So Sethom sme sa ledva-ledva dotrepali hore do mojej izby. A to som ho podopierala z jednej strany ja a z druhej Zachary. June nám robila voľný priechod a ponúkla sa, že zoberie Sethove veci. Keď sme ho konečne usadili, úľavou si vydýchol.

„Bože, toľko schodov."

„Ty ich máš v dome viac." podotkla som a pomohla mu posunúť sa, aby sa mohol oprieť o čelo postele.

„V tejto chvíli som vďačný za útočisko, aké si mi poskytla."

Usmiala som sa: „Ja vždy viem čo robím."

Odpoveďou mi bol jeho úsmev. Počula som ako na nás mama volá, či nám niečo nechýba a podobne. June so Zacharym sa ponúkli, že ubezpečia mamu aby nás zbytočne nerušila. Len čo sme osameli, sadla som si vedľa Setha. Jemne sa ku mne natočil a pobozkal ma. Bolo to veľa, veľa bozkov. Len som vnímala, ako rýchlo mi bije srdce. No i to jeho tak bilo. Zaručene. Prstami som mu zahrabla do vlasov. Tak veľmi mi chýbala jeho blízkosť. Takéhoto druhu.

„Máš veľmi peknú izbu." uznal pomedzi bozky.

„Ani si sa na ňu nepozrel." rozosmiala som sa a hneď uvidela aj ten jeho prekrásny úsmev.

„Ale to ani nepotrebujem. Cítim sa tu neskutočne príjemne. Aj keď... možno to predsa len nie je tou izbou." opäť ma pobozkal.

„Asi viem čo budeme robiť celé dni." zašepkala som mu do pier.

„Čo?" hlesol podmanivým hlasom. Roztriasli sa mi nohy, tak som ich zaborila hlbšie do matracu, aby to nezbadal.

„Učiť sa. Musíš dohnať školu." rypla som a on mi zastonal do krku. Jeho dlhšie vlasy ma jemne šteklili na líci.

„Ale až potom." pobozkal ma na krk. Privrela som oči. V spoločnom objatí som sa cítila maximálne bezpečne a príjemne.

„Potom..." šepla som, keď som počula na schodoch kroky. Seth sa jemne odtiahol, no stále sme boli v spoločnom objatí. No June a Zachary o nás ani nezavadili pohľadom a zmizli v Zacharyho izbe. Dvere sa zatvorili.

„Hm." vyšlo zo Setha.

Pousmiala som sa: „Hm."

Aj keď sme mali pripravený druhý matrac, napokon po tom, čo som s ním doháňala všetko prebraté v škole, sme úplne unavení zalomili vedľa seba na jednej posteli. On na chrbte a ja po jeho boku, s hlavou na jeho rameni. Nikdy sa mi snáď nespalo lepšie.

Zobudila som sa na to, že mi bola zima na nohy. Pootvorila som oči, no nečakala som, že by niekto doslova kvočal v okne. Stuhla som. Bol to Camilo, o tom niet pochýb. No hneď ako som sa zodvihla strhol sa a zoskočil dolu do záhrady. No jeho dopad som nepočula. Iba šum lístia.

Ráno som o tom povedala Sethovi.

„Mala si ma zobudiť."

„Načo? Zmizol v momente ako si všimol, že som sa zobudila. Čo tým mohol sledovať?"

„Tiež sa mi to nezdá." hlesol zamyslene, „Asi pôjdem do sprchy."

Zasmiala som sa nad tou zmenou témy a pomohla mu na nohy.

„Alyssa, ja nemám hendikep. Vstať dokážem aj sám." usmial sa na mňa krásne a vtisol mi ešte krajší bozk. Do pier mi zašepkal, „Vzal by som ťa tam zo sebou."

„Neuschnú mi vlasy, kým pôjdem do školy." namietla som.

„Škoda, že sa nesprchujem večer." povedal, odhaľujúc jeden z jeho zvykov, o ktorých som nevedela.

Uškrnula som sa: „Aj vtedy by som si našla výhovorku."

Ani neviem ako, už ma jemne pritisol o stenu a privlastnil si moje pery. Nenamietala som. Prstami mi vošiel pod tričko a hladil mi holé boky, čo ma príjemne šteklilo. Zacítila som jeho pery na pokožke krku, až som privrela oči. Vyrušilo nás jemné klopanie.

„Prší." zdvihol hlavu tak, že nás od seba delilo toľko, aby som mu mohla pohodlne hľadieť do búrkovej sivej, „Nebude ti to už teraz jedno?"

Tlmene som sa zasmiala do jeho ramena: „Nie, aj tak nebude."

No zato som bola rada, že Seth sa mi takto pred očami uzdravoval. Či už teraz ráno, alebo ďalšie dni, keď už s nami trávil čas pri večeri. Rodičia sa ho veľa nevypytovali. Všetko dôležité som im predom vyjasnila, pretože som vedela, ako ťažko Seth nesie určité témy. Správali sa k nemu, akoby pochádzal z plnohodnotnej rodiny, akoby na ňom nebolo nič zvláštne. Ako k seberovnému. A videla som, ako Sethovi odľahlo a ako príjemne sa u nás cítil. To mi povedal niekoľko krát aj sám.

„Máš úžasnú rodinu, Alyssa. A úžasné bývanie. Premýšľal som nad tým, že by som sa odsťahoval, dom sa mi zrenovovať už neoplatí. Síce nejaké tie financie mám, ale stačí mi to na platenie domu a auta. Nieto, aby som si hľadal bývanie či nový život. No len čo mi skončí škola, odídem." otočil sa ku mne a chytil ma za ruku, „Samozrejme s tebou."

Potmehúdsky som sa usmiala: „A myslíš si, že ja s tebou pôjdem?"

„Pýtal som sa ťa to?" vrátil mi to, ale aj s bozkom. To, ako mi zahrabol rukou do dlhých rozpustených vlasov ma úplne obmäkčilo. V tom momente som cítila, že by som s ním šla aj na koniec sveta.

Plamienok vo mne sa zahmýril. Zacítila som Sethov záchvev vzduchu. Rozpomenula som sa: „Už ovládam dotyk Ohňa."

Seth na mňa prekvapene a uznanlivo pozrel.

„Síce u teba to bolo bolestnejšie, ale prišla som na to, že sa to stalo. June som vôbec nezranila. Zvládla som to."

„Meníš sa mi pred očami, Alyssa." pochválil ma a pohladil po líci.

„Ukážem ti to." navrhla som dychtivo. Podal mi zvedavo ruku. Chytila som ju a zadívala sa mu do očí. Naše oči zažiarili takmer okamžite. A už som to cítila. Cítila som ako prudký vzduch bičuje neúprosne moju tvár. No zároveň mi poskytoval ochranu, akoby mi už skutočný svet nikdy nemal ublížiť. Zaceľuje rany. Rovnako, ako ich vždy zacelí Sethovi. Ten na mňa pozeral absolútne uvoľnene, nenútene. Dôveroval mi rovnako. No stále tam bola tá vyčerpanosť. Ešte vždy mu robil každý deň isté starosti. Chcela som mu pomôcť. Akosi podvedome som k nemu vyslala Oheň. Obava, že by sa mu čosi stalo razom vyprchala, keď som pocítila, ako sa pri prechode do jeho ruky zmenil na čistú energiu, povzbudenie a dávku sily. Presne tie pocity, čo Oheň so sebou prináša. Ak to má pomôcť jeho zdraviu, tak nech.

Jemne som pustila Sethovu ruku a oči nám obom pohasli. No v jeho sa zrkadlil čistý údiv: „To bolo úžasné."

Sama pre seba som sa pousmiala: „Nevedela som, že také veci dokážem."

„A dokážeš toho ešte mnoho." hlesol a vzal mi tvár do dlaní. Prezeral si ma, ako prvý večer, keď ma videl prvýkrát. Už vtedy vo mne videl potenciál. Oheň ho predsa vždy má.

Následne spravil to, čo prvý večer nie. Jemne ma pobozkal. Až sme napokon inak ani nekomunikovali. Ešte vždy som cítila, ako kúsok môjho Ohňa v ňom pulzuje. V sile, ktorú momentálne on potreboval viac ako ja.

Máme tajnú zbraň proti nepriateľom. Teraz som si tým istá. Som ňou ja.

Máme tu ďalšiu oddychovejšiu časť :) Tentoraz majú Seth a Aly viac času pre seba, no zdá sa, že aj naša druhá dvojka Zachary a June, čo na nich vravíte? Bude z toho nakoniec niečo? :)

Ďakujem za podporu, som rada, že vás príbeh baví ♥

Viki :)