„Milujem, keď máš na sebe rúž." zašepkal, „Ťažko sa vtedy tvojim perám odoláva."

Zvodne som sa usmiala a vtisla mu letmú pusu. Rúž bol ešte čerstvý, nechcela som, aby sa mi rozmazal. No viem, že Sethovi by to nevadilo.

Opierali sme sa o stenu na rohu pri školskej jedálni, keď spoza rohu niekto vyšiel.

„Tak tu ste!" vyhŕkla June so Zacharym po boku, „Môžeme ísť na obed?"

„Dúfam, že dnes budú mať aspoň niečo konzumné."

Seth sa trpiteľsky zatváril: „Tak veľmi som si zvykol na kuchyňu vašej mamy. Dúfam, že aj ty budeš vedieť tak dobre variť."

S očakávaním na mňa pozeral. Zasmiala som sa: „Ak nájdem u teba v chladničke niečo iné ako šesť čokoládových jogurtov, tak by som mohla čosi zmajstrovať."

Kráčali sme pomalšie ako bežne, aby s nami Seth stíhal. No inak takmer vyzeral ako každý iný zdravý jedinec. Som rada, že v pomerne krátkom čase sa dal tak rýchlo dokopy. Samozrejme, iné by to bolo, ak by v tom nemala prsty mágia.

„Čosi vám chcem ukázať." povedala June a keď sme sa usadili s obedmi, opila si z pohára s džúsom a zvyšok podala Zacharymu, nech to vypije do dna. Potom si do prázdneho pohára naliala vodu. Ujala sa slova, „Jednou z tajuplných stránok vody je jej predvídavosť."

Ukázala na pohár a my sme sa zvedavo naklonili ponad neho. Jemne po jeho stranách zamihotala prstami a voda sa jemne rozvírila.

„Ak sa voda točí v smere hodinových ručičiek, nie je tu žiadna hrozba, ale ak naopak..." ani nedopovedala a nepokojná hladina vody sa začala sama od seba točiť do protismeru hodinových ručičiek.

„Takto sa viem istým spôsobom na čarodeja vody napojiť. Úplne nepriamo, veľa z toho neviem, ale je to výstraha. Niečo chystajú."

„To vieš len z točenia vody?" nadvihol Seth obočie. June na neho zagánila.

„Nespochybňuj ma a pozri sa bližšie."

Váhavo sa naklonil bližšie, no ja som to zbadala aj z väčšej vzdialenosti. Zo spodku sa odpútala jedna bublina, chvíľu pripomínala siluetu človeka, ktorý neforemnú ruku vystrčil smerom hore, ku nám, akoby prosil o pomoc. Razom sa rozpŕchol, akoby bublinu prepichli ihlou. Menšie bublinky vyplávali na povrch, ako keď vo filme vidno tie zábery, keď už sa človek jednoducho vzdá a vydýchne posledný raz. Pozreli sme po June.

„Znamená to smrť?" opýtal sa potichu Zachary.

„Nepriamo. Môže to znamenať prehru. Klesanie na dno. Vypätie síl."

„Proste nič dobré." zhrnula som.

„Musíme si dávať pozor." hlesol Seth ja sa som sa neskutočne vyplašila, keď mi niekto položil ruky na plecia. Takmer som vykríkla. Rýchlo som sa zvrtla a videla napoly pobaveného Glenna.

„Nechcel som ťa tak vydesiť, vážne sa ospravedlňujem." hlesol rozpačito kým ja som sa snažila ukľudniť svoje búšiace srdce. Za ním stáli ostatní členovia Kultu, sadajúc si na zvyšné voľné miesta, niektorí si prisúvali stoličky. On si prisunul ku mne, „Deje sa niečo? Radi ťa vidíme, Seth, vyzeráš skvelo."

Seth po mojej pravici sa pousmial: „Takmer sa tak cítim."

„To ma veľmi teší." povedal s povzbudzujúcim úsmevom a spýtavo pozrel na June.

Slova sa ale ujal Seth: „Vážení, dovolenka skončila. Čosi sa chystá. Musíme sa poistiť, ozbrojiť, byť pripravení na všetko. Máme pred sebou ťažšieho súpera, ako doteraz. No taktiež máme eso."

Pri poslednej vete ma vzal za ruku a vrúcne sa na mňa usmial. No aj ostatní na mňa uznanlivo pozerali. Pozerali sa na svoju vodkyňu. Len neviem, či som na takúto úlohu bola skutočne pripravená.

Chystali sme sa do školy na zápas našich, trochu povzbudiť Zacharyho a Dana s tímom, pomaly som zaspávala, keď Seth za volantom nepekne zanadával. Pozrela som po ňom: „Čo sa deje?"

„Zabudol... nie." zasekol sa a pomaly zastavil auto na krajnici. Mračil sa na prístrojovú dosku jedna radosť.

„Seth čo je?" naliehala som.

Naštvane buchol do volantu: „Nemám benzín."

„Kedy si naposledy jazdil? Asi pred týždňom a pol, nie?"

„Nejde o to. O takéto veci dbám. To auto mi aj stálo týždeň aj pol." hlesol nervózne a ja som si dávala dve a dve dokopy, „Niekto mi ho musel vyliať. Dopekla, mal som to skontrolovať."

„Žiadny strach, niekomu zavolám." povedala som a začala hľadať medzi telefónnym zoznamom.

„Všetci sú už tam." povedal popravde Seth. Vlastne mal pravdu, už i tak sme meškali.

„Možno by som skúsila... koho by som skúsila? Otca? Síce je tam, ale mohol by prísť..."

„Myslím, že skúsim odťahovku."

„Zbytočne budeš platiť." namietla som a vystúpila.

„Kam ideš?" zvolal na mňa.

„Stopovať!" hlesla som a postavila sa na kraj cesty. Typicky som vystrčila ruku a čakala na zázrak, kým niekto prejde. Bol už podvečer a mraky sa nad nami zberali, akoby sa malo v momente rozpršať.

Sotva sa objavilo prvé auto, nadšene som poskočila. Seth akurát vystupoval, trocha sťažka, ale bez väčšej námahy. Tmavozelené auto zastalo pred nami. Postrehla som ešte jedno pred ním, no to už sa muž zvnútra pýtal: „Potrebujete pomoc?"

„Trocha hlúpa otázka." zamrmlal potichu Seth a potom zvýšil hlas, aby ho vodič počul a prešiel k nemu, „Ďakujeme. Potrebujeme palivo, máte mám nejaké ponúknuť. Pokojne vám ho vyplatím."

Muž vystúpil z auta a nadhodil slabý úsmev: „To nebude treba."

Ten muž mi bol veľmi povedomý. Istým spôsobom mi prišiel neprívetivý, i keď sa tváril dosť ochotne a žičlivo. Ale niečo na jeho pohľade mi nesedelo. Naozaj, niečo tam bolo.

„Myslím to vážne." ubezpečoval ho Seth keď muž otvoril kufor.

„Aj ja." zašomral muž a razom Setha udrel päsťou do brucha, presne na miesto jazvy. Ten bolestne zvolal a zúril sa na štyri. Spoza auta vybehol Camilo.

„Seth!" zvolala som a zohla sa k nemu, keď sa nepriatelia blížili. Pomohla som mu na nohy, no nedokázal sa poriadne vystrieť. Neskutočne som sa o neho bála.

„Dúfal som, že budeš ostražitejšia, Alyssa. No stále si rovnako naivná."

„Neubližujte mu!" nič mi v tej chvíli nebolo prednejšie ako Seth. Vôbec nič.

„Aly..." hlesol slabo Seth. Začala som spolu s ním cúvať. Obaja sa po nás vrhli. V tom momente som od seba Setha odsotila a utvorila za sebou horiacu stenu, ktorá ho mala ochrániť. No to už ma obaja držali v silnom zovretí.

„Alyssa!" volal na mňa Seth vystrašene. Camilo mi schmatol vlasy a zaklonil hlavu.

„Bon apetit!" hlesol chladne a vylial mi obsah akejsi fľaštičky do úst a zapchal nos. Rozkašlala som sa, no to ma ešte viac dusilo. Neostávalo mi nič iné, iba to zhltnúť. No nečakala som, že ma to tak rýchlo zloží. Cítila som sa horšie ako po opici. Letmo som zazrela Setha opierajúceho sa o auto. Moja stena opadla, vykročil k nám, no opäť len dostal od čarodeja Vody, čo ho znova zložilo na zem. Zmohla som sa len na bezútešne volať jeho meno. Nemala som ani silu vymotať sa z Camilovho zovretia. Ten ma už strkal do auta. Dvere sa zatvorili. A potom...

Potom sa všetko ponorilo do tmy.

Kto pri Juninej predpovedi ešte v tejto kapitolke čakal niečo zlé? :D Čo si myslíte, ako to s Alyssou dopadne? Pozviecha sa z bolestí Seth? Ako vnímate Alyssinu odvahu? :)

Ďakujem vám krásne za podporu ♥♥

P.S. už len pár kapitoliek a čaká nás (veľkolepé (?)) finále :)

Viki :)