vždy som myslela

že budem Júliou Rómeovi

len rozumnejšia

alebo Horatiom Hamletovi

len trochu ženskejšia

a nakoniec som len Sybilou Sybile

a Sybilou som ja

i ty.

možno ťa šialene ľúbim

a možno som len šialená

a možno ma šialene ľúbiš ty

a možno si ty tá šialená

a možno sme len obe naivné

a keď prekukneme oponu faloše

niečo v nás umrie

tak, ako umrela prekrásna Sybila Waneová

tak, ako umrela rozkošná Ofélia,

tak, ako zomrela mladá Júlia.

a možno som ťa zabila

možno som ťa v ten deň zabila 

tak ako Dorian zabil mladú herečku

či ako si rieka šialenstva vzala rozkoš radcovej dcéry

a možno som ťa len znechutila

tak, ako mňa už znechucujú neustále narážky na knižné postavy, ktoré ani nemám rada

a spomínam ich len preto

lebo znázorňujú romantiku a nehu

a nevinnosť a naivitu

a krásu a rozkoš

a vášeň a štipku šialenstva (a nie len štipku, počuješ)

a ja dúfam, že to všetko si videla, lebo ja som to asi všetko videla v tebe

a možno aj v sebe

aspoň trošku (a nie len trošku, počuješ).

A možno som sa už úplne zbláznila.