Harry Potter si unavene pretrel oči. Vyčerpane hľadel na zvitok pergamenu a snažil sa presvedčiť, že sa sám od seba neopraví. Napokon s ťažkým povzdychom namočil brko do červeného atramentu a pustil sa do práce.

Už takmer nevnímal, keď vrzli dvere. Do nosa mu udrela jemná vôňa byliniek a na ramene pocítil nežný dotyk. Spokojne sa usmial.

„Ty ešte nespíš?" opýtal sa Severus prekvapene.

„Chcel som to dokončiť," zamumlal, ukážuc na poslednú písomku, „ale vôbec sa už na to nedokážem sústrediť."

„Tak to nechaj tak. Opravíš to ráno, keď budeš oddýchnutý. Poď si radšej ľahnúť, je neskoro."

„Rozkaz, pán profesor."