Severus dlho nič nehovoril, no Harry ho už nejaký ten piatok poznal a videl na ňom, že premýšľa. Vedel, že Severus neznáša akékoľvek vybočenia zo svojho rokmi zaužívaného stereotypu a najlepšie sa cíti zavretý vo svojom laboratóriu. Preto ho mužove nasledujúce slová naozaj prekvapili. Dokonca premýšľal, či dobre počul.

„Myslím, že by sme to mohli skúsiť," preniesol pomaly. „Čerstvý vzduch nám obom prospeje."

Harry sa šťastne usmieval od ucha k uchu. „Ty si fakt, zlato, Severus. Už som ti povedal, že ťa milujem?"

„Za posledný rok minimálne stokrát," sucho odvetil Severus. „Ale čo by som neurobil pre záchrancu kúzelníckého sveta?"