Seth Perrie: Niekto ťa čaká pred domom.

Vykukla som cez okno, keď pred naším domom tíško zastavilo sivé auto. Vzala som si len bundu a obula si členkové čižmy. Vybehla som z domu skôr, akoby mi mama prízvukovala, že v tenkých legínach mi bude zima. Prešla som váhavo k autu.

Stiahlo sa okienko vodiča: „Nastúp si."

Hneď nato sa otvorili zadné dvere. Bezslova som nastúpila. Spolusediaci vzadu si ma otočil chrbtom a potom mi prikryl oči páskou.

„Ste Kult Mesiaca, však?" presvedčila som sa.

„Podľa tohto nás spoznáš." povedal ten vedľa mňa a čosi mi strčil do ruky. Nahmatala som náramok s príveskom v tvare mesiaca kosáka, „Máme ich každý. Je to prvá vec, ktorú si budeš všímať."

Opäť som mala prázdnu dlaň. Lepšie som sa usadila: „Kam ideme?"

„Skôr za kým." opravil ma vodič.

„Náš vodca ťa chcel vidieť." pokračoval druhý. Zvyšok cesty sme mlčali. Seth má zrejme zaujímavý vkus a to zahŕňa aj prepravovanie ľudí.

Auto zastalo a pomohli mi von. Naslepo ma viedli až kým sa pred nami neotvorili dvere. Podľa praskania drevenej dlažby a vŕzgania dverí som usúdila, že sme v akomsi starom dome. Možno chatrči. Dotiahli ma až do jednej z izieb a usadili ma na akejsi deke. Niekto si ku mne zozadu čupol.

„Bojíš sa?" ozval sa známy hlas.

„Mala by som?" opýtala som sa snažiac sa skryť akékoľvek emócie. Seth mi stiahol šatku. Zažmurkala som. Sedela som uprostred kruhu zo sviečok. Vlastne som bola skôr v jednej časti toho kruhu, no bližšie k stredu. Ostatné tri boli voľné. V strede bol vyrytý kríž znaku Elementov. Ostatné tri mali znak Vzduchu, Zeme a Vody. Obzrela som sa. Za Sethom som našla znak Ohňa. Seth ma na sebe opäť svoju masku dravca. Podal mi moju. Poriadne som si ju obhliadla. Pripomínala mi fénixa.

„Nasaď si ju." povedal a ja som poslúchla. Nič som sa nepýtala. Poobzerala som sa po ostatných zúčastnených. Sedeli vo svojich vyrytých piatich kruhoch okolo tohto veľkého. Miestnosť bola stará a obložená drevom.

„Kde sme?" opýtala som sa napokon, keď ma Seth obchádzal. Prstom mi prešiel po línii sánky. Na zátylku mi nabehla husia koža.

„Na nič sa nepýtaj."

Prešiel do časti živlu Vzduch. Všetci zúčastnení predpažili ruky smerom ku kruhu dlaňami nahor. Mali kamenné tváre.

„Sústreď sa na mňa, Alyssa." povedal Seth pokojným hlasom, „Vstaň."

Pomaly som vstala. Vtom sa rozrazili dvere v predsieni. Ochvíľu som uvidela Zacharyho tvár.

„Alyssa! Čo to má byť?" spoznal ma jednoducho podľa oblečenia, no vyzeral stratene.

„Zachary čo tu robíš? Sledoval si nás?"

„Tak najprv mi vyčítaš čo robím a potom toto?!"

„Zachary ukľudni sa." zapojil sa do debaty Seth.

„Ty máš čo hovoriť!" oboril sa na neho.

Snažila som sa opäť upútať bratovu pozornosť: „Zachary choď preč. Do tohto sa nepleť."

„Mám právo báť sa o svoju sestru!"

„Prosím." zdôraznila som.

„Čo máš spoločné s Kultom mesiaca?"

„Ja ti to vysvetlím. Ale teraz musíš odísť." zdôraznila som. Hľadel na mňa ako na posledného zradcu, „Choď!"

A skutočne, odišiel. Cítila som sa hrozne. Akoby som ho bola skutočne podviedla. Seth mi zdvihol hlavu za bradu a pohladil mi jamku pod spodnou perou palcom. Sú aj tieto jeho gestá nejako kúzelné? Lebo ja by som to kľudne nazvala určitým druhom mágie.

„Spravila si dobre. Len ho chrániš." povedal a počkal kým sa mu pozriem do očí. Pousmial sa, pustil ma a vrátil sa na svoje miesto. Jedným nádychom som sa snažila zahnať ten pocit previnilstva.

„Opäť... sústreď sa." oslovil ma a ja som prikývla, „Alyssa Murray, dieťa Ohňa, prijmi svoj Dar ako naši predchodci. Pripoj sa ku Kultu Mesiaca, nech Mesiac je i tvojim strážcom. Prijmi mágiu do svojho života a nechaj, nech ťa sprevádza." zatiaľ čo on hovoril každé slovo odhodlane a presvedčivo, ja som mala pocit, že mi v hrdle uviazla guča. Zrejme som na neho musela aj dostatočne vyplašene hľadieť, keď sa pokúsil o úsmev. Po jeho slovách bolo v miestnosti dusné ticho.

Napokon ho prerušil: „Si pripravená?"

„Nie som si istá." pokrútila som hlavou.

Naklonil sa ku mne a pošepkal: „Je to len ceremoniál. Akási formalita. Len to prijmi."

Stále som mlčala. No husia koža na mojom zátylku bola tentoraz z iného dôvodu. Lákalo ma to. Spomenula som si na ten pocit, keď som prvýkrát ucítila mágiu. Bolo to čosi tak prirodzené, čosi čo ku mne patrilo.

Natiahol ku mne ruku a ja som spravila to isté. Jeden mu zvonka kruhu podal sviečku. Opatrne mi ju predal.

„Prijímaš Oheň do tvojho srdca a ochranu Mesiaca?" opýtal sa opäť formálnym hlasom. Oblizla som si vysušené pery. Všimla som si, ako ho ten pohyb na moment zaujal. Poradilo sa mu odlepiť pohľad od mojich pier.

„Prijímam." povedala som napokon, i keď nie moc presvedčivo.

„Spečaťme tento rituál," povedal a pozrel na sviecu, „Ohňom."

Roztriasla sa mi ruka. Okamžite mi ju oboma zachytil.

„Ja to nedokážem."

„Skús vynechať ten zápor." poradil mi a mne myklo kútikmi, „Ani si to neskúsila."

Všimla som si, že ostatní členovia nám venovali plnú pozornosť.

„Seth..."

„Zvládneš to. Len sa sústreď. Mysli na Oheň a všetko, čo ti ho pripomína." pustil mi ruky.

Pohľadom som prebehla po ostatných sviečkach. Privrela som oči. Po krátkom sústredení sa mi pred očami objavila vatra. Drevo tíško praskalo. Uvidela som krb. V starom dome sme mávali krb. So Zacharym sme pri ňom hrávali karty. Vždy on sedel bližšie ku krbu, no taktiež to bolo moje najobľúbenejšie miesto z celého domu. Spomenula som si aj na pálenie sviečok na česť zosnulým blížnym. Tie krásne farebné kahance na hroboch. Spomenula som si na lanternu, ktorú som našla u dedka na povale a nesmierne sa mi páčila. I teraz tvorila doplnok mojej izby. Odrazu som si spomenula na Setha. I ten mi pripomínal oheň. Ale ten môj. Len a len môj.

Otvorila som oči a zrazu sviečka vzplanula divokým plameňom. Seth na mňa fascinovane hľadel, ostatní tlieskali.

„Panebože, zvládla som to!" povedala som a šokovane hľadela na horiacu sviecu, ktorej plameň sa už zmenšil. Vôbec mi nevadilo, že horúci vosk mi stekal na ruku. Mágia bola citeľná vo vzduchu, i keď sotva badateľne. Ale bola tam. Skutočne som čarovala.

„Mám taký pocit, že ten mesiac svieti o niečo jasnejšie." zamrmlala som, keď sme stáli na našej ulici, v tme medzi dvoma pouličnými lampami a opierali sa o plot starého domu. Seth sa len uškrnul. Potom čosi vytiahol z vrecka a vzal ma za ruku. Na prst mi nastokol prsteň s mesiacom v tvare kosáčika.

„Keďže si prvá žena v partii, dal som si tú námahu."

Bodaj by to len nebolo iba za to, napadlo mi. No možno bolo hlúpe vidieť za tým ešte niečo viac. Pozorne som si obhliadala prsteň.

„Je nádherný." práve tá obyčajnosť mu dodávala akýsi šarm.

„Som rád, že sa ti páči." usmial sa. Zvesila som ruku a jemne sa pohrávala s prsteňom. Naše plecia sa letmo dotýkali.

„Isteže, pán vodca."

„Nehovor mi tak. Kult mesiaca už nemá vodcu." povedal a ja som na neho prekvapene pozrela, „Má dvoch."

„Necítim sa ako vodca."

„Oheň je vždy vodca. A už som ti vravel, aby si prestala používať tak veľa negatív."

„Nerozkazuj mi. Nie si môj vodca." nasadila som bojový úškrn. Chvíľu sa na mňa díval, ale nakoniec nepovedal nič na obranu.

„Skús túto odhodlanosť využívať aj v praxi."

„Akej praxi?"

„Predsa si nemyslíš, že zapálením sviečky sa ubrániš." irónia v jeho hlase sa nedala prepočuť.

„Ubráni ma šarm. A navyše, zajtra nemám čas, ak by si si náhodou chcel niečo plánovať." povedala som a pohla sa.

„Kam ideš?"

„Domov." otočila som sa k nemu a kráčala dozadu.

„Načo si myslela, keď si tú sviečku zapálila?" opýtal sa napokon.

Usmiala som sa: „Na teba."

Následne som sa len zvrtla a šla domov.

Čo hovoríte na prvý rituál? :) keď nie je Alyssa nahnevaná na Zacharyho, tak bude on na ňu. Aký krásny vzťah :D A ako sa vám páčil koniec časti? :)

Viki :)