„Takže to on ťa tak úpenlivo celý týždeň zamestnával?"

„Ani nechci vedieť." povedal a preradil na vyššiu rýchlosť, „Keď zistil, že cez Kult Mesiaca sa ku mne nedostane, zvolil inú taktiku."

„Akože Kult? Sú to len ľudia."

Seth sa uškrnul: „Veľmi adrenalínoví, pomstychtiví vandali, ktorí sú nesmierne vynaliezaví. Ale máš pravdu, sú to len ľudia."

„Panebože." zamrmlala som a potom na neho zazrela, „Skúsil by si takto skaziť môjho brata a vedz, že by si mal skutočné právo sa ma báť."

„Ale to nemusím." povedal a opäť si jeho prenikavý pohľad našiel ten môj, „Pretože kazím teba."

„Ja som skazená už dosť. Ale späť k veci. Aká je tá jeho taktika?"

Vyšli sme von z mesta a Seth pridal.

„Seth Perrie Moran počúvaš ma?" nadvihla som obočie.

Usmial sa: „Moje meno znie hneď oveľa krajšie, keď ho počuť z tvojich úst."

Povzdychla som si a zaborila sa viac do sedadla. Vyšli sme z hlavnej cesty na jednu užšiu, sotva som na nej našla nejaký asfalt.

„Ide po tebe, Alyssa." povedal keď sme zastali na malilinkom odpočívadle. Vypol motor a pozrel na mňa. Nevedela som mu na to čo povedať. Radšej som sa pozrela pred seba, lebo veľmi ľahko by som opäť prepadla sivej kráse jeho očí. Ale i to predo mnou bola krása.

„Kde sme?" opýtala som sa do ticha. Stále sa na mňa díval.

„Na mojom obľúbenom mieste." povedal jednoducho. Pred nami som videla nádhernú scenériu mesta, no vôbec som netušila, z ktorého uhlu. Siahla som na kľučku, no zachytil mi ruku a auto zamkol.

„Nevystupuj." povedal vážne, „Sotva sa dotkneš podrážkami tenisiek zeme a bude presne vedieť, kde si."

Všimol si, že mám obuté tenisky. Zažmurkala som, aby som sa z týchto priblblých rečí zobudila. Pohľad mi padol na naše ruky. Na tú moju s prsteňom na ktorom bol malý kosáčik a jeho s náramkom Kultu Mesiaca.

„Tak... čo tu chceš robiť?" opýtala som sa jednoducho. Pustil mi ruku a úplne sa ku mne nahol, až som zatajila dych. O dych ma brali i jeho prenikavé oči. Odrazu jemne trhol rukou a opierka mi klesla spolu so mnou. Zvýskla som a zasmiala sa. Aj on sa pobavene oprel a stiahol si rovnako opierku ako som mala ja.

„Dnes prídeš domov trochu neskôr, ak ti to neprekáža."

Usmiala som sa na neho, čo on nevidel, pretože sa pozeral na scenériu pred nami: „Čo už s tebou narobím?"

Zacítila som ako ma niekto hladí po vlasoch: „Alyssa."

Pootvorila som oči. Sethova ruka ma prestala hladiť, no stále sa na mňa díval. Všimla som si, že už sme boli pred naším domom. Dokonca som mala pás. Postaral sa o mňa naozaj exkluzívne. Ani neviem, ako a kedy som zaspala.

„Prepáč." zamrmlala som ospalo a zívla si, čím som ho pobavila, „Zaspala som tu."

„Ale, vážne?" opýtal sa ironicky. Zatvorila som oči a pokrčila nosom jeho smerom.

„Toto bol zatiaľ najlepší spánok za posledné dni." povedala som popravde. Od tej nočnej mory som nespávala dobre, „Najradšej by som tu zostala."

„Doma sa o teba ale budú strachovať." priečil mi.

„Seth? Kde máš rodičov?" opýtala som sa znenazdajky. Neodpovedal. Otvorila som oči a všimla si, ako nemo, možno trochu nahnevane či smutne, hľadí pred seba.

Skôr ako by som sa ospravedlnila povedal: „Nechcem sa o tom baviť."

„Chápem. Moja vina." povedala som, odopla si pás a začala si zbierať veci.

„To je v poriadku." jemne mi stisol predlaktie. Mal dlhé tenké prsty, ako klavirista. No keď mi ich ovinul okolo ruky, dokonale do seba zapadli.

Pozrela som na neho. Nechcela som vedieť, ako hrozne vyzeral môj makeup, no jemu to zrejme absolútne neprekážalo.

„Dobrú noc, Seth."

„Dobrú noc." povedal a sledoval ma, ako som vyšla z auta, zabuchla dvere a šla k domu. Ešte vo dverách som mu zakývala. Až potom auto vyštartovalo. Zatvorila som dvere a potichu som šliapala po schodoch nahor, pretože rodičia už spali.

„Zachary?" jemne som ho ohlásila, keď som vyšla na poschodie.

Z dverí jeho izby sa vystrčila hlava: „Alyssa? Konečne!"

„Psst." ohriakla som ho, no on ma už ťahal k sebe do izby a zavrel za nami, aby sme nikoho nezobudili, „Kde si bola tak dlho?"

„Ako dlho je dlho?" opýtala som sa a poobzerala po jeho izbe s bielymi stenami, posteľou veľkou aká bola tá moja, veľkou skriňou a jednou malou úzkou, kde mal niekoľko hier, PS, ovládače, prehrávač hudby a nespočetne káblov. Na posteli trónil jeho notebook. Okrem toho mal na jednej stene povešané plagáty, na nočnom stolíku našu rodinnú fotku a fotku s kamošmi. Inak to tu zívalo práznodou, až na tri nevybalené krabice v rohu izby.

„Tri hodiny." povedal a ja som si prekvapene sadla na posteľ a on si prisadol. To vážne som toľko v tom aute spala? A čo za tú dobu preboha robil Seth? Mohol ma vziať domov hneď. No možno, ak je to jeho obľúbené miesto, tam rád uvažuje. I ja by som to robila, ak by som mala svoje obľúbené miesto.

„Ja som bola so Sethom..."

„Viem, že si s ním bola." prezradil mi. Nadvihla som obočie.

„Pozri, Zachary, je tu jeden zlý človek a... no, akosi si vytipoval Kult." jemne som zaklamala, „Vieme len, že je nebezpečný a ambiciózny."

„Tak preto ma zaviezli domov?"

„Báli sme sa, že by šiel i po tebe." tentoraz som neklamala. Čo keď to je i pravda? Že čarodejník Zeme bude schopný všetkého, len aby nás zastavil?

„Ako vyzerá? Čo keď som ho videl? Videla si ho vôbec?"

„Mala som tú česť. Ale láskavo si všetko toto, čo ti vravím nechaj pre seba." povedala som varovne.

„Myslíš, že by som vyzradil tajomstvo? Iba ak v najhoršom."

Povzdychla som: „Fajn. Videla som ho. Mal prefarbené blond vlasy, trochu dlhšie a tuším zelené oči. Výrazné zelené. Asi tak výrazné ako Seth, to sa dá zapamätať."

Prikývol.

„Drž sa od neho čo najďalej, prosím."

„Prečo sa nezriekneš Kultu?" opýtal sa.

„Nemôžem sa ho zriecť. Je to komplikovanejšie." nechcela som mu klamať, ale taktiež som ho plánovala držať čo najďalej od pravdy.

„A o tom mi nepovieš, však?"

„Nesmiem." povedala som a on prikývol. Naklonila som sa k nemu a objala ho. Hneď mi objatie opätoval, „Som rada, že s tebou sa môžem baviť o čomkoľvek a že mi rozumieš."

„Od toho tu som, Aly." pri tej prezývke som sa usmiala.

„Zbožňujem ťa."

„Nie." pokazil peknú chvíľu a jemne sa odtiahol, aby sme na seba videli, „Toto bolo už trochu moc. A ten makeup je hrozný."

„Fajn, trubka." zasmiala som sa a vstala, „Idem sa vyspať."

„Prajem pekné sny." zaprial mi.

Škoda, že v tú noc som sa ich opäť nedočkala.

Úprimne, tá scénka z auta patrí medzi moje najobľúbenejšie z tohto príbehu :D čo na to hovoríte vy? :D ďakujem za tak veľký ohlas a pribúdajúcich čitateľov! ❤

Viki :)