Oheň je ničiteľ, najsilnejší z najsilnejších. Všetko dokonale zaceľuje, bez neho by to, čo zem tvorí, nepretrvalo. On nepotrebuje iné živly, to všetky živly potrebujú jeho. Presvetľuje noc. Vládne i tomu, čomu iné živly neprikážu.

Odrazu sme dopadli do vlhkej trávy pri jazierku. Sotva som zdvihla hlavu, predo mnou som uvidela prsteň, ako sa skvie v mesačnom svite. Vyšlo to. Vyšlo!

Okamžite som ho schmatla, aj knihu Živlov a odstrčila zmäteného Camila preč. Keď som vstávala, stiahol ma okamžite späť, no to už bol pri mne Seth a zachránil ma z jeho zovretia. Tuho som ho objala, čo mi on opätoval, no trvalo to sotva pár sekúnd. Pretože takmer okamžite sme od Camila zaspätkovali. A ten nám teda vydýchnuť nedal. No skôr ako sme stihli zareagovať, oddelila nás od neho búrlivá vodná bariéra.

„Ten chlap je samé zlo." poznamenal Seth pochmúrne, no ešte vždy ma pevne stískal. Rýchlo sme sa pohli preč, kým sme boli v akom takom bezpečí za vodnou bariérou. Pod nohami sa nám začala strácať pôda a Junin prúd premenila na čisté blato. Nestíhala som zo seba spratávať všetky tie výhonky a ešte k tomu strážiť knihu Živlov.

„Alyssa." oslovil ma Camilo, „Čo keby si zanechala tú svoju svorku a vybavili by sme si to ručne-stručne?"

Jeho pohľad bol priam vražedný a stálo ma síl zakryť svoj strach. Ešte vždy mám pred očami to, ako ma mučil a tú bolesť som cítila ešte doteraz v žilách, kostiach, v nervoch. V celom tele. Bolo to ako zlý duch, ktorého sa nie a nie zbaviť.

„Ale aj vlci majú svoju svorku, Camilo." premerala som si ho. Pri tých slovách sa narovnal a rukami začal formovať blato. Zoskupilo sa to šiestich hrúd ktoré začali nadobúdať tvar.

„Máš pravdu, Alyssa. Ale ja som osamelý vlk." hlesol ponuro, pohľad upierajúc na mňa, no vedela som, že sa plne sústredil len na to, čo sa deje. A nám všetkým to doslova vyrážalo dych. Len sme sledovali, ako sa bahno tvarovalo do konečnej podoby vlkov. Následne sa menilo na sivú dlhú srsť, na labách im narástli veľké vražedné pazúry, keď otvorili huby z ďasien sa im vytvarovali dlhé ostré zubiská, zarovno s divou tvárou. Ako posledné boli ich oči. Keď ich otvorili, boli čírozelené, žiarivé. Rovnako ako Camilove.

Camilo nielenže vedel vytvoriť stvárniteľa, ako sme očakávali, ale on ich vytvoril hneď niekoľko.

„Zrejme som sa na vás dosť šetril." naklonil hlavu na jednu stranu a takmer nepočuteľne vlkom zavelil, „Útok."

V tom sa svorka na nás besne rozbehla. Okamžite som pred sebou vytvorila ohnivú stenu, no vlk ňou prešiel akoby mal tú kožu snáď ocelovú. Len tak tak som sa mu uhla. Čosi nado mnou sa mihlo, keď som si uvedomila, že je to Seth. Vznášal sa asi tri metre nad zemou, zatiaľ čo pod ním sa zbiehali dvaja vlci. Ozval sa výkrik.Hneď som vedela, komu ten hlas patril. Zachary ležal na zemi pod vlkom a všeliako sa zvíjal a uhýbal pred vlčími tesákmi. June sa k nemu snažila dostať, no ďalší dvaja vlci jej v tom bránili. Ja som bola voľná, pretože jedného vlka si zobrali na starosť ostatní členovia Kultu. Odhodila som k nim knihu Živlov a rozbehla sa k bratovi.

No Camilo mi neplánoval dať pokoj. Mojim smerom poletela spŕška šípov. Tam kam dopadli začala zem praskať a prepadla sa o hodný kus. Podarilo sa mi udržať rovnováhu a už som liezla hore.

„Hovorí ti niečo tekutý piesok?" ozval sa Camilo pomerne blízko a kým som sa snažila vyškriabať sa, doslova, cez okraj, jama sa napĺňala pieskom. Cítila som ako sa mi omotával okolo nôh a ťahal ma späť dolu. Predo mnou sa objavil Camilo. Výsmešne sa uškrnul a nohou ma kopol do hlavy tak, že som zletela naspäť do jamy. Počula som ako Seth kričí moje meno, no ja som sa všemožne snažila neprepadnúť temnote. Bolesť ktorá mi rezonovala v hlave mi nedovoľovala čokoľvek robiť. Piesku som už mala po krk, nohami som nedokázala pohnúť. Nadvihla som hlavu, aby som sa úplne nezadusila a zmohla sa len na bezradné pokusy dostať sa nejako von. Ozval sa výstrel a Camilov krik. Nerozumela som, čo sa deje, no Camilo si ten výstrel určite neodniesol, lebo piesok ma spoľahlivo posielal do hrobu.

„Nádych!" ozvalo sa zhora, no mala som pocit, že to patrí mne. Spravila som tak v momente, keď do jamy sa naraz vliala celá masa vody a doslova ma odtiaľ vyrazila. Okamžite som sa rozkašlala pretože piesok som mala snáď už všade. June už bežala pomôcť Sethovi, zatiaľ čo Zacharymu pomáhali ostatní členovia Kultu. Jeden vlk ležal bezhybne na zemi. Pozviechala som sa na nohy a tackavo k nim bežala. Vrhla som sa pred Zacharyho práve v momente, keď na neho chcel vlk skočiť. Strčila som mu do úst ohnivú guľu, načo vlk vyplašene zaštekal a začal sa vrtieť, zatiaľ čo ho guľa zvnútra spaľovala. Glenn nabil zbraň, no besný vlk sa zvrtol k nemu a zakusol mu do ruky. Od bolesti zreval, no späť i tak stlačil. S ďalším výstrelom dopadol Vlk na zem. Camilo obďaleč klesol s ďalším výkrikom na kolená. Hoci boli vlci jeho najlepšou zbraňou, boli i jeho najväčšou slabosťou.

Kým sa snažil pozviechať, Seth mu uštedril pár výchovných, no videla som, ako tackavo od neho potom ustúpil, držiac sa za brucho.

„Si v poriadku?" obzrela som si pozorne Zacharyho.

Prikývol: „A ty?"

„Zvládneme to." povedala som a pomohla mu na nohy. Bol od vlka dodriapaný, zakrvavený, no vyzeral, že mu nič vážnejšie nie je. Doslova som počula, ako dopadol na zem balvan čo mi doteraz ťažil srdce. Ostatní pomáhali Glennovi vytiahnuť ruku z tesákov vlka. Niel mu strčil akýsi kus látky do úst aby pevne zahryzol, no i tak jeho tlmené výkriky boli značne bolestivé.

„Ostaň pri nich. A strážte obe knihy Živlov."

„Aly..." namietol, no ja som ho zastavila.

„Dones Glennovi čosi na bolesť, dobre? Teraz ťa potrebujú. A dozri na to, aby sa stiahli."

„Ale potom vy..."

Zopakovala som svoju požiadavku prísnejšie: „Dohliadni na to, aby sa stiahli."

Už viac nenamietal, no ja som nechcela mať na svedomí nevinné životy. To nikto z nás. A takto to bude lepšie.

Rozbehla som sa k June a Sethovi, ktorí mali čo robiť so zvyšnými štyrmi vlkmi. Camilo sa samozrejme snažil všemožne nám to sťažiť. Nohy sa mi podlamovali pod nepravidelnými otrasmi zeme, nieto ešte keď som sa snažila všemožne vlka držať od seba. Odrazu ale Camilo opäť zvolal. Sethovi sa podarilo vlkovi do srdca zapichnúť dýku a kým na neho skočil druhý, hodil mŕtve telo priamo do neho. Zacúvala som, keď vlk dopadol priamo predo mňa. Všimla som si Camilov pohľad. Výsmešne sa uškrnul.

„Bojíš sa? Musím uznať, si odvážnejšia, ako si bola, no ešte vždy nie dosť. Myslím, že to je pre Geralda veľká hanba."

„Toho sem nepleť." povedala som pevne. Rozosmial sa.

„Teraz sa ho odrazu zastávaš? Podrazil ti kolená, chica."

„Prestaň s tými španielskými názvami." sykla som a pomohla June vysporiadať sa s vlkom. June ho skopla na zem a obe sme sa na neho vrhli, no ten nás poľahkyzhodil kus ďalej do trávy. Zdvihol sa prudký vietor a ten začal tlačiť vlky do úzadia. Camilo zazrel na Setha, ktorý sa k nám približoval. Vstrelil k nemu rukou, vo vzduchu sa zamihotali ostré čepele svištiace vzduchom k Sethovi. Okamžite som ho schmatla za ruku a stiahla k sebe a June na bok. Skryli sme sa za väčší skalný výčnelok a počuli, ako sa ďalšia masa čepelí pozapichovala do skaly.

„Čo spravíme?" opýtala sa June zadýchane.

„Minuli sa všetky záložné plány. Kde sú všetci?"

„Poslala som ich preč, do úkrytu. Ostali sme na Camila sami." objasnila som.

„Nenecháme sa zastrašiť, však?" pozrela po nás June.

Seth zdvihol pohľad k plujúcim tmavým mrakom na oblohe, kde sa občasne predierala belasá žiara: „Mesiac nám pomáhaj."

Do skaly narazila ďalšia spŕška čepelí. Vlci sa približovali. June podmyla pôdu a teda všetci popadali ako hnilé hrušky.

Otočila som sa k Sethovi: „Teraz pravdu."

Počkala som, kým sa mi pozrie do očí. Chcela som si utvrdiť myšlienku, ktorá mi mátala myseľ už istý čas. Búrková sivá sa na mňa upriamila.

„Nakoniec to budem ja, kto bude musieť Camila odstrániť, však?"

Nevravel nič. Bolo to horšie, ako keby zapieral, pretože v tejto chvíli aj napriek svojej požiadavke by som prijala lož, alebo hociakú zápornú odpoveď. Lenže on mlčal. Mlčanie znamenalo pravdu. Všimol si môjho vystrašeného pohľadu a vzal mi tvár do dlaní: „Ale sme v tom spolu, rozumieš?"

„Ja... ja ho nebudem vedieť..." ani som to slovo nedokázala vysloviť, nieto si to predstaviť. Seth na mňa súcitne pozrel, no i tak mi natlačil do ruky dýku.

„Voľakedy sme chodili s otcom na lov. Učil ma, ako zviera čo najrýchlejšie usmrtiť..."

„Ale on nie je zviera, Seth!" zvolala som vyplašene. Dýka v ruke mi v tej chvíli prišla neskutočne ľadová a priťažká. Hmotnosťou predstavovala len z časti to, čo mi bude ťažiť srdce, ak Camila... ak sa Camila zbavím.

„Dýka musí prejsť pomedzi rebrá, rozumieš?" hoci na mňa pokojne rozprával, ja som len so slzami v očiach divo krútila hlavou. Nemôže to byť pravda, „Ale musíš ju tam zatlačiť. Až po rúčku."

„Seth." vzlykla som, „Ja to nezvládnem."

„Ale áno. Musíš." hlesol pevným hlasom, no jeho objatie mi poskytovalo útočisko. Aká klamná predstava, pretože aj napriek tomu som sa nemohla vyhnúť tomu, čo bude nasledovať. Všimla som si, ako po nás June smutne hľadí. Nikomu sa táto predstava neľúbila. Ale bola tu i iná možnosť?

Čo vravíte na predstavu vražednej Alyssy? :D A na finále celkovo? :)

Ďakujem za podporu! ❤

Viki :)