ani jemu. „Mal by si si niečo urobiť s vlasmi. Máš ich dlhé," zahováram a rukou mu do nich vojdem. Mierne sa odtiahne a periférne ma sleduje.

„Nepáčim sa ti už?" uškrnie sa. „Agátka, zajtra odchádzam," prívetivo ma osloví, lebo okamžite tuší, ako ma tým vytočí.

„Aká novinka," zahlásim ironicky a prekrútim očami. „Kedy sa zase vrátiš?"

„Asi o týždeň... neviem," povie nerozhodne a chytí ma za ruku. Odtiahnem sa a skrčím sa bližšie k okienku. Nedá sa povedať, že by mi vyslovene prekážalo, že odchádza, ale na druhej strane mi toto manželstvo pripomína to mamine a otcove. On ju podvádzal, mal s druhou bastarda a nakoniec zomrel na infarkt. Ako keby mu to jeho karma všetko spočítala.

„Má toto manželstvo vôbec zmysel?" zahrám mu na city a smrknem. Chcem v ňom vzbudiť zlé svedomie. Ja sa momentálne podobám na otca. Aj on mamu kade-tade podvádzal, lenže zásadný rozdiel je v tom, že Michal ma sám vnucuje do náručia cudzích chlapov.

Zastane na osirelom odpočívadle a vezme mi dlane do svojich rúk. „Pracujem tak veľa, aby sme sa mali dobre. Máš rada luxus, myslíš, že by sme si ho mohli dovoliť, ak by som odmietal tieto pracovné cesty? Nežijeme ako väčšina slovenského národa. Robím to všetko len kvôli tebe, aby si sa mala dobre," dohovára mi a teraz sa snaží spracovať on mňa. Michal nie je hlúpy. Spozná, kedy na neho používam ženské triky a ako protiúder využíva on tie svoje.

Významne pokývam hlavou. Ono, niekedy žena musí vyvolať menšiu scénu a dať mužovi najavo, aký je pre ňu nenahraditeľný. Tým spôsobom zmaže jeho nedôveru a naopak mu preukáže svoju oddanosť. Hovorí sa tomu zdravá hystéria. Nielen o ženách platí, že túžia byť žiadanými. Rovnaká rovnica zaberá aj na chlapov.

„Isteže. Ja viem, žijeme si nadpriemerne, len mi občas chýbaš v našej posteli. Nerada sa do nej vraciam, keď v nej neležíš." A preto si do nej vodím druhých, to už ale radšej nezmienim.

Nahne sa a pobozká ma na líce. „Vynahradím ti to. Na leto pôjdeme do Dubaja. Malo to byť prekvapenie, ale nepáči sa mi vidieť ťa takúto smutnú." Mrkne a mne sa opäť potvrdzuje teória. Je inteligentný, ale ja som vynaliezavejšia.

„To naozaj?" natešene zažiarim. „Len my dvaja?" overujem si s vysmiatou tvárou.

Prikývne. „Kto iný, než ja a moja drahocenná manželka," odvetí mi a stisne ma za stehno. „Tam u tvojej mamy si vyzerala vystrašene. Stalo sa niečo?" vráti sa k môjmu šokovému skratu z videnia Dušana v maminej obývačke.

Nikdy mi nespôsobovalo problémy klamať. Lož je vlastne len prispôsobená pravda. Proti tomu by ťažko mohol niekto namietať. „Povedala som ti, že som dostala migrénu. Prišlo mi nevoľno. Nechcela som druhým kaziť náladu," vyhováram sa.

Nadvihne obočie. Má pri očiach drobné vrásky. Teraz je vo veku docenta Dušana. Je síce pekný chlap, ale chýba mu určitá charizma. Keď sme spolu začínali chodiť, hovorievala som si, že charizmatickí chlapi ma aj tak priniesli vždy len do maléru, pričom Michal bol bezpečná voľba.

A po rokoch sa dozvedám, že z finančného hľadiska je zlatá baňa. Nie je taký suverénny a rázny, avšak v našom manželstve som suverénna ja. Vyvažuje sa to. Som jeho prídavný materiál, ktorý mu kolegovia závidia.

„Si si istá, že v tom nie je nič iné?" Jeho hlas vyznie mierne nedôverčivo.

Nadýchnem sa a prižmúrim oči. Opak ruky si dramaticky položím na temeno. „Odvez ma už domov, prosím ťa. Potrebujem si zatiahnuť závesy, vyvracať sa a prespať celú noc do zajtrajšieho rána," zakvílim slabým hlasom.

„Za chvíľu sme doma, neboj." Zhltne mi to a vyrazí naspäť na cestu. Opieram sa hlavou o okno a mám zatvorené oči, popritom len premýšľam o Denisovej urážke a Dušanovej vyhrážke.

Dominik už so mnou nechce nič mať. Zmazal si ma dokonca aj z priateľov a prestal ma sledovať na každej sociálnej sieti. Denis mnou pohŕda a Dušan sa ma bojí. Nepopieram, že je krásne mať tú moc v rukách. Keď si to tak vezmem, vyznela by som ako obeť, keby som o tomto pomere s váženým vysokoškolským docentom povedala mame teraz.

Pre mňa by to rozhodne nevyznelo tak nelichotivo a oplzlo, ako pre štyridsiatnika, ktorý si vodí dvadsiatničky do svojej pracovne a oboznamuje ich so svojím prstokladom. Môžem zahrať na city a tvrdiť, že ma vydieral, aby som sa podriadila jeho zverským chúťkam.

Uvidíme, čím by som ho mohla vydierať. Moja ohrdnutá ženskosť sa úplne nespamätala z toho, ako ma vtedy pred rokmi poslal do čerta.

*****

Ubehlo pár dní. Michal je znovu odcestovaný a ja som si povedala, že si voľný čas začnem vypĺňať skrášľovaním nechtov. Keď už mám ten kurz, zrejme by som ho niekedy mohla využiť a to ani nehovorím o tom, že zhruba pred dvomi rokmi mi Michal zariadil na Vianoce vlastné nechtové štúdium.

Ošiaľ okolo nechtov trval asi také tri mesiace, potom všetky laky vyschli a celá miestnosť zapadla prachom. Začiatkom týždňa som si objednala upratovaciu čatu, pomohli mi to tu vyriadiť a sprístupniť, a na dnes mám objednané tri zákazníčky.

Sú to zväčša Mončine mamičkovské kamarátky z diskusných fór, takže sa pripravujem na ustavičné omieľanie kadejakých nudných rečí o kakaní, zdravých výživ a čo ja viem, čoho ešte. Nejako začať musím.

Môj kútik je zo zadnej strany. Mám tu nainštalovaný aj zvonec s kamerou, aby som mohla diaľkovo otvoriť dvere. Ktosi zazvoní, neoverujem si, kto to je, a prvú zákazníčku vpustím dovnútra, pričom jej zahlásim pokyny, akým smerom má ísť, aby sa ku mne dostala.

Prisadnem si k bielemu plastovému stolu a zapnem lampu, keď sa vtom vo dverách vynorí štíhla mužská postava s uhrančivými modrými očami. Vstanem a snažím sa rozpamätať sa, či som si na dnes objednávala nejakú novú dodávku lakov a gélov.

„Dobrý deň, vy asi nie ste Liliana Dančiaková," zasmejem sa.

Trhne mu kútikmi a tiež sa zasmeje. Podáva mi rukou. „Nie, ale som jej brat, Maxim Belanský. Očividne mám podľa svojej sestry nechutné nechty, na ktoré sa už nemôže pozerať," komentuje pobavene a ja sa na dôvažok skutočne pozriem.

„Nuž, vašej sestre sa musí uznať, že sa veru nemýli," zaškerím sa, prekvapená, že mojím dnešným prvým klientom je práve chlap. „Sadnite si, niečo s tým urobíme. Predpokladám ale, že tie kvetinky a srdiečka asi nepoužijem, či?" koketujem s ním a prisadnem si do kresla oproti.

„Vy ste tu odborníčka. Krásnou ženou si vždy nechám poradiť," neostáva mi nič dlžný a flirtujúc na mňa vycerí biele zuby.

Obliznem si suché pery a umiestnim jeho dlhé ruky pod lampu. Vyhrniem mu rukávy košele, a aj keď je to celé nevinné, má v sebe niečo, čím ma dráždi. „Ako to, že ste súhlasili?"

„Nebudem klamať, vaša fotka v rozhodovacom procese dosť zavážila," povie rozvážnym tónom, ktorým mi lichotí a ja sa pustím do práce.