„Čo to kreslíš?" nahýna sa učiteľka ponad jeho lavicu počas vyučovania. Zdvihne k nej zrak. Nahodí nevinný výraz. Vie, že počas hodín by mal dávať pozor, no občas sa pristihne vziať si do rúk ceruzku a potom ňou už len mimovoľne robí ťahy po čistom papieri.

„Mali by to byť parohy," odpovie jej slušne na otázku, aj keď obrázok skôr pripomína vetvy na stromoch. Nevie, prečo sa mu tak zapáčili práve jelenie parohy, ale odkedy ich videl u starého otca na stene, je nimi fascinovaný.

„Odlož si to. Teraz nie je čas na kreslenie. Máme hodinu," príkro ho napomenie, no i tak jej oči neschádzajú z toho kusu papiera. Niečo ju na tom zaujme, pretože podvihne obočím a na malú sekundu zaostrí pohľadom. Chytí si do prstov prívesok na zlatej retiazke, otočí sa k triede a ďalej vysvetľuje učebnú látku.

Poslúchne ju, pretože by bol nerád, ak by ho napomenula znovu a dala mu poznámku. Obrázok si ukryje pod učebnice a sústredí sa na prírodovedu. Podchvíľou si však všimne svoj nevydarený obrázok, sleduje ho a premýšľa o tom, ako by sa v kreslení mohol zdokonaliť.

Keď bol na dedine, dedko otvoril okno a lišiacky sa zasmial. Nerozumel, o čo mu ide. Starká sa na neho nepekne pozrela, ohrnula nosom a radšej z kuchyne vyšla. Začul z okolia zvláštne zvuky. Hlboké zavýjanie. Hrdelné ručanie. Dedkovi sa to pozdávalo.

I on sa započúval do tých tajomných hlasov. Nič také predtým nepočul. Bolo to zvláštne. No napodiv zdieľal s dedkom rovnaké nadšenie. Sadol si na stoličku, vôbec sa nemrvil a iba koncentrovane vnímal to volanie.

„Jelene sú vášniví milovníci. Takto si zvolávajú svoje staré," komentoval a mrkol na neho, pričom si zaujato založil ruky na prsiach, nohy v členkoch prekrížil a vyškieral sa. Nič sa ho nepýtal, fascinovane pritakal a s otvorenými ústami registroval to náruživé vyvolávanie. Pre neho to bola hádanka. Chápal, čo mu dedko hovorí, len mu nešlo do hlavy, prečo aj samotní muži neprejavujú ženám náklonnosť takýmto spôsobom. Bol to iba akýsi zvierací inštinkt?

Jelenie ručanie sa zintenzívnelo. Bolo ich viac. Nevedel rozoznať, koľko presne sa ich tam nachádza, no boli rôznej stupnici a hlasitosti. Vážne im tak záleží na hľadaní si polovičky? Neexistuje iný spôsob?

„Hľadajú si partnerku?" opýtal sa, lebo z toho bol zmätený.

Dedko opäť nahodil ten úškrn. Vyzeral, že sa v tejto situácii vyžíval. Je starý poľovník. Pozná už takéto finty. „Tu ide o párenie, chlapče. Ako každý chlap, aj oni hľadajú niekoho na ukojenie svojich mužských potrieb," vysvetľoval mu, no vtom to kuchyne vtrhla znovu starká, na deda hodila nasrdený pohľad a netvárila sa prívetivo.

„O čom to tu tomu chlapcovi vykladáš? Také lekcie si nechaj na to, keď bude starší!" karhá ho nesúhlasne a chlapcovi položí obe svoje dlane na uši. Nepáči sa mu, že ho takto odstríha z debaty. Nie je až taký malý. Naopak by si veľmi rád vypočul o tejto téme viac.

Odkloní sa a posadí sa na stoličku k dedkovi. Ten sa hrdo vystrie, pretože mu stúpla do hlavy sláva z toho, že si vnuk vybral práve jeho stranu. „Ale no, stará moja, veď je chlap. Raz sa aj tak musí naučiť, čo na ženy platí, aby si mohol poriadne zaflámovať," hovorí jej a nadvihuje pritom veľavravne obočím.

Starkú to ešte väčšmi naštve. Capne mu výchovný pohlavok a nesúhlasne trasie hlavou. „Už aj s tým prestaň! Chlapec je ešte malý, nepotrebuje počúvať takéto somariny!" vyhlási naštvane, zvýši hlas a ťahá ho za sebou za ruku proti jeho vôli. Vzdoruje, ale nie je mu to nič platné. Nakoniec ho vezme do obchodu a pokúpi mu všelijaké sladkosti v malom obchode, kde sa na neho predavačka neustále vyškiera a prihovára sa mu detským hlasom.

Nie je mu sympatická. Je mladá. Má modré oči. Všimne si, že ostatní chlapi po nej pokukujú. Ona sa na nich tiež usmieva. Chvíľu pozoruje tú ženu. Jemu nepríde zaujímavá. Vlastne sa mu vôbec nepáči. Chlapi neručia. Je to iné ako u jeleňov.

Keď odchádzali s otcom a mamou domov, z okna auta zazrel, ako sa oná predavačka túlila k nejakému mužovi. Spoznal ju podľa tej ružovej blúzky, ktorú mala na sebe oblečenú. Objímali sa. Na základe čoho si ju ten chlap získal?

Ak v ich svete neexistovalo nič ako ruja, dedko mu to vysvetlil, keď sa vrátili z obchodu, lebo starká sa musela ešte raz vrátiť po cukor, tak potom čo muži robia, aby sa do nich ženy zaľúbili a párili sa? Zmiatol ho. Nikdy sa príliš nezamýšľal nad tým, ako vznikol.

Jelene si hľadajú partnersky v lese. U ľudí to bolo očividne iné. Neprivolávali sa k sebe. Vábili sa, avšak iným spôsobom. Celá tá skúsenosť mu divným spôsobom otvorila oči.

Večer si ľahol do postele, mama ho prikryla, popriala mu dobrú noc a zhasla. Viečka vydvihol nahor, neprítomne hľadal do stropu a v ušiach sa mu v ozvene prelínalo jelenie zavýjanie. Až do toho momentu nedokázal zaspať. Zázračne sa mu podarilo nájsť svoju uspávanku. Kedykoľvek si to prehrával v hlave, upadol do hlbokého bezsenného spánku

Prezerám si príspevky na svojej sociálnej sieti, vrátim sa o dva články nazad a zvraštím čelom. Fotka toho chlapa mi je nesmierne povedomá. Niekto z mojich priateľov to zdieľal, ocitlo sa to aj na mojej nástenke.

Netušili sme, že bojuješ s tou hnusnou závislosťou. Prepáč, že sme nič nevideli a dovolili, nech sa trápiš sám. Milujeme ťa a navždy zostaneš v našich srdciach, Maxo.

Dokelu, ten chlap bol pred pár dňami u mňa na manikúre. A teraz je mŕtvy. Vôbec sa mi nezdal, že by niečo bral. Ruky sa mu netriasli. Alebo mám totálne nahovno odhad. Každopádne, nech mu je zem ľahká. Je ho škoda. Bol to celkom vydarený kus. Nuž, čo už. Niekomu niet pomoci.

Unavene zívam. Michal odišiel. Konečne. Odnaučila som sa žiť bez neho. Nariekala som za ním iba z trucu. Je lepšie, keď je ďaleko odo mňa, aspoň nemusím predstierať, že ma manželstvo s ním ešte stále baví. Rozvod neprichádza do úvahy. Ostala by som na mizine. K mame sa nevrátim.

Rozprestriem po obvode postele. Zahľadím sa von oknom. Na oblohe svieti mesiac. Je tenký. Takmer nenápadný. Úplne nudný. Zleziem z postele a prinesiem si do nej fľašu vína. Pohodlne sa usalaším a prihlásim sa na diskusné fórum.

PinotNoirD.: Rozmýšľala si už o tom, aké čarovné je jelenie ručanie? Len sa zamysli nad tým, akí sú to odhodlaní milovníci, keď svoj sexuálny apetít vytrubujú do sveta s takou dôraznosťou ;)

AgátaNazuch: Prečo jelene?

PinotNoirD.: Hovor tomu detská fantázia. Už dlho ma fascinujú. Zvolávajú si svoje staré.

AgátaNazuch: Neopováž sa ma nikdy nazvať starou!

PinotNoirD.: Ale prišla by si, keby som pod tvojím oknom ručal? Čisto teoreticky...?

AgátaNazuch: Ak sa budeš porovnávať s jeleňmi, znamená to aj to, že striedaš partnerky a dlho nevydržíš? ;)

PinotNoirD.: Nedráždi ma. Odpovedz mi na otázku.

AgátaNazuch: Máš ma v bode, v ktorom by som za tebou šla kamkoľvek. Myslím na teba dosť často. A verím, že máš omnoho väčšiu výdrž ako jelene ;)

PinotNoirD.: Dobrá odpoveď.

AgátaNazuch: Príď, čakám ťa. Som tu sama.

PinotNoirD.: Vieš, že nemôžem.

AgátaNazuch: Idem do sprchy, budem mať na očiach masku na spanie, neuvidím ťa. Čakám ťa.

Odhlásim sa. Vyzlečiem. Napochytre hľadám čiernu masku na spanie. Nájdem ju v nočnom stolíku. Vojdem do kúpeľne, natočím sa čelom ku kohútiku a sprche a pootočím ním. Horúce kvapky vody mi okamžite zalejú telo. Kĺžu sa po suchej pokožke. Ovlažujú ma. Namydlím sa. Masku si natiahnem cez oči.

Je to nepríjemné. Otáčam sa proti prúdu. Tečúca voda ma pripravuje o sluch. Zároveň nič nevidím. Chystám sa vykročiť von, no narazím na cudzie ruky. Letmo mi prejde po bokoch. Strasie ma. Otočí ma a privinie si ma tesne k sebe. Je studený. Nabudený.

Položí mi ruky na brucho. Počujem, ako hlasno dýcha. Jeho erekcia ma tlačí na zadku. Masíruje mi prsia. Kreslí prstom krivku po mojej kľúčnej kosti, pobozká ma na plece a keď sa zachvejem, vnikne do mňa. Uvoľnene zastonám.

Rukami sa zapriem do kachličiek. Prúd horúcej vody sa prelína a steká dolu po našich telách. Prirazí a vnikne hlbšie. Bojuje sám so sebou. Je v kŕči. „Ešte hlbšie," prikážem mu a natisnem sa na milimeter k nemu.

Pokúsi sa splniť mi prianie. Priráža náhlivejšie. Sme naladený na rovnakú vlnu. Hýbem sa podľa pokynov, ktoré mi udáva. Je to ako tanec. Dokonale zostavená choreografia. Zapadol do mňa a ja mám pocit, že patrí iba mne.

Urobí sa. Prehnem sa v páse a nahlas dýcham. Neverím, že sa toto deje. Prišiel sem, on ma pozná. Vie, kde bývam. Položí si hlavu na moje rameno. Hladí ma po stehnách. Akoby sa mu nechcelo prerušiť náš kontakt. Opriem sa chrbtom o jeho hruď. Stále je vo mne. Cítim, ako vo mne pulzuje. Čaká na ďalšie kolo.

O pár minút je znovu pripravený. Zakaždým je to lepšie a trvá dlhšie. Som vyčerpaná, ale zároveň mu nedokážem povedať, aby odišiel. Je ako moja droga. „Vieš, čo je tvoje ručanie? Tie správy. Tým ma k sebe zvolávaš," šepnem pomedzi to, ako naše spotené a mokré telá plieskajú v rytmickej symbióze.

Nebavil by ma, keby som vedela, o koho sa jedná. Takto je záhadnejšie a omnoho vzrušujúcejšie. S nikým som ešte lepší sex nezažila. Väčšinou som to len predstierala.

Keď odíde, vznikne v mojom vnútri obrovská diera. Neznášam, že si ho nemôžem užiť dlhšie.

Otvorím oči. Tričko mám prepotené. Trasiem sa od zimy. Pritiahnem si tenkú prikrývku až k nosu. Viečka mi naspäť klesajú, ale vtom sa strhnem. S hrôzou vyvaľujem očami. Na stoličke sedí Michal. Ani nie tak sedí, skôr sa na nej hojdá.

Pozrie sa na mňa. Hlas mi zastane v hrdle. Srdce mi bubnuje ostošesť. „Ty si umrel!" šepnem. Sama nie som presvedčená svojich slovách.

Vstane. Urobí dva kroky a stojí vedľa mojej hlavy. Ležím na dvojposchodovej posteli hore. Naťahuje sa ku mne rukami. „Nie!!" zakričím a metiem sa.

Svetlá sa rozsvietia. Dnu vojde bachár. „Čo bliakaš, ty kurva?" zrúkne na mňa. Nechápavo sa otáčam. Pozerám sa na prázdne miesto, kde ešte pred piatimi sekundami stál Michal a chcel ma zaškrtiť.