Ocitol sa prišpendlený k posteli, v zajatí silných paží. So zatajeným dychom čakal, čo sa bude diať. Severus ho svojou ráznosťou prekvapil. Harry si však nesťažoval.

Netušil čo Severus urobil, ale vzduch bol odrazu presýtený vôňou vanilky a škorice. Popravde nad tým ani nemal čas premýšľať, pretože neodbytné ruky si razili cestu k jeho pýche. Stačilo niekoľko skúsených pohybov a mal pocit, že nepotrvá dlho a pripravia ho o rozum.

„Severus, prosím," zaskučal, keď to pomalé mučenie už nedokázal vydržať. „Vezmi si ma konečne..."

„Nebuď taký nedočkavý," zahriakol ho muž a jediným pohybom ho pretočil na brucho.

Ohňostroj emócií vybuchol.